Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
18. 05. 2020, 17:06

Iný pohľad

Švédsko dokázalo svetu, že s hnusobou sa dá bojovať aj inak

Hovorí slovenská zdravotníčka Jana Boander žijúca vo Švédsku. Okrem opisu situácie v nemocniciach tiež vysvetľuje, prečo vníma švédsku stratégiu ako správnu.

Švédsko dokázalo svetu, že s hnusobou sa dá bojovať aj inak

Jana Boander a nevyužitá švédska poľná nemocnica.

Jana Boander je Slovenka, ktorá pracuje ako zdravotná sestra a záchranárka na akútnej chirurgii v nemocnici vo švédskom meste Helsingborg v regióne Skåne. Ide o oblasť susediacu s Dánskom, v ktorej sa nachádza aj mesto Malmö. Popri práci študuje medicínu na Univerzite v Lunde so špecializáciou na oblasť anesteziológie. Vo Švédsku žije so svojou rodinou už 14 rokov.

Švédska stratégia v boji s koronavírusom vyvoláva po celom svete od začiatku veľkú polemiku. Vy dlhodobo pôsobíte v tomto zdravotnom systéme, ako hodnotíte situáciu vo švédskych nemocniciach? A ako to vyzerá dnes, keďže krajina neprijala radikálne protiepidemiologické opatrenia?

Úprimne? Nemáme čo robiť. Všetky plánované operácie a vyšetrenia, ktoré mohli počkať, boli odložené a pohotovosti zívali prázdnotou, takže sme riešili výlučne len akútne stavy a traumatické prípady. Ľudia sa báli a vlastne sa stále boja k nám prísť, aby nás náhodou nevyrušovali či zbytočne nezaťažovali. Ostávajú tak doma aj so srdcovými infarktmi.

Niekedy sa až hanbím za to, že som zdravotník. Spoločnosť nás ospevuje a nazýva supermanmi v prvej línii a my skutočne nemáme v niektoré dni poriadne čo robiť. Teda, samozrejme, závisí to od nemocnice a od konkrétnej oblasti, napríklad taký Štokholm bol určite v kritickejšom štádiu. Ale moja nemocnica v Helsingborgu sa ku krízovým opatreniam ani poriadne nepriblížila.

Čo presne myslíte tým, že sa ani „nepriblížila ku krízovým opatreniam“?

Zdravotníci z RTG, MR, gastroenterológie a koloskopie, ako aj operatéri sedeli niekedy aj päť hodín zo svojho pracovného času s doslova vyloženými nohami, keďže boli aj také dni, keď nemali ani jedného pacienta. 10-členný tím vzdelaných ľudí jednoducho nemal čo robiť. A som presvedčená, že toto nie je prípad, ktorý by bol špecifický len pre Švédsko.

Určite sa podobné prípady udiali aj mnohým zdravotníkom na Slovensku. Podľa mňa je veľmi neetické, ako si niektorí lekári a sestričky ticho užívajú svojich 5 minút slávy, keď im ľudia tlieskajú na balkónoch.

Na druhej strane, v tých najpostihnutejších regiónoch títo lekári naozaj pracovali v zúfalých podmienkach ako na vojnovom fronte, bolo toto gesto podľa vás neadekvátne?

V mnohých prípadoch určite áno. Všetci zdravotníci sa ospevujú do nebies, ako musia bojovať v prvej línii s tou „hnusobou“. Prepáčte, no ak nehovoríme o niektorých krajinách, kde bola situácia naozaj zlá, ja osobne mám väčší rešpekt pred ľuďmi, ktorí pracujú za kasami v obchodoch. Tí prichádzajú do kontaktu s koronou niekedy v oveľa väčšej miere ako my.

My sme však na rozdiel od nich na podobné situácie trénovaní a vieme, ako sa pred vírusom dobre ochrániť. Nehovoriac o tom, že máme neustále dostatok dezinfekcie, oblekov, zatiaľ čo oni, aj to nie všetci, majú len rúška a gumené rukavice.

Situácia v nemocniciach je teda dnes aj vo Švédsku stabilizovaná?

Áno, a bola takou aj predtým. Žiadna katastrofa sa tu nekonala. Všetky regióny už prekonali svoje vrcholy a čísla klesajú. Na lepšiu ilustráciu uvediem dáta z jednotiek intenzívnej starostlivosti: pred vypuknutím pandémie sme mali približne 500 lôžok tohto typu v celom Švédsku. Dnes ich máme 1162, k tomu dve poľné nemocnice a veľké stany s extra lôžkami pred každým väčším zdravotníckym zariadením.

