Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
04. február 2020

Prečo sa nám Česko opäť vzďaľuje

Pred trinástimi rokmi dôverovali svetoví investori Slovensku rovnako ako Česku. Dnes už vidia medzi oboma krajinami veľký rozdiel. Ekonóm Marek Ličák vysvetľuje, prečo sa tak deje.
Prečo sa nám Česko opäť vzďaľuje

Ilustračné foto – Profimedia.,sk

Ratingová agentúra Moody´s v októbri 2019 zvýšila rating Českej republiky na úroveň Aa3. Rozdiel medzi hodnotením slovenskej a Českej ekonomiky sa tak znova zvýšil na najvyššiu úroveň od roka 2004. Aké sú dôvody, že rozdiely medzi našimi ekonomikami sa znova zväčšujú?

O zmene ratingu iného štátu sa u nás iba málokedy diskutuje. Skôr sledujeme, ako hodnotia rôzne ratingové agentúry našu ekonomiku. Na konci roka 2019 však ratingová agentúra Moody´s zverejnila zaujímavé porovnanie ratingov Slovenska a Česka.

Reaguje tak na posledné zvýšenie ratingu u našich západných susedov v októbri toho istého roka. A zároveň ponúka vysvetlenie, prečo sa vývoj v našich ekonomikách, vnímaný prostredníctvom ratingového pohľadu, znova začal vzďaľovať.

Rating ako známka

Najprv si ale povedzme, čo je rating, keďže tento výraz sa bude často opakovať v celom článku. Je to hodnotenie alebo, ak by sme použili školskú terminológiu, tak je to známka. Ratingy slúžia najmä pre investorov a hodnotia to, ako je hodnotený dlžník schopný splácať svoje dlhy.

V médiách sa najčastejšie stretávame s ratingom štátov, ale hodnotiť sa môžu podniky, finančné inštitúcie, fondy alebo aj projekty. Vyhodnotiť schopnosť splácať svoje záväzky vyžaduje detailnú analýzu a znalosť o danom subjekte. Podobná situácia, aj keď v menšej miere, nastáva, aj keď si človek chce zobrať úver z banky. Banka si o klientoch zisťuje veľa informácií, analyzuje ich a hodnotí prostredníctvom vlastného ratingu.

Asi najkomplexnejšia analýza pri stanovovaní ratingu sa robí pri hodnotení štátu. Ratingové agentúry hodnotia ekonomický vývoj, fiškálnu pozíciu, zdravie bankového sektora, inštitucionálny rámec, ako napríklad právny systém, stav korupcie a iné oblasti.

Čo je dôležité a zaujímavé na metodike ratingov, že sa nepozerajú iba na súčasný vývoj, ale zameriavajú sa aj na budúcnosť. Rating štátu tak nevyjadruje len to, aká je momentálna úroveň nezamestnanosti alebo rastu HDP, ale tiež to, ako ekonomika štátu bude vyzerať v najbližších rokoch alebo ako zvládne očakávané štrukturálne zmeny.

Rozdiely medzi ratingami štátov by tak mali odzrkadľovať nielen to, v akom stave sú jednotlivé ekonomiky, ale aj to, ako sú pripravené splácať svoje dlhy aj v budúcnosti. Len na ilustráciu uvediem, že najlepšie hodnotenými ekonomikami z pohľadu agentúry Moody´s sú napríklad USA, Nórsko, Singapur alebo Nemecko.

Lepšia známka pre Českú republiku

Akákoľvek zmena ratingu štátu je pomerne veľká udalosť. Má to vplyv na hodnotu štátnych dlhopisov, cenu, za ktorú si štát požičiava, ako aj na záujem investorov. Má to dosah aj na ratingy domácich bánk a podnikov.

Zvýšenie ratingu Českej republiky je tak určite veľmi pozitívnou správou pre našich susedov. Týmto hodnotením sa česká ekonomika dostáva už do skupiny krajín, ako je Belgicko, Hongkong, Taiwan alebo Katar. Pozitívne vyznievajú aj dôvody, ktoré spomína Moody´s. Je to výsledok výrazného progresu v oblasti ekonomického, fiškálneho a inštitucionálneho vývoja.

Rating Česka je po dlhom čase znova o dva stupne vyšší ako rating Slovenska

Jednou z charakteristík nás Slovákov je, že sa radi porovnávame s inými. A najradšej práve s našimi západnými susedmi. V ekonomickej oblasti dáva porovnanie týchto dvoch štátov určite zmysel. Náš príbeh je v mnohom podobný, aj keď naša štartovacia pozícia bola odlišná.

Z pohľadu ratingov sme svoje temné obdobie zažívali koncom 90. rokov a trvalo to až do roku 2001. V tomto roku bol rozdiel medzi hodnotením Slovenska a Česka až na úrovni troch stupňov. Náš rating v tom období, Ba1, majú v súčasnosti krajiny ako Namíbia alebo Guatemala.

K výraznému zlepšeniu došlo v roku 2002 po prijatí viacerých reforiem. Rating Slovenska, ale aj Česka stúpol až o tri stupne, čo v ratingovom svete nie je bežná vec. Slovensko dosiahlo zatiaľ najvyššie hodnotenie od agentúry Moody´s v roku 2006. V tomto období hodnotenie našej ekonomiky bolo na rovnakej úrovni, ako malo Česko. Kým nám rating poklesol opäť v roku 2012, Česi si ho držali až do roku 2019, keď im znova stúpol. My síce neklesáme, ale po poklese v roku 2012 stagnujeme.

Vývoj ratingov vlád Slovenska a Česka podľa agentúry Moody´s. Prameň: Moody´s

Česká ekonomika je viac konkurencieschopná a lepšie pripravená čeliť novým výzvam

Možno ešte zaujímavejšie ako samotné porovnanie výšky ratingov sú argumenty, ktoré agentúra uvádza pri porovnaní obidvoch ekonomík.

Obidve krajiny majú relatívne podobný ekonomický model. Ekonomiky sú pomerne úzko integrované do výrobných a dodávateľských reťazcov rámci EÚ. Štruktúra exportu je podobná. Dominuje najmä výroba automobilov. Dôležitou výhodou obidvoch ekonomík sú stále nízke náklady na pracovnú silu.

Ekonomiky obidvoch krajín čelia aj podobným výzvam. Tie sa týkajú najmä oblasti konkurencieschopnosti a starnutia obyvateľstva. Pri porovnaní Čiech a Slovenska kladie Moody´s veľký dôraz práve na udržanie konkurencieschopnosti v najbližších rokoch.

Na globálnej úrovni dochádza k viacerým zmenám, ktoré zásadne ovplyvnia ekonomický vývoj v nasledujúcich rokoch. Výrobné procesy sa stále viac automatizujú. V rámci ekonomického rastu sa zvyšuje podiel ekonomických aktivít s vyššou pridanou hodnotou. Rastie význam digitalizácie a využitia dát. Veľkým výzvam bude čeliť aj automobilový priemysel. Podchytenie týchto trendov je preto dôležité najmä pre malé otvorené ekonomiky.

Ako uvádza Moody´s, presun k ekonomickým aktivitám s vyššou pridanou hodnotou je výraznejší u našