Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
13. máj 2020

Korona v Rakúsku

V štáte hotentotov

Od marca 2020 je Ischgl škaredou škvrnou Rakúska. Reportáž z lyžiarskeho strediska, odkiaľ sa šíril koronavírus do celej Európy.

V štáte hotentotov

Rakúske lyžiarske centrum Ischgl. Foto – Flickr

Do marca 2020 bol Ischgl prosperujúcim tirolským lyžiarskym strediskom. Ischgl, kde žije 1600 obyvateľov, má 12-tisíc lôžok pre hostí, 100 zaručených dní snehu na 300 kilometroch zjazdoviek. Lyžiarske vleky rezortu Silvretta Arena siahajú až do Švajčiarska a dokážu vytiahnuť na kopec 93-tisíc osôb za hodinu.

Každú lyžiarsku sezónu v Ischgle otváral a uzatváral koncert nejakej svetovej hviezdy. Týmto ostro sledovaným udalostiam sa hovorí Top of the Mountains. Zohnať nocľah v Ischgle počas hlavnej sezóny bolo sotva možné za menej ako 250 eur. To znamená, že hosťami boli buď bohatí, alebo Škandinávci.

Vo veľkom zábavnom parku

Od marca 2020 je Ischgl škaredou škvrnou Rakúska. V après ski bare s názvom Kitzloch pracoval infikovaný personál, medzi ním nórsky barman, ktorý požičiaval svoju trilkovú píšťalku aj popíjajúcim hosťom, napríklad jednej Dánke, ktorá niesla k stolu pre svoju partiu 100 panákov. Šéf združenia prevádzkovateľov lyžiarskych vlekov, poslanec vládnucich ľudovcov v parlamente, vyzval prevádzkara prostredníctvom sms, aby urýchlene zavrel Kitzloch: „Keď niekto nafilmuje prevádzku, my Tirolčania budeme vyzerať ako štát hotentotov. Hrozia žaloby.“

A naozaj, spis obžaloby má medzičasom 1000 strán, prihlásilo sa 5380 dovolenkujúcich v Tirolsku, 2680 len z Nemecka. Zodpovedným v Tirolsku vyčítajú, že napriek vyčíňajúcemu vírusu pokračovali v biznise ešte do konca týždňa. Lyžiarske vleky zostali v prevádzke niekoľko ďalších dní, následne dovolili hosťom odcestovať nekoordinovane a bez testovania. Ischglu sa pripisuje 25 zomrelých na koronu, Ischgl mohol byť hlavným zdrojom epidémie pre krajiny ako Island a Nórsko.

Keďže nemôžem vycestovať z Rakúska, zájdem práve do Ischglu. Zaujíma ma najmä viera hotentotov. Z historického hľadiska je Ischgl fascinujúcim miestom prelínania sa troch jazykových skupín: dedinu založili Rétorománi – názov Ischgl pochádza z románskeho slova pre „ostrov“ – potom Ischgl osídlil blonďavý germánsky horský kmeň Walserov a až potom Bajuvari. Všetky tieto tri národnostné skupiny mali katolícku identitu. Preto ma šokuje informácia, že starosta Ischglu dal v roku 2002 zbúrať pamiatkovo chránenú barokovú kaplnku, pretože stála v ceste príjazdu k lyžiarskemu vleku. O päť metrov ďalej vybetónovali novú Kaplnku sv. Gallusa. Starosta bol odsúdený na peňažný trest 10-tisíc eur.

O viere Ischglu sa chcem porozprávať s dlhoročným farárom. Ale aj s druhým guru tejto dediny, Güntherom Aloysom.

Aloys navrhol snowpark v tvare tela Pamely Andersonovej, umelé jazero s kráľom tučniakov, sklenený 150-metrový kríž na vrchole so zabudovaným turbovýťahom a predával spolu s Paris Hiltonovou prosecco v plechovkách (názov nápoja: Rich). Aloys, čerstvý sedemdesiatnik s jemnými, úzkymi rysmi tváre, sivými vlasmi až po plecia, vyrastal v odľahlej horskej chate. Jeho starý otec celé desaťročia žobral v bankách, aby žalostne chudobná horská dedina dostala prvý lyžiarsky vlek. Starý otec bol dlho starostom, vnuk má dnes luxusné hotely Madlein a Elizabeth, ktoré vedú dve z jeho troch dcér. Top of the Mountains a polonahé tanečnice v après ski baroch, to celé bol jeho nápad.

Aloys navrhol snowpark v tvare tela Pamely Andersonovej, umelé jazero s kráľom tučniakov, sklenený 150-metrový kríž na vrchole so zabudovaným turbovýťahom a predával spolu s Paris Hiltonovou prosecco v plechovkách (názov nápoja: „Rich“). Zdieľať

Aloysovou prednosťou je to, že hovorí na plné ústa, čo si iní podnikatelia v turistickom priemysle myslia len potajme. O Alpách povie: „Alpy sú veľkým zábavným parkom, ničím iným.“ O klimatických zmenách prehodí: „V Ischgle máme 1200 snehových diel, nezaujíma ma to. Príroda nesmie v našom biznise zohrávať žiadnu rolu.“ Aloys často uisťuje, že len tri percentá obecného chotára Ischgla sa využívajú na turistické účely. Keď letí ponad Alpy, vraj vôbec nevidno lyžiarske územia, z lietadla vyzerajú Alpy nedotknuto.

Príjazd do Ischglu tvorí ulica v strmom svahu, ktorá vedie diagonálne cez polozakopaný parkovací dom. Podstata horskej dediny je vymazaná, doslova každý dom je hotel, tunajšie rodiny žijú vo svojich hoteloch.

Niekde som čítal, že tu na „Ibize Álp“ eskalátor urýchľuje prepravu lyžiarov z dolnej stanice hore na après ski párty vlastný obecný tunel. Nie je to pravda, lebo najmä après ski bary, aj povestný Kitzloch, ležia priamo pri dolnej stanici. Dedinský tunel s eskalátormi existuje, jeden plagát tu propaguje aj Aloysov Schatzi-Bar – Après-Ski with Dirndl Girls.

Výťah v strede tunela vedie nahor a nadol na štyri úrovne, človek stratí orientáciu medzi dnu a vonku. V tuneli visia portréty popových hviezd, ktoré tu spievali: Elton John, Pink, Robbie Williams, Rihanna, všetci boli tu. Práve teraz, keď som v Ischgle, sa mal konať koncert na ukončenie sezóny. Eros Ramazzotti so zasnívaným úsmevom na plagáte je ešte v svetelnom stĺpe v jednom kruhovom objazde.

Hľadám Aloysa v prvom dizajnovom hoteli v Ischgle. Podľa tohto vizionára ide o prvý hotel „bez klišé, bez kamzičej brady, bez lederhose“. Volá sa Madlein, teda ako miesto, kde hrozí lavínové nebezpečenstvo, ktoré opakovane prinášalo smrť do údolia Paznauntal. Vyriešenie jeho bezpečnosti si vyžiadalo 135-tisíc pracovných hodín. Sused mi povie, že Aloys býva v hoteli Elizabeth a aj hotely rodiny Aloysovcov sú prakticky spojené podzemnými pohyblivými schodmi.

Zazvoním u Aloysovej rodiny. Najmladšia dcéra Miriam, riaditeľka Arthotela Elizabeth, vyjde von a pomôže v pátraní po otcovi. Nedáva mi žiadnu nádej, novinári z celého sveta písali totiž v ostatných týždňoch o Ischgle viac než nemilo. Nemôžem očakávať, že nejaký obyvateľ Ischglu sa ešte porozpráva s novinárom.

Prší, ulice sú prázdne, až na Billu je všetko zavreté, čakám v aute. Zať zo susedného hotela vyjde viackrát von v krátkych nohaviciach a gumákoch a vyleje špinavú vodu z nádob na odpadky do otvoreného kanálového príklopu pred dolnou stanicou.

Idem k jedinému domu v Ischgle, ktorý nie je hotelom – na farský dvor za kostolom. Alyos rád chrlí prorocké výroky. Vo svojej twitterovej fáze v roku 2009 postol napríklad nasledujúce slová: „O dvadsať rokov zažijeme poľnohospodárstvo vo výškových budovách.“ „Fungujú už len nápady, ktoré nesprostredkúvajú pravdy, ale zážitky.“ „Na okraji chaosu je HLAD. Stihomam a strach sú najlepšími predpokladmi pre ďalší úspech.“ Za zvlášť zaujímavý považujem tento tweet: „Kedysi boli náboženstvo a Cirkev zodpovedné za predstavy o spáse, šťastí a raji. Dnes a v budúcnosti sa o to postará voľnočasový priemysel.“

Spýtam sa na to penzionovaného farára. Celé desaťročia bol farárom v Ischgle a stále ešte vypomáha, často slúži omšu. Je prirodzeným protihráčom Aloysa: aj on je vyziably muž krátko po sedemdesiatke, aj on je skalopevne presvedčený o svojej veci. Nie je to žiaden liberál, je predplatiteľom pravoverného nemeckého týždenníka, ktorý verne drží líniu Benedikta XVI. Prečítam mu posledné citáty od Aloysa. Smeje sa tak hlasno, že rúško sa mu zošmykne pod ústa a zvolá: „To je Günther!“ Günther bol kedysi aj miništrantom a vo svojom vnútri zaiste vie, že nie je správne to, čo robí. Na to nepotrebuje farára, ktorý o tom múdro hovorí. Takíto „chvastúni“ existujú všade, nič to nevypovedá o ostatných obyvateľoch Ischgla.

Cirkev pre dušu, turizmus pre šťastie

Kňaz, ktorý sa narodil v nemeckom Fransku, dosiaľ ani raz nedal nikomu interview a nikdy ani nedá, zapôsobí na mňa výrokom: „Ešte nikdy som nenapísal nejaký email.“ Stojí vo dverách bieleho tirolského kamenného domu, viac ako farský dom zo starého Ischgla nezostalo, stojím pár metrov pred ním v daždi, a hoci ešte trpí nejakou chorobou, svoje ischglské ovečky bráni vášnivo ako lev.

Bola to bieda, čo donútilo Ischgl, aby sa vrhol na turizmus, inak by sa tunajší museli vysťahovať, „tu hore nič nevyrastie“. Ischglčania to v žiadnom prípade s turizmom neprehnali. Baroková Kaplnka sv. Gallusa musela preč, pretože „bola na spadnutie“, vtedajší starosta, tiež Aloys, bratranec nášho guru, je najlepším mužom v Ischgle, hlboko veriaci a člen farskej rady, „už 50 rokov nezištne podporuje kostol“. Udanie z dôvodu ilegálneho zbúrania kaplnky „bolo zlomyseľnosťou ľudí“.

Starý kňaz energicky popiera, že Ischgl je semenišťom hriechu. „Existujú len tri nočné bary v Ischgle, je to všade.“ Hoci Ischglania majú počas sezóny 14- až 16-hodinové pracovné dni, nájdu si čas prísť do kostola: „Máme 120 hodín adorácie počas roka, a to som sem vôbec nezarátal týždennú eucharistickú adoráciu s ružencom!“ Pezionovaný kňaz si je istý: „Ischgl je najzbožnejšie miesto v celom Tirolsku.“

Preruší nás ohlušujúci hlahol zvonov. „Zvoní sa tu na nedeľu,“ vysvetľuje bývalý farár. V ostatných dedinách slúžky a sluhovia dostávali voľno v sobotu o 14:00, v Ischgle až o 18:30.

„Máme 120 hodín adorácie počas roka, a to som sem vôbec nezarátal týždennú eucharistickú adoráciu s ružencom!“ Pezionovaný kňaz si je istý: „Ischgl je najzbožnejšie miesto v celom Tirolsku.“ Zdieľať

Posadím sa opäť do auta pred hotelom Elizabeth. Nakoniec mi zavolá Günther Aloys so svojím typickým hlasom, uštvaným a stále trocha zachrípnutým. Rozprávame sa v našich rakúskych dialektoch. Pravú ischglčinu, ku ktorej patria rétorománske a walserské výrazy, by som nepochopil, ale pravou ischglčinou už nikto nehovorí, Aloys rozpráva takmer presne ako ja.

Aloys má zlú náladu, lebo ako každý deň si šiel vybehnúť na kopec a prekvapil ho dážď. Spýtam sa ho na korene Ischgla, na Rétorománov a Walserov. Aloys mi na to odpovie: „Minulosť je mi ukradnutá.“ Jeho zaujíma budúcnosť. Aloys prisľúbi, že mi odpovie na moje otázky prostredníctvom emailu.

Len čo dôjdem domov, už mám pred sebou jeho odpovede, napísané vo výraznej červenej farbe, s mnohými veľkými písmenami a výkričníkmi. Do duelu s katolíckou vierou sa nepustil: „Niet sporu s Cirkvou o ovečky, Cirkev je niečo sväté, či tomu veríme, alebo nie. CIRKEV JE PRE DUŠU – TURIZMUS PRE ŠŤASTIE, ZÁBAVU, RADOSŤ, LÁSKU.“

Aj v kríze, ktorá ohrozuje jeho biznisový model ako nikdy nič predtým, si je Günther Aloys verný. V roku 2009 napísal tweet: „EXTRÉMNY TURIZMUS. Vráťme ľuďom riziko, ktoré sa im vytratilo. Svet je opamperskovaný a poistený.“ Aj v roku 2020, keď sa dostavilo riziko s názvom korona, si Günther Aloys drží svoju líniu: „Kto chce vidieť človeka s rúškom, kde je tvár sotva poznateľná? Ľudia sa chcú nielen vidieť, ale aj dotýkať, cítiť, byť si blízko. Vždy bolo mojím plánom vystúpiť z opamperskovaného a poisteného sveta a ísť úplne novými riskantnými cestami.“ A dodá k tomu: „CHCEME, ABY STE DYCHTILI PO ISCHGLI!“

Inzercia

Odporúčame