Nepoužitá poľná nemocnica vo výstavnom centre Stockholmsmassan v južnom Štokholme vo Švédsku. FOTO TASR/AP

Situácia bola najintenzívnejšia v období od 20. apríla do začiatku mája. Vtedy sme mali aj najvyšší počet hospitalizovaných na JIS-kách – okolo 550 pacientov. Viac ako polovica lôžok však stále zostala voľná. Vrchol sme tak zvládli s veľkou rezervou. Dnes je obsadených okolo 400 postelí a poľné nemocnice sa dodnes ani len nepoužili.

Ďalšie lôžka na JIS-ke, ktoré sa narýchlo vytvorili pre prípad, keby došlo k najhoršiemu, sa dodnes nepoužili a postupne ich už zatvárame. Každým dňom znižujeme ich počty a prípadov je ešte menej ako na začiatku.

Ako viete, že opatrenia boli účinné?

Tak napríklad sme sa úplne zbavili calicivírusu – črevnej virózy, ktorá každoročne robí vo Švédsku šarapatu. Vytratila sa vďaka zvýšenému umývaniu rúk. Minimalizovali sa aj vírusové infekcie horných dýchacích ciest. Ľudia a deti sú teraz v oveľa väčšej miere vonku na čerstvom vzduchu.

Nebojíte sa však nárastu iných ochorení? Napríklad ľudí v rozsiahlom štádiu rakoviny či s prekonanými srdcovými príhodami, o ktorých ste už spomínali, že do nemocníc radšej ani neprichádzali?

Toho sa osobne obávam najviac. Vyzývame preto ľudí, aby neostávali doma, ak potrebujú pomoc. Ako zdravotník vám to poviem takto: viac sa bojím následkov korony ako samotnej korony. Pre dnešné opatrenia, ktoré sú vo väčšine krajín z medicínskeho hľadiska nonsens, sa ľudia dostali do neľahkej ekonomickej situácie. Ako sa to všetko odzrkadli na zdraví a úmrtnosti obyvateľov?

Aká je vaša skúsenosť s pacientmi pozitívnymi na ochorenie Covid-19?

Viac ako 80 percent pacientov s potvrdeným Covidom, s ktorými som sa dosiaľ pri práci stretla, má len obyčajnú nádchu. V mnohých prípadoch dokonca aj bez teploty. Nízke percento dostane zápal priedušiek alebo pneumóniu.

Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že nám zomierajú predovšetkým úplne staručkí pacienti vo veku 80+ a „multichorí“ pacienti. Tým mám na mysli pacientov, ktorí majú ťažkú cukrovku, náročné srdcovo-cievne ochorenia alebo sú to pacienti vo finálnom štádiu rakoviny. Tieto obete sú však v takom stave, že aj obyčajná nádcha pre nich predstavuje obrovské riziko. Preto aj keď sa povie, že príčinou úmrtia bol koronavírus, tak je to v mnohých prípadoch otázne. 

Máte aj vy osobnú skúsenosť s koronavírusom?

Áno, celá moja rodina vrátane oboch detí si nákazou prešla. Pritom moja dcérka je tiež silným astmatikom. No aj z vlastnej skúsenosti vidím, že deti zvládajú koronu bez väčších problémov.

Aký bol priebeh ochorenia vo vašej rodine?

Manžel mal zápal priedušiek a dostal naň len sirup proti kašľu. Do 10 dní sa z toho dostal. Ja som stratila čuch a šteklilo ma v nose. Ani ja a ani deti sme nemali vôbec zvýšenú teplotu. U deti sa ochorenie začalo hnačkou prvé 2-3 dni. Potom cítili škriabanie v hrdle a mali suchý dráždivý kašeľ pár dní. Ale inak nič. Aj tak ostali pre istotu doma dva týždne. To je to najdôležitejšie. Izolovať sa s čo i len najmenším symptómom. To je základ švédskej stratégie. Nie úplne zastaviť šírenie, len ho čo najviac spomaliť. U každého je priebeh ochorenia iný, niekto to zvláda oveľa horšie, takto to však bolo v našom prípade.

Ako fungujú dnes školy, ktoré navštevujú vaše deti? Aké opatrenia zaviedli?

