Rod Dreher, Ryszard Legutko, Douglas Murray, ale aj Viktor Orbán či Marion Maréchalová sa začiatkom februára stretli v Ríme na ďalšom ročníku konferencie Národný konzervativizmus, ktorá má ambíciu stať sa akýmsi konzervatívnym Davosom.

Obsah vystúpení jednotlivých rečníkov predznamenávala samotná téma konferencie – Boh, česť, krajina: prezident Ronald Reagan, pápež Ján Pavol II. a sloboda národov.

Viktor, viem, že máš obavy, ale...

Najvyššie postaveným aktívnym politikom na dvojdňovom stretnutí v rímskom Grand Hotel Plaza na Via del Corso bol maďarský premiér Viktor Orbán.  

Vo svojom vystúpení skritizoval liberálov, ktorí podľa neho zlyhali pri finančnej kríze v roku 2008 aj počas migračnej krízy v roku 2015, a zdôraznil životaschopnosť kresťanskej demokracie. Podľa Orbána sa stredná Európa z niekdajšieho nebezpečného priestoru transformovala na prosperujúce miesto, „kde sa darí Slovákom, Čechom vynikajúco a aj nám“.

Maďarskému premiérovi krátko pred konferenciou napísal otvorený list slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda, ktorý šéfuje Centru Wilfrieda Martensa pre európske štúdie, čo je názorový think tank Európskej ľudovej strany (EPP). V nej má Orbánova strana Fidesz pozastavené členstvo.

„Viktor, viem, že máš obavy z toho, že naša politická rodina – EPP – nepestuje naplno svoje tradičné kresťanské hodnoty. Nezdieľam tento Tvoj názor, avšak prijímam, že to takto vnímaš. Aj mňa znepokojuje, že hľadanie spoločných európskych odpovedí na finančné otrasy, na nečakanú migráciu, na terorizmus či klimatické zmeny spôsobujú taký rozkol. Viktor, Ty ale podceňuješ diskusiu, ktorá je v EPP vedená v týchto zásadných otázkach,“ odkázal Dzurinda Orbánovi.

K téme
Ján Pavol II. a Ronald Reagan boli hercami vo veľkom Božom pláne Zdieľať

Bývalý slovenský premiér zdôraznil svoje presvedčenie, že cestu k silnej Európe nepredstavuje neustále zdôrazňovanie hlbšej integrácie, ale subsidiarita ako jeden z hlavných princípov sociálnej náuky cirkvi.

V otvorenom liste spomenul aj rímsku konferenciu, na ktorej sa mal Orbán stretnúť s lídrom talianskych pravicových populistov Matteom Salvinim. Obaja sa napokon stretli, ale mimo konferencie.

Dzurinda maďarského premiéra varoval, že so Salvinim nedokážu nájsť funkčné riešenia zásadných problémov, akými sú migrácia či klimatická zmena. Zdôraznil, že im nepomôžu ani heslá národného konzervativizmu.  

TASR informovala, že Orbán odpovedal Dzurindovi taktiež otvoreným listom, ktorý zverejnil na svojej osobnej internetovej stránke. „Rád vidím, že ešte aj dnes sa s oduševnením venuješ myšlienkam, ktoré nás spájali v časoch, keď sme boli kolegovia ako predsedovia vlád. Poznáš nás Maďarov, preto vieš, že hodnoty spomenuté v Tvojom liste – silná Európa, subsidiarita, decentralizácia, motivácia súťaže, katolícka sociálna doktrína a boj proti šíreniu liberálnej ideológie – sú hudbou pre maďarské uši,“ odkázal Orbán Dzurindovi.

Cnosť nacionalizmu

Ale späť ku konferencii, ktorú svojím prejavom otvoril americký novinár Rod Dreher, autor bestselleru Benediktova voľba, ktorý vyšiel aj vo vydavateľstve Postoj Media. Dreher práve v týchto dňoch dokončuje novú knihu o disente v socialistickom Československu a v ďalších krajinách východného bloku. O tejto téme rozprával aj v Ríme, pričom pripomenul „skutočne revolučnú vec – trpieť za pravdu“.

