Škola má učiť o kráse, nie pripravovať na trh práce

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Škola má učiť o kráse, nie pripravovať na trh práce

Rozhovor s Douglasom Minsonom, riaditeľom americkej základnej školy a odborníkom na klasické vzdelávanie.

Je to príbeh ako z amerického filmu. Sympatický chlapík nastúpi na miesto riaditeľa školy, ktorá je v zúfalej situácii. Dlhy, vyprázdnené triedy, demotivovaní učitelia a krutý nezáujem rodín o zápis svojho dieťaťa do tejto školy. Riaditeľ nastolí zmeny: vymení učiteľov, študijný obsah, metódy aj ozdoby na stenách.

Prestrih pár rokov dopredu: škola prekvitá, happy end. Rodiny sa sťahujú stovky kilometrov, aby ich deti do nej mohli chodiť. A všetci – od rodičov, cez deti, učiteľov, až po miestneho farára – sú z nej typicky americky nadšení.

Tento príbeh nie je z filmu. Skutočne sa stal a vlastne ešte stále prebieha. Rolu riaditeľa v ňom hrá Douglas Minson, pán, ktorý sa celý život venuje vzdelávaniu. Škola, na ktorej sa to odohráva, je diecézna škola Našej Pani z hory Karmel. A metóda, ktorou z upadajúcej základky spravil Douglas Minson prestížnu školu, má názov klasické vzdelávanie.

 

Na Postoji sme pred časom uverejnili článok o tom, že deti potrebujú Beethovena. Išlo v ňom o to, že obdobie detstva je relatívne krátky časový úsek a my máme na výber, čím ho vyplníme. Môžeme ho vyplniť niečím povrchným, ako je detská popkultúra, alebo niečím naozaj hlbokým a krásnym. Ozvali sa hlasy, že takýto prístup, to je čistý snobizmus. Čo by ste povedali na takú kritiku?

Povedal by som, že bohatstvo západnej civilizácie je právoplatným dedičstvo týchto detí. A keď k nemu nemajú prístup, sú oň nespravodlivo ukrátené. Je to ako vymeniť veľkolepé právo prvorodeného za misku šošovice. Ak chceme, aby sme aj naďalej boli dobrými správcami toho, čo nám bolo zverené, potrebujeme to posunúť na svoje deti. Je úplne neprijateľné znemožniť im prístup k tomu najlepšiemu, čo sa v histórii ľudstva vytvorilo a o čo sa tak urputne bojovalo.

Ale prečo je to neprijateľné? Rodičia by na to povedali – moje dieťa viac baví pozerať na youtube animované videjká, ako chodiť do filharmónie.

Jasné, a ešte by povedali, že na tom vlastne nezáleží, však? Je to ako s reklamou na Snickers. V USA beží teraz slogan: Snickers ťa uspokojí. V Snickers tyčinke sú proteíny a arašidy, čiže nejakú výživovú hodnotu asi má. Ale je to predovšetkým cukor. Isteže, za istých okolností je Snickerska presne to, čo človek potrebuje. Ale v skutočnosti sa na čokoláde prežiť nedá. Ľudia pre svoje fungovanie potrebujú kvalitnú a výživnú stravu. A pravda je taká, že žijeme v dobe, v ktorej máme zdravé potraviny všade naokolo. Je hlúposť kŕmiť sa len cukrom a ochudobňovať sa o to zdravé a výživné.

S pochopením potreby zdravej stravy nie je problém. Ľudia to chápu a skutočne mnohí aj praktizujú, špeciálne matky malých detí.

Je to tak. Dávame veľký pozor na to, čím kŕmime svoje telá. Ale aj našu intelektuálnu stravu by sme si mali vyberať rovnako pozorne. Čo je pre nás dobré, čo je pre nás bezpečné, čo nás napĺňa. Ak sa spýtate dieťaťa, či chce čokoládu alebo brokolicu, vyberie si čokoládu. Až pokým tomu dieťaťu nepomôžeme pochopiť, prečo je zelenina zdravá a vlastne aj chutná. Vďaka vzdelávaniu dokážeme zmeniť detské chute. Dokážeme im pomôcť k tomu, aby mali rady to, čo je naozaj dobré a aby si to dokázali vychutnať. Platí to o výžive pre telo, ale aj o výžive pre dušu.

S tým rozdielom, že je omnoho ťažšie nadchnúť rodičov pre zdravú výživu pre dušu ako pre zdravú výživu pre telo.