Školy pre deti do 15-16 rokov fungujú takmer tak ako predtým. Triedy sú však rozdelené na dve polovice. Jedna sa učí vonku v prírode, zatiaľ čo druhá je v triede. Stoly sú rozmiestené s dvojmetrovým rozostupom. Do jedálne na obed sa ide po jednej triede. Škola nám poslala tiež mail, v ktorom nás riaditeľ oboznámil s tým, že tento rok je zatiaľ výnimočný. Deti sú oveľa zdravšie ako po minulé roky. A to len preto, že si často umývajú ruky a sú vonku v prírode.

Švédi od začiatku vraveli, že sa vo všetkom budú riadiť vedou a evidenciou. Od 19. storočia vieme, že umývanie rúk znižuje šírenie nákazy. Pobyt vonku na čerstvom vzduchu rovnako. A asi to najhlavnejšie: nikto tu nenosí žiadne rúška. Švédi sa rozhodli riadiť tými dátami, ktoré hovoria, že rúška pri nesprávnom používaní predstavujú oveľa vyššie riziko kontaminácie, ako keď ich človek nemá. Preto rúška ani žiaden severský národ nenosí. V tomto Švédi nie sú osamotení.

Švédsko sa vybralo vlastnou cestou a miesto zatvárania ekonomiky a takzvaného „lockdownu“ sa rozhodlo pre budovanie kolektívnej imunity. Švédska verejnosť dokonca vo väčšine daný prístup schvaľuje. Čím si to vysvetľujete?

Chcela by som v prvom rade povedať, že švédska stratégia nie je primárne o dosiahnutí kolektívnej imunity – tá by mala byť výsledkom celého procesu. Švédsko sa sústreďuje najmä na informovanosť spoločnosti, aby ľudia vedeli, ako možno prirodzene a nenásilne šírenie vírusu spomaliť. S tým sú spojené výzvy na časté umývanie rúk, dostatočný odstup od druhých a zásada, aby pri čo i len najmenšom symptóme zostali doma a nevystavovali druhých nákaze.

Švédi však od začiatku pandémie tvrdia, že kolektívna imunita je faktom, ktorý tak či tak raz nastane, či už formou takzvaného kontrolovaného „premorenia“ populácie, alebo vakcináciou. Od začiatku ľuďom pripomínajú, že sa musia s vírusom naučiť žiť, a to sa snažia docieliť práve denno-denným vzdelávaním národa o tom, čo a ako robiť a zároveň čo nerobiť. Nie príkazmi, ale výzvami.

Ľudia musia hlavne vedieť, čo kvapôčková infekcia vôbec znamená. Jedine takto sa dá s týmto ochorením bojovať. Samozrejme, s dostatočným dôrazom na ochranu najzraniteľnejších rizikových skupín, ako sú seniori, chronicky chorí či tí, ktorí trpia autoimunitnými ochoreniami.

Hovoríte, že Švédsko kladie dôraz na ochranu najzraniteľnejších rizikových skupín. Lenže sú to práve zariadenia sociálnych služieb, ktoré u vás vybuchli, a zlyhanie si v tomto smere priznali aj miestne inštitúcie.

Pri domovoch sociálnych služieb ide o komplexnejší problém. Ľudia, ktorí v nich pracujú, pochádzajú z rôznych krajín sveta. Okrem toho, že sú to prisťahovalci, ktorí majú neraz jazykovú bariéru, poväčšine nemajú žiadne ošetrovateľské vzdelanie. Najčastejšie ide však o zamestnancov, ktorí nemajú stály pracovný úväzok a zavolajú ich do práce hlavne vtedy, keď niekto ochorie. To bolo jedným z problémov aj v tomto prípade.

Množstvo prisťahovalcov totiž nemá ktovieakú ekonomickú situáciu – nie je to tak, ako sa často píše, že ide najmä o poberateľov sociálnych dávok – a berú tak všetky služby, len aby si niečo zarobili. Keďže ide rovnako o rizikovú skupinu, ktorá žije väčšinou vo viacgeneračných domácnostiach, nastal tu popri chýbajúcich ochranných prostriedkoch a nedostatočnom školení pracovníkov ďalší pridružený problém.

Títo ľudia často nastupovali do práce aj s menšími symptómami. A v tom bol pes zakopaný. Došlo tak k vypuknutiu nákazy v DSS a ochoreniu podľahla v týchto zariadeniach až polovica zo všetkých obetí vo veku nad 70 rokov. Ale treba pripomenúť, že problém s DSS bol vo Švédsku už dávno predtým, len si ho doteraz dostatočne nevšímali švédski politici.

Problém bol aj v nedostatočnom testovaní. Švédsko v tomto smere v porovnaní nielen s okolitými krajinami výrazne zaostáva.

Neviem, či testovanie by pri domovoch dôchodcov výraznejšie pomohlo, ale určite je testovanie niečo, v čom sa Švédi môžu stále zlepšovať. Je to tiež dôvodom, prečo sa pri počte prípadov na ochorenie Covid-19 ukazuje v krajine akási sínusoida. Švédsko začalo testovať v oveľa väčšej miere až v poslednom čase.

Zdravotníčka v ochrannom odeve a rukaviciach na zabránenie šíreniu nového koronavírusu drží vzorky počas testovania na ochorenie COVID-19 v stane pred univerzitnou nemocnicou vo švédskom meste Lund 29. apríla 2020. FOTO TASR/AP

Štatistiky sa v tomto smere správajú tak trochu čudne, a to hlavne počas víkendov, keď sa vykonáva menej testov a v práci je aj menej zdravotníkov, ktorí nemajú toľko času na dokumentáciu a hlásenie prípadov. Robí sa to však dodatočne v pondelok a utorok, a preto čísla následne vyskočia.

O premorení populácie hovoríte ako o jedinej možnej ceste, akou vírus poraziť. So švédskym spôsobom sa však mnoho krajín nestotožňuje, a to najmä kvôli vysokému počtu medzi najzraniteľnejšími obeťami, čo mnohých od tejto cesty prirodzene odpudzuje.

Vírus tu však bude dovtedy, kým sa neoslabí. Hoci o víruse veľa nevieme, vieme to, že kým si vírusom neprejde 60 percent obyvateľstva alebo sa nenájde vakcína, ktorej sa podrobí väčšina populácie, vírus bude stále medzi nami. A keďže vakcína je v nedohľadne, tak zatiaľ inú možnosť svet ani nemá. Ako dlho majú čakať štáty uzavreté? Pol roka? Rok? A to ani nevieme, či bude vakcína účinná.

Jedinou šancou je zatiaľ kontrolované premorenie obyvateľstva, počas ktorého je prioritou ochrana rizikových skupín.

Rozumiete však asi výhradám, že nie každý si chce koronavírusom týmto spôsobom prejsť. Nie každý pozná dokonale svoj imunitný systém a jeho reakciu na tento patogén a rovnako odmieta vystaviť riziku svojich najbližších. Pre mnohých je zámerné vystavenie sa nákaze z hľadiska ochrany vlastného života a zdravia absolútne neprijateľné. 

Chápem túto argumentáciu, no opäť sa odvolám na švédske dáta, ktoré ukazujú, že počet tých, ktorí ochoreniu podľahli vo vekovej skupine pod 70 rokov, je pomerne nízky a porovnateľný s chrípkou. Dlhodobý pobyt v karanténe po viacerých stránkach nie je udržateľný. Koronavírus SARS-CoV-2 nie je ebola, pri ktorej je úmrtnosť skoro 90 percent. Úmrtnosť na koronavírus je veľmi nízka a pritom sa mortalita počíta len z potvrdených prípadov.

Koľko je tých nepotvrdených? Koľko ľudí ostalo doma s nádchou a nešlo k lekárovi, ktorý by ich poslal na test, či to nie je náhodou korona? Tretina Štokholmčanov má protilátky v krvi bez toho, aby si väčšina z nich vôbec všimla, že si nákazou už prešla. Pripomínam, že ľudia môžu skončiť s fatálnymi následkami aj po ochorení na obyčajnú chrípku, nie je to tak len pri Covide. Je lepšie, ak sa nakazíme my zdraví a mladí, ako by to mali dostať naši starkí. Najlepšie ich ochránime tak, že to sami prekonáme.

Hovoríte, že o víruse toho veľa nevieme. Nevieme, či bude vakcína účinná, a nevieme ani to, nakoľko bude účinné spomínané „premorenie populácie“. Ak bude vírus mutovať, otázkou je, či celý tento spôsob nadobúdania kolektívnej imunity mal vôbec nejaký zmysel.