Bývalý šéf American Enterprise Institute Christopher DeMuth vyhlásil, že národných konzervatívcov „často označujú za populistov a rasistov“, no podobné označenia sa v minulosti ušli aj Reaganovi a Jánovi Pavlovi II. Preto sa podľa neho národní konzervatívci nemajú dať odradiť „hegemonickým progresivizmom“.

„Obaja sa rozhodli čeliť Sovietskemu zväzu s cieľom oslobodiť zotročené národy a dnes oslavujeme ich triumf,“ zdôraznil prínos poľského pápeža a amerického prezidenta Izraelčan Yoram Hazony, ktorý je držiteľom Ceny za konzervatívnu knihu roku 2019. Jeho Cnosť nacionalizmu by mala zanedlho vyjsť aj v češtine.

Kniha sa začína otázkou, či svet funguje lepšie, keď si národy vládnu samy v zhode so svojimi tradíciami alebo či skutočný mier a prosperitu môže priniesť len univerzálna svetovláda. Hazony sa, samozrejme, prikláňa k prvej možnosti. Zároveň však upozornil, že cnosť nacionalizmu sa môže stať aj neresťou, ak sa rozhodne pokoriť svet, ako nám to ukázalo fašistické Taliansko či nacistické Nemecko.

„Jediný spôsob, ako žiť bez bariér a múrov, je žiť v impériu. Rímska ríša dobyla celý svet, pokorila si každý režim. Mohlo to priniesť mier i prosperitu, ale nie slobodu,“ konštatoval Hazony.

Na konferencii vystúpil aj poľský europoslanec Ryszard Legutko, ktorý je spolupredsedom europarlamentnej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, bývalý poradca Margaret Thatcherovej John O´Sullivan, ktorý je tiež autorom knihy Prezident, pápež a premiérka: trojica, ktorá zmenila svet či autor knihy Podivná smrť Európy Douglas Murray, s ktorým rozhovor vám prinesieme v nasledujúcich dňoch.

Applebaumová verzus Dreher

Takto končia reaganizmus a thatcherizmus, nazvala svoju esej v The Atlantic publicistka Anne Applebaumová, ktorá sa na rímskej konferencii osobne zúčastnila.  

Vo svojom texte skritizovala paranoju niektorých spíkrov, ktorí sú presvedčení, že konzervatívci sú prenasledovaní ľavicovo-liberálnymi elitami. Osobitne poukázala na Drehera, ktorý vo svojej prednáške vytvoril analógiu s komunistickým režimom. Hazonyho knihu označila za síce vplyvnú, ale ahistorickú a zamyslela sa aj nad tým, prečo by sa láska ku krajine mala vylučovať napríklad s členstvom v EÚ.

Rod Dreher jej odpovedal textom Slepota kritikov národného konzervativizmu, ktorý publikoval na svojom domovskom portáli The American Conservative.

Svojej krajanke pripomenul, že ním použitá paralela s komunizmom vychádza práve z jej knihy Iron Curtain. Uviedol tiež, že národný konzervativizmus v Európe je pestrý a rôznorodý – radikálny aj umiernený, tradičný aj pokrokový –, čo ale médiá úplne ignorujú a škatuľkujú ho podľa vopred danej šablóny.

Aj Applebaumovej kritika je podľa Drehera šablónovitá, keďže jej autorka stojí na opačnej strane svetonázorového spektra, čo platí aj o jej manželovi, poľskom europoslancovi a bývalom ministrovi zahraničných vecí vo vládach Donalda Tuska Radosławovi Sikorskom.

Na niečom sa však obaja predsa len zhodli – a to na tom, že liberáli a konzervatívci sa často navzájom vnímajú ináč, než akými v skutočnosti sú.