V parlamente je naozaj veľké zastúpenie praktizujúcich kresťanov. Dostali sa tam na kandidátke každej strany, hádam len s výnimkou SaS. (Neotvárajme v tejto chvíli otázku, nakoľko sú to autentickí kresťania.)

To vysoké číslo môže zvádzať k triumfálnemu pocitu a potrebe presadiť teraz rýchlo všetko, čo sa dá – aj voľné nedele, aj zákaz interrupcií, aj ďalšie veci, ktoré sa kresťanom páčia a cítia ich osobne ako dôležitú tému.

Lebo veď stačí vyzliecť stranícke tričká, utvoriť nejakú spoločnú platformu, dohodnúť sa a spoločne presadzovať veci, na ktorých kresťanom záleží. Lebo veď je to možno jedinečná šanca a možno sa už nebude opakovať. Treba ju využiť.

Kolega Jozef Majchrák vo svojom pondelkovom komentári s názvom Platforma KDŽP a poslancov Smeru nemusí byť len o hodnotách hovoril aj o rizikách takýchto postupov. Pod jeho textom sa potom rozvinula celkom zaujímavá diskusia a boli v nej aj dôležité postrehy.

Spoločnosť nie je taká konzervatívna a veľa ľudí si nevšimlo takú maličkosť, že Matovič naťahal do svojho hnutia tzv. konzervatívcov. Zdieľať

Miroslav Zeman napríklad pripomenul fakt, že tak veľa konzervatívcov v parlamente je náhoda, respektíve nevšímavosť občanov, ktorých zrejme uchvátila Matovičova silná protikorupčná a protismerácka kampaň a neriešili, koho Matovič dovedie do parlamentu. A riziko je v tom, že čím väčší bude tlak konzervatívcov a čím agresívnejší, tým väčší bude protitlak.

„Treba si uvedomiť, že spoločnosť nie je taká konzervatívna a veľa ľudí si nevšimlo takú maličkosť, že Matovič naťahal do svojho hnutia tzv. konzervatívcov,“ píše Miroslav Zeman. „Jeho agenda bola protikorupčná a ak sa budú radikálne presadzovať tzv. hodnotové zákony, v spoločnosti nastane protiklad a po predčasných voľbách sa karta môže otočiť o 180 stupňov. Toto víťazstvo konzervatívcov môže byť Pyrrhovým víťazstvom, hlavne ak bude hlavnou tvárou kresťanstva v parlamente Kuffa.“

Iste, triumfálny pochod by mohol byť pre kresťanských politikov riskantný. Preto aj napriek veľkej palebnej sile bude dobré hľadať spojencov pri presadzovaní svojich tém (napríklad pri voľnej nedeli sú to odborári, niektorí obchodníci, ale aj neveriaci ľudia, ktorým sa nepáči konzumná spoločnosť a podobne). A treba veľa diskutovať, vysvetľovať a aj pokorne počúvať či hľadať kompromisy. Nepotrebujeme žiadny kresťanský valec na spôsob toho Mečiarovho.

Ale nepresadzovať nič? Neotvárať radšej žiadne kultúrno-etické témy, nepokúsiť sa presadiť voľné nedele ani úpravu legislatívy týkajúcej sa interrupcií?

Už to zašlo priďaleko, človek už má riešiť najmä svoju vlastnú moralitu. Zdieľať

Do tejto debaty prispel aj Robert Bezák, ktorý bol hosťom v diskusii Michala Olaha. Jeho posolstvo je – zjednodušene povedané – asi takéto: Už to zašlo priďaleko, už sa to nedá zvrátiť ani riešiť. Človek už má riešiť najmä svoju vlastnú moralitu.

Robert Bezák kritizoval, že sa Marek Krajčí stal ministrom zdravotníctva. Ale nie pre jeho osobné schopnosti a danosti, ale pre svoju vieru. „Marek Krajčí urobil chybu, zobral miesto, kam nepatrí. Minister zdravotníctva v súčasnosti nemôže byť veriaci človek, to si povedzme otvorene. Sú mnohé posty, kde veriaci musí uvažovať, či tam pôjde. Keď systém stojí, ako stojí, a on už sa meniť nebude, lebo tam sme zašli.“

Robert Bezák hovorí aj toto: „Tu nejde o osoby, tu sa stretávajú už názory, tu sa stretávajú myšlienkové svety, tu sa už stretáva realita a ja si musím uvedomiť, že v tej dobe je realita taká, že ja sa musím odsunúť nabok a povedať si: toto ja už riešiť nebudem môcť, lebo tak ďaleko to už zašlo.“

Podobne skeptický je Robert Bezák aj pri nedeľnom predaji: „A veď ja do toho obchodu nemusím ísť... Môžeme hrať túto hru na zákazy, ale to nerieši našu moralitu, pretože v dnešnej dobe Slovensko je súčasťou iného sveta...“

Podľa Roberta Bezáka nemal Marek Krajčí ani obnažovať svoje náboženské prežívanie na internete, to je vraj vždy riskantné. Zdieľať

Pán Bezák kresťanom odkázal, že musia aj uvážiť, či „vôbec chceme byť v tom priestore“ a či sa nevrátiť k skúsenosti, ktorú si ešte aj on pamätá z totality. Teda za socializmu „ak som bol veriaci, nechcel som byť v armáde, nechcel som byť policajtom, ak som bol veriaci, nechcel som byť právnikom...“

Dokonca si Robert Bezák myslí, že by Marek Krajčí ani nemal obnažovať svoje náboženské prežívanie na internete, to je vraj vždy riskantné a v prípade pána Krajčího to bola zásadná chyba. A tí, ktorí išli do politiky, aby umenšili počet interrupcií, sú vraj naivní. Nemožno už všetko zakázať.

Na priamu otázku moderátora, či kresťania majú teda rezignovať na vstup do politiky, Robert Bezák povedal: „Sú miesta, na ktoré kresťan nemôže ísť. Otázka je, či lekár – kresťan môže byť gynekológom, ktorý potom koná aj interrupcie. Musí si uvedomiť, že jednoducho keď ten svet je postavený tak, ako je, niektoré profesie musí nechať bokom. A to, samozrejme, bude platiť aj v politike...“ Robert Bezák dokonca opatrne rozvíja aj to, že nejaký problém môže mať veriaci aj na ministerstve vnútra, financií či zahraničných vecí...

Treba sa rozhodovať s veľkou pokorou, ale aj s prirodzeným sebavedomím. Zdieľať

Takže takto to je. Jedni kresťania chcú teraz spojiť svoje sily – bez ohľadu na iné politické hodnoty – a triumfálne pochodovať inštitúciami. Lebo treba využiť nečakanú príležitosť a presadiť rýchlo všetko, čo sa dá, čo považujú za dôležité.

A potom je tu druhý protipól, ktorý zastupuje Robert Bezák. Doba je taká, aká je. Meniť môžeme vlastne už len samých seba, svoju moralitu. Meniť spoločnosť sa už nedá, už to zašlo priďaleko a Slovensko sa už nemôže hrať na niečo kresťanské a všetko zakazovať.

Takéto voľby a možnosti sú teraz pred kresťanskými politikmi. Treba sa rozhodovať s veľkou pokorou, ale aj s prirodzeným sebavedomím.

Bude to ťažká skúška.