Na základe viacerých štúdií vieme, že zásadná mutácia koronavírusu je nepravdepodobná. Teda nie hneď. Síce vznikajú viaceré podkmene, zásadné zmeny prichádzajú raz za desať rokov, ako to bolo v prípade predchádzajúcich vírusov – SARS (2002) a MERS (2012). Vírus sa bude šíriť dovtedy, pokiaľ sa neoslabí.

A rovnako vieme, že protilátky sa vytvoria len v dvoch prípadoch: buď si telo nákazou prejde a vyrobí si ich samo, alebo sa vakcináciou do tela vstriekne kontrolované množstvo vírusu a dôjde k rovnakému výsledku. Toto sú úplné základy medicíny a je hlúposť ich popierať. Systém je v podstate veci ten istý. Ak by to nefungovalo, tak načo sa vôbec vyrábajú vakcíny?

Švédsko už kolektívnu imunitu testuje. Hľadáme protilátky a štúdie poukazujú, že už približne 30 percent Štokholmčanov si nákazou prešlo. Táto informácia je veľmi pozitívna a je to aj citeľné. Šírenie vírusu sa spomalilo a počet hospitalizovaných nám klesá. Švédi tvrdia, že kolektívna imunita je faktom, ktorý nastane. Nikto tu nepochybuje o tom, či druhá vlna príde. Úrady sa takto pripravujú aj na prípadnú tretiu či štvrtú vlnu a dané opatrenia vyhodnotili ako najlepšie možné.

Stále však toho príliš veľa nevieme. A nevieme ani to, ako dlho protilátky v tele ľudí vydržia. V jednom vyjadrení sa aj švédsky štátny epidemiológ Anders Tegnell zmienil, že imunita voči koronavírusu by mohla vydržať aj viac ako dva roky, ale možno len tri mesiace. No čo ak by to bola spodná hranica a druhá vlna by prišla neskôr? Aj na tomto vyjadrení sa dá ilustrovať, že sa nedá s istotou povedať, či cesta kolektívnej imunity švédskym spôsobom bola tá správna.

Áno, je faktom, že o víruse toho veľa nevieme. Ale zisťujeme stále viac. Súhlasím s vyjadreniami slovenského virológa Kopáčeka, ktorý hovorí, že vírus tu bude dovtedy, pokiaľ bude mať na to vhodné podmienky, teda dobrého hostiteľa. Ak ho nemá, oslabuje, čoho exemplárnym dôkazom je situácia v Štokholme.

Najnovšie štúdie z Južnej Kórey však tiež ukazujú, že kolektívna imunita bude fungovať. Rovnako vyvrátili tvrdenia zo začiatku apríla, keď priniesli informáciu o možnej reinfekcii. Túto štúdiu stiahli a vyšlo najavo, že k pochybeniu nastalo pri testoch. To, ako dlho vydržia v tele protilátky, nevie nik. Ani pri osýpkach si však na základe viacerých udalostí z nedávnej minulosti nemôžeme byť istí, ako dlho bude naša kolektívna imunita funkčná.

Osýpky sme zastavili vďaka vakcíne a protilátkam, ktoré sme si vytvorili. Ako SARS-CoV-2 aj osýpky sú vírusom typu RNA – čo znamená, že mutácie nastávajú, ale len vo veľmi miernej forme. Aj preto máme takúto dlhodobú ochranu proti osýpkam.

V krajinách ako Španielsko, Taliansko či Francúzsko je vysoký počet nakazených, pričom je percento premorenia dosť nízke. V Španielsku to síce činí až dva milióny ľudí s potenciálnou imunitou, oproti celkovému počtu je to päť percent. Švédsky model má vo viacerých stránkach veľmi veľa špecifík a nemusí byť tak ľahko prenosný do ostatných krajín sveta, nemyslíte?

Máte pravdu, zrejme sa to nedá v plnom rozsahu aplikovať vo všetkých štátoch. Je faktom, že Švédsko malo napríklad pri držaní odstupu výhodu, keďže tu je akosi prirodzene spoločensky vybudovaný. A vo všeobecnosti tu ľudia nasledujú pravidlá, preto teda nemuseli drasticky meniť svoje správanie.

Nikto však nevie, ako by situácia dopadla v jednotlivých krajinách, keby sa nezaviedli žiadne opatrenia. A teda ani v prípade Talianska, keby nezaviedli tvrdú karanténu. Nielen Švédsko, ale aj Taliansko má veľa špecifík, čo ho v tejto situácii radí do nepriaznivejšej polohy než v prípade iných krajín. Má jednu z najstarších populácií na svete a celkovo krajina na tom zdravotne nie je najlepšie, čo platí aj o Američanoch, ktorí trpia obezitou či cukrovkou.

Taliani žijú vo viacgeneračných domácnostiach, čo je rovnako problémom, no ja vidím zlyhanie aj v ich nepripravenosti. V čase pandémie ostali ako obarení, boli nedisciplinovaní, promptne nereagovali, nenavyšovali počty lôžok na JIS-kách, čo sa ani o Švédsku či Slovensku nedá povedať.

Krach zdravotníckych systémov nastal hlavne v tých krajinách, kde sa na to dostatočne nepripravili, a tým bolo aj spomínané Taliansko. Pri takom Nemecku nemožno hovoriť o tom, že by im aj napriek vysokému počtu nakazených krachol zdravotnícky systém. Je to aj o verejnom manažmente. Ak majú krajiny dobrú logistiku a schopnosť plánovania i organizovania svojich prostriedkov, o zdravotníctvo krajiny sa nemusia obávať. Rozdiel badám aj v iných aspektoch.

V ktorých?

Tak napríklad Švédi definujú zdravie inak ako okolité štáty. Zdravie pozostáva zo 4 pilierov: fyzického, psychického, sociálneho a existenciálneho. Čo mám z toho, že som fyzicky zdravý, keď stratím prácu a nebudem mať ani na chlieb? Preto Švédsko zaviedlo aj tieto opatrenia – vláda stále myslí aj na dosahy, ktoré vyplývajú z týchto opatrení. A keďže boli ľudia o tom od začiatku informovaní, rozumejú tomu. Vidia na prípadoch z okolitých krajín, že opačný prístup má aj mnoho vedľajších účinkov.

Až koniec roku 2020 nám da finálnu odpoveď na otázku, ktorá krajina zvolila správny prístup. Až vtedy budeme môcť lepšie porovnávať, či sa úmrtnosť zvýšila alebo je v norme. Dovolím si však parafrázovať bývalého hlavného švédskeho epidemiológa, ktorý povedal, že úmrtia Covidu-19 by nastali možno o pár týždňov či mesiacov neskôr, keďže išlo prioritne o veľmi staručkých a chorých pacientov.

Toto je však veľmi alibistické tvrdenie, kvôli ktorému mnohí švédsky prístup odsudzujú ako nehumánny či dokonca ho prirovnávajú k Darwinovej teórii prirodzeného výberu aplikovanej do praxe.

Je však faktom, že 90 percent úmrtí je práve s podobnými špecifikami. Namiesto korony by ich mohlo, žiaľ, skoliť aj niečo iné. Ale pripomínam, až na konci roka budeme vedieť tieto dáta lepšie porovnávať. Zatiaľ naše štatistiky úmrtí sa s číslami z minulých rokov líšia len minimálne. Dokonca rok 2018 bol horší v danom období, ako je to teraz počas korony. Mali sme vtedy silnejšiu epidémiu chrípky.

Jediný rozdiel medzi chrípkou a Covidom je ten, že chrípku naše telo pozná. Covid ma ideálne podmienky na šírenie, pretože je to nový kmeň. Zatiaľ je úmrtnosť na Covid trošku vyššia ako pri chrípke, ale tieto výpočty sú robené z potvrdených prípadov, ktorých je určite menej než reálnych. K tomu proti chrípke sa očkujú poväčšine rizikové osoby a dôchodcovia. Viete si vôbec predstaviť, koľko obetí by si vyžiadala obyčajná chrípka v prípade, ak by neexistovala vakcína?

Ako vnímajú celú situáciu okolo pandémie koronavírusu samotní Švédi?

Obyvateľstvo je veľmi dobre informované a rozumie, že na vakcínu sa čakať nedá. Vláda ľuďom vždy vysvetľuje, prečo sa pre dané kroky rozhoduje. Keď ľudia majú vedomosť, lepšie potom nasledujú jej odporúčania. Aj keď tie tu neurčuje vláda, ale odborníci. Celé rozhodovanie prevzali odborníci, nie politici.

Preto ani žiadne zákazy neprišli do platnosti. A ľudia im veria. Riadia sa nimi a štát tak nemusí pristupovať k žiadnym reštriktívnym nariadeniam, ktoré by si vynucoval silou či pokutami. Štát verí svojim občanom a občania veria svojim politikom a expertom. Podľa najnovších prieskumov viac ako 70 percent Švédov verí hlavnému štátnemu epidemiológovi Andersovi Tegnellovi.

Čím si to vysvetľujete?

Dosiahli to tým, že každý deň stoja pred národom a ľudí informujú. Podotýkam, že pred ľudom nestoja politici! Sú to virológovia, epidemiológovia, sociológovia, ekonómovia nezávislí od vlády, ktorá na ich rozhodnutia nemá vplyv. A ľudia cítia, že to robia najlepšie, ako vedia.

Kto má dnes vo Švédsku silnejšie slovo? Štátny epidemiológ Anders Tegnell alebo hlavný hygienik Johan Carlson?

Obaja sú veľmi populárni, ale Tegnell je dnes najmocnejším mužom Švédska. Tegnell a bývalý štátny epidemiológ Giesecke sú tie top mená, ktoré dnes pozná každý. Zo začiatku bol Tegnell veľmi kritizovaný, až kým sa za neho nepostavil Carlson. Ľuďom skoro vynadal, ako si toto môžu dovoľovať k hlavnému štátnemu epidemiológovi. Tegnellovi sa totiž poniektorí vyhrážali dokonca smrťou. Po vystúpení Carlsona sa však ľudia upokojili.

Hlavný švédsky epidemiológ Anders Tegnell počas tlačovej konferencie k aktuálnej situácii o novom koronavíruse. FOTO TASR/AP

Ako hovoríte, vo Švédsku je v menšine časť tých, ktorí s miestnou stratégiou nesúhlasia. Nejde však len o bežných ľudí či rodičov, ktorí nechcú púšťať svoje deti do škôl, ale i renomovaných vedcov. Ako na ich kritiku reaguje vláda či Úrad verejného zdravotníctva?

Zo strany Úradu verejného zdravotníctva ani štátneho epidemiológa Andersa Tegnella som nepočula dosial nič negatívne na týchto ľudí. Možno aj preto, že aj v prípade kritických vedcov ide často o ich bývalých kolegov a je normálne, že aj v čase pandémie majú ľudia z vedeckých kruhov odlišné názory. Vysvetľujú si to asi tak, že z jednej štúdie sa dá vyvodiť veľmi veľa záverov. V neprospech kritikov a tých, čo stoja proti Tegnellovi, je však to, že ich predpovede sa nenaplnili. A čím ďalej, tým viac sa ukazuje, že sa v mnohom mýlili. Napríklad spravili štúdiu, na základe ktorej si mala korona týmto prístupom do 1. mája vyžiadať až 20-tisíc mŕtvych. A tento predpoklad je dnes veľmi ďaleko od pravdy.

Vidíte vôbec niečo, v čom Švédi počas pandémie zlyhali?

Švédsko naozaj zlyhalo pri domovoch sociálnych služieb a nedokázalo vopred vyriešiť problém s rizikovými zamestnancami, ktorí do týchto miest priniesli nákazu. V tomto sa malo určite urobiť viac a aj čísla by následne hrali viac v prospech švédskeho modelu. Ako som už však spomínala, ide pri tejto téme o komplexný problém.

Samozrejme, aj vo Švédsku chýbali ochranné prostriedky, ale tých bol nedostatok všade vo svete. Napriek tomu som ja osobne nikdy nepociťovala, teda priamo v mojej nemocnici, že by sme nemali všetko to, čo sme potrebovali. Ale v prípade nemocníc v Štokholme k problémom tohto typu určite došlo.

Napriek tomu som však hrdá, ako sa Švédi k pandémii postavili a aký odkaz vyslali do sveta. Že s neviditeľným nepriateľom či „hnusobou“ sa dá bojovať aj bez zatváraní ľudí v ich domovoch, bez policajných kontrol či iných zákazov a prehnaných nariadení.

Je očividné, že ste veľkou zástankyňou švédskeho modelu. Ja s vami vo veľa veciach nemusím súhlasiť, ale napriek tomu ma zaujíma, ako sa pozeráte na tie štáty, a teda aj Slovensko, ktoré zaviedlo striktné reštriktívne opatrenia?

Chápem, že štáty sa uzavreli a preľakli sa, keďže nikto nemal na začiatku o ochorení takmer žiadne informácie. Krajiny sa inšpirovali komunistickou Čínou, kde je možné úplne všetko, aj zamurovanie vchodov, len aby ľudia nemohli vyjsť v čase karantény na ulicu.

Mám pochopenie, prečo sa reagovalo tak, ako sa reagovalo, Čína nás vystrašila. Ale teraz je situácia úplne iná a treba sa tomu patrične prispôsobiť. Ľudia musia stále dostávať celú pravdu, len takto si politici vybudujú dôveru u svojich občanov.

Máte pocit, že by Slováci o koronavíruse zo strany vlády nedostávali všetky potrebné informácie?

Skôr si myslím, že vládni politici svojím prístupom odsunuli problém na neskôr. Áno, nákaza sa spomalila. Ale vírus je stále medzi nami a tak rýchlo sa ho nezbavíme. Slovensko sa nedá izolovať od okolitého sveta. Sme odkázaní na import aj export. Vírus si vždy nájde cestu.

Je naivné myslieť si, že sa vírus úplne vyhubí. Najnovšie vyjadrenie WHO hovorí o tom, že tu vírus s nami možno úplne zostane a oslabí sa až vtedy, keď voči nemu dosiahneme kolektívnu imunitu. Niečo ako H1N1, ktorá stále spôsobuje lokálne epidémie, ale nikoho to už dnes netrápi – veď predsa máme vakcínu. Na tú však v tomto prípade stále čakáme.

Čo by teda podľa vás mali vlády v krajinách s prijatými reštrikciami robiť?

Každým dňom máme stále viac informácií, prichádzajú výsledky zo štúdií a zisťujeme, že Covid nie je tým najhorším, čo ľudstvo postretlo. A ak majú politici dostatok sebareflexie a zdravého rozumu, mali by o tom začať otvorene rozprávať. Nebude to ľahké, keďže na začiatku vystrašili obyvateľov na smrť, a teraz, keď sa stále viac ukazuje, že to všetko bolo veľmi prehnané, nehovoriac o stres testoch počítajúcich s miliónmi nakazených, budú si musieť zjesť to, čo si navarili.

Všetky ekonomické dôsledky sa neprejavia hneď, no keď to príde, ľudí ovládne do istej miery hnev. Kopec ľudí sa už dostalo do ekonomicky neľahkých situácií a bankrotov, a to sčasti aj kvôli miestami až neprimeranej hystérii.

Ľudí treba upokojiť, pretože žiadna katastrofa sa nestala a aj tie najhoršie scenáre sú už dnes ďaleko od reality. Zistili sme, že keď budeme len sedieť doma, tak tú „hnusobu“ aj tak neporazíme. A sedieť doma nemôžeme večne. No čo keď sa s uvoľnením opatrení začnú znova zvyšovať počty nakazených? Zase začne niekto strašiť blockoutom? Takto to nefunguje.

Je chybné myslieť si, že rúška, rukavice a sedenie doma nás spasia. Zákazy a príkazy narúšajúce slobodu ľudí nikdy neboli a ani nebudú tou správnou cestou. Toto je asi aj najväčší odkaz, ktorý sa Švédi pokúšajú vyslať do sveta. Teda minimálne ja to tak vnímam.

Cesta v boji s koronavírusom je teda podľa vás najmä o dostatočnej informovanosti?

Jednoznačne áno. Ľudia sa majú informovať, informovať a ešte raz informovať. A majú to robiť tí, ktorí tomu rozumejú. Základným pilierom minimalizácie šírenia nákazy je časté umývanie rúk, čo by sme mali robiť aj mimo pandémie, odstup od druhých či izolácia i tých s najmenším symptómom prechladnutia.

Najdôležitejšia je ochrana rizikových skupín. Poučme sa zo Švédska. Pomôžeme starým a chorým s nákupom, s prevzatím liekov, aby sme ich čo najmenej vystavovali nákaze. Zároveň treba nechať školy otvorené, aby neupadala ekonomika. Už viacero štúdií a skúsenosti z krajín, ktoré ich nechali otvorené, dokazujú, že to nie je takým veľkým rizikom.

Odporúčame

Pomoooc!

Pomoooc!

Možno už je čas prestať sa baviť o tlačivách na priznávanie prvej pomoci a začať si voči ľuďom úprimne a zodpovedne plniť ústavné záväzky.