Áno aj nie. Vezmime si hudbu. V rádiách nám púšťajú niečo, čo je ľúbivé, ľahko stráviteľné, jednoduché. A je to to, na čo sú deti zvyknuté, páči sa im to. A ja nevravím, že táto hudba nemá svoje miesto. Ale znamená to, že dieťa nemá na to, aby zvládlo počúvať aj Bacha? Znamená to, že nemôže mať rado Bacha, rozumieť mu, oceniť ho a dokonca túžiť po jeho hudbe?

Môže a stáva sa to vtedy, keď má rodičov, ktorí sami majú radi vážnu hudbu. Ale čo ak rodičia vzťah k vážnej hudbe nemajú a počúvajú iné žánre? Prečo by vôbec mali?

Nie je v mojom záujme ponižovať iné žánre hudby. Každý má svoje miesto. Niekedy vás Snickerska naozaj uspokojí. Ale nie je to všetko, čím sme. My sme stvorení pre viac. A myslím, že dôkazom sú naši študenti, ktorí kvalitné diela oceňujú, ktorí si ich sami pýtajú. Stáva sa to súčasťou ich slovnej zásoby a ich obzorov.

Vy ste katolícka škola. Detí odmalička učíte históriu, umenie a postupne latinčinu. Nemali by ste ich skôr učiť modliť sa?

Ale veď my robíme obidve. Deti sa modlia každý deň, učia sa katechizmus, čítajú bibliu, raz do týždňa máme spoločnú omšu, raz do mesiaca chodia na spoveď. Zároveň som však presvedčený, že klasické vzdelanie, inými slovami slobodné umenia, sú absolútne zásadné pre katolícku formáciu mladých ľudí.

Akým spôsobom?

My nemôžeme vedieť, čo Boh chce od každého z tých detí. Tak ich potrebujeme pripraviť na to, aby dokázali ísť kamkoľvek ich on povedie. Musia byť pripravení na všetko. Preto netvoríme svoj študijný plán s predstavou, že 60 z nich budú inžinieri, 40 budú policajti, 30 lekári a 20 učitelia.

Zároveň som presvedčený, že klasické vzdelanie, inými slovami slobodné umenia, sú absolútne zásadné pre katolícku formáciu mladých ľudí. Zdieľať

V skutočnosti oni budú skôr inžiniermi, policajtmi a učiteľmi než filozofmi či maliarmi.

Áno, my však vieme, že inžinier bude lepší inžinier, ak pochopí všetky tie rôzne oblasti, ktoré my učíme – gramatiku, dejiny, umenie. Tieto predmety nám umožňujú pochopiť, čo to znamená byť človekom. Je snobské hovoriť, že existuje dobrý život a lepší život? A že existujú skutočné pôžitky, ktoré sú nám prístupné? A keď sú nám odopreté, tak nás to istým spôsobom zmenšuje?

Ja si nemyslím, že je. Ale mnohí si to môžu myslieť.

Nemyslím si, že to je snobské. Je to spoločná skúsenosť nás všetkých. Koľkí z nás v dospelosti povedia – och, škoda, že som to nevedel, keď som bol mladší. Škoda, že som sa to nemohol učiť, keď som bol vo veku, ktorý je na to vhodný. Teraz sa pokúšam ísť späť a vyplniť tie medzery, ale už to nejde. Šlo by to skvele, keby som mal zase 12. A v mnohých, mnohých aspektoch ponúkame deťom vzdelanie, ktoré si želali dostať ich rodičia, keď boli malí.

Vravíte, že to vzdelanie má byť o slobodných umeniach. Ten termín znie trochu zvláštne.

Rimania mali predstavu slobodného vzdelávania ako učenia sa tých vecí, ktoré sú vhodné pre slobodných občanov. A to sú tie umenia. Slobodné umenia sú často v kontraste so servilnými umeniami, teda s tými vecami, ktoré sa učíme, aby sme niečo dokázali spraviť. Slobodné umenia sa učíme len pre ne samé. Máme z nich pôžitok. Krása je niečo, čo všetci uznávajú a nepotrebuje ďalšie zdôvodnenie.

Nepletieme tu niekoľko vecí dohromady? Je jasné, že hudba alebo poézia je o kráse. Rimania však vyučovali napríklad aj matematiku. A to je čisto praktická veda.

Nesúhlasím. Matematika je krásna sama osebe. Umožňuje nám oceniť podstatu stvorenia, podstatu samotnej reality. Matematika je jazyk. Cez ňu sa dá spoznať svet. Učenie sa tohto jazyka zvyšuje ľudskú kapacitu chápania. Stávame sa múdrejšími. Takže slobodné umenia sú založené na myšlienke, že sú to veci, ktoré je dobré spoznávať len pre ne samotné. A tento proces istým spôsobom zušľachťuje dušu.

 

 

Aké ešte predmety patria do klasického kurikula?

Literatúra, dobrá literatúra. Hovorí o tom, čo je pravdivé, dobré a krásne na ľudskej skúsenosti. A samozrejme, čo je skvelé na literatúre, je, že vieme participovať na nej pomocou zvedavosti, a teda nemusíme ísť cez tie skúsenosti sami. Platí to hlavne pre tragédie. Radšej sa o tých veciach naučím od Cézara, ako by som ich mal prežívať sám.

A dobrá poézia. Myslím si, že poézia je jedna z tých tragicky zanedbaných oblastí výučby. Ale na používaní jazyka na komunikáciu obrazov a skúseností, ktoré sú blízke nám všetkým, je niečo výnimočné. A ak aj nám nie sú blízke, je to niečo, na čo máme chuť, na čo sme nasmerovaný a čo máme prirodzenú schopnosť oceniť a zvnútorniť si.

Takže literatúra, matematika, poézia...

A prírodné vedy. Veda je v svojej podstate objavovaním toho, čo tu máme. Nebo deklaruje slávu Boha cez stvorenie a prírodné zákony. Zjavuje sa tým vlastne myseľ Boha. Stojí za to, poznávať vedu len pre ňu samotnú. A potom teológia. Učíme sa poznávať Boha. To je tá pointa. Vlastne to je pointa celého života. A potom, keď sa naučíme, čo to znamená byť človekom, tak sa môžeme začať venovať servilnému umeniu.

Ono sa zdá, že v týchto predmetoch vždy hľadáte to, čo je staré. Akoby platilo, že len tie diela sú dobré, ktoré sú staré aspoň tristo rokov.

Jaroslav Pelikán, veľký teológ, povedal, že tradícia je živá viera mŕtvych a tradicionalizmus je mŕtva viera živých. My nasledujeme tradíciu, žijeme v tradícii, žijeme vo vzdelávacej tradícii, čo znamená, že je to s otvoreným koncom. Pokračuje to, nie je to uzavreté. Náš zoznam materiálu nie je uzavretý. Mnohí autori stavajú na tej tradícii, expandujú ju a obohacujú ju. V našom kurikule máme aj súčasné diela.

Dobre, ale ako si poviete, ktoré diela sú dobré a v súlade s tradíciou a ktoré nie? Lebo hodnotiť kvalitu diela je veľmi subjektívne.

Snažíme sa nájsť diela, ktoré sú súčasťou našej aktívnej tradície a vyznačujú sa vitalitou. Danteho Božská komédia nikdy nezostarla. Je nová pre každú ďalšiu generáciu. Zažívame ju nanovo. Áno, je v tom aj kus subjektívneho úsudku učiteľa. Ale my predsa nemôžeme odstrániť úsudok učiteľa, nechceme. Je dôležité, aby učitelia boli súčasťou tej konverzácie. Aby mohli so svojimi študentmi zdieľať svoje nadšenie.

Veď aj na bežnej škole sa deti učia o literatúre, matematike, autoroch, básnikoch. Majú prírodovedu a dejepis.

Deti majú v sebe túžbu po poznaní, sú prirodzene zvedavé. Ak tú zvedavosť v nich pestujeme, rastie. Chcú vedieť ešte viac. Presne ako to hovoril Aristoteles, pod slnkom nie je nič, čo nie je nejakým spôsobom fascinujúce. A záväzok školy je, aby to, čo je fascinujúce, bolo študentom sprístupnené. No v bežných školách býva detská zvedavosť často potlačená. A potom v americkom vzdelávacom systéme chýba dostatočný rešpekt voči celej osobe dieťaťa. Vidno to v materiáloch, ktoré používajú.

Ako to myslíte?

Lebo študenti majú byť len tými, ktorí čítajú informácie. Učia sa o textoch namiesto toho, aby čítali texty samotné a učili sa cez ne. Text samotný je výborný učiteľ. A presne toto je ten dôvod, prečo si potrebujeme starostlivo vyberať našu intelektuálnu stravu. Lebo ona ovplyvňuje predstavivosť. Naša misia je prebudiť predstavivosť mladých ľudí tak, aby im pomohla rozvíjať lásku ku všetkému, čo je dobré, a aby inšpirovala ich mysle k hľadaniu pravdy.

To znie poeticky. Niekto by však  mohol namietať, že deti sa potrebujú uplatniť na trhu práce. Z pestovania ideálov sa mladý človek neuživí. Preto mnohé školy idú dnes opačným smerom a snažia sa ponúkať rozvoj špecifických zručností – dizajn, technológie, inovácie.

Áno, je to tak. Ja tento vzdelávací trend úplne odmietam. Rozmýšľať o vzdelávaní ako o tréningu špecifických zručností pre trh práce je neefektívne a kontraproduktívne.

Lenže rodičia prídu a povedia: chcem, aby moje dieťa dokázalo pracovať s technológiami. Chcem, aby bolo dizajnérom.

Povedal by som im: máte pravdu. Máte absolútnu pravdu. A najlepší spôsob, aby to dokázali, je dať im skutočne kvalitné základy. Dnes je dôležité vedieť pracovať s tabuľkami na počítači. No, ak dnes naučíme deti pracovať s tabuľkovým softvérom, budú to potrebovať aj o 10 rokov? Čas je limitovaný. Ak budeme učiť deti jedno, nenaučia sa iné. A ja preto v nich chcem podporiť schopnosť nezávislého myslenia, nielen imitácie. Chcem, aby začali rozmýšľať o tom, ako štruktúrovať veci tak, aby dosiahli isté ciele. A ako si tie ciele vyberať. Ktoré ciele sú tie, ktoré prispievajú k plnému rozvoju ľudskej bytosti.

A nepotrebuje na to dieťa ovládať aj isté technologické nástroje?

Peter Thiel, zakladateľa PayPalu a investor Facebooku, povedal študentom: „Pozrite, PayPal som už vytvoril. Nesnažte sa ma imitovať. Ak chcete byť inovatívni, potrebujete základy, to sú slobodné umenia.“ A nie je zaujímavé, že presne také vzdelanie mal aj on sám? A nie je zaujímavé, že manažéri zo Sillicon Valley posielajú svoje deti do waldorfských škôl, kde nie sú žiadne obrazovky? A že Steve Jobs nedovolil svojim deťom iPady? Prečo?

Preto lebo chápu, ako sú tie digitálne vecičky návykové a ako pohlcujú ľudskú pozornosť.

A aj preto, lebo sú to nástroje imitácie, ktoré izolujú dieťa, potláčajú predstavivosť namiesto toho, aby ju podporili a oslobodili.

Áno, práca, ktorú od detí vyžadujeme, je ťažká. Ale dôsledkom sú rozvinuté schopnosti. Naučia sa nezávislému mysleniu, nielen imitácii. Zdieľať

Dobre, ale digitálne nástroje môžu byť veľmi užitočné. Dizajnéri hier a aplikácií dokážu naprogramovať cez ne aj vzdelávací obsah. Prečo by dieťa muselo všetko čítať v origináloch? Môže sa to isté naučiť cez hru alebo si pozrie film.

Keď sme začali tento projekt, požiadali sme šiestakov, aby si pred začatím školy cez prázdniny prečítali Vietor vo vrbinách (Wind in the Willows). V prvý týždeň školy mali deti diskutovať o tom diele. A jeden zo šiestakov odmietal tú knihu čítať. Spýtal som sa ho: „Prečo?“ „Je to priveľa práce,“ odpovedal. „Musím si to všetko predstavovať ja sám. Radšej pozerám filmy, lebo vo filme to predstavovanie spravia za mňa.“

Pomenoval to dosť trefne.

O tri roky, keď končil, sa z neho stal jeden z našich najvášnivejších čitateľov so skutočne hlbokým pochopením literatúry. Áno, práca, ktorú od detí vyžadujeme, je ťažká. Ale dôsledkom sú rozvinuté schopnosti. Naučia sa nezávislému mysleniu, nielen imitácii.

Nie je v klasickom spôsobe vzdelávania rizikom to, že deti budú síce poznať históriu a filozofiu, ale nebudú vedieť nič praktické? Nedokážu opraviť stoličku či vymeniť žiarovku.

Áno, môže sa to stať. Práve preto však naše deti pestujú zeleninu v školskej záhrade, vyrábajú piknikový stôl a učia sa variť. Chceme im dať skúsenosti praktického života, lebo to patrí k tomu, čo znamená byť celistvým človekom.

Čiže nejde len o knihy.

Nie, podstatný je aj telesný rozmer. Preto musí byť telocvik súčasťou klasickej výučby. Sme nielen duše, ale aj telá. Chceme pestovať zdravie, ale nielen nejaké minimálne zdravie, ale fitnes, silu a vitalitu. To sú všetko veci, z ktorých sa v našej škole tešíme.

 

 

Na princípoch klasického vzdelávania stojí aj nová základoškolská vzdelávacia skupina Citadela, ktorá prvákom z Bratislavy a okolia otvorí brány v Septembri 2020. Viac informácií nájdete na www.citadela.kolegium.org

 

Foto – Martin Luterán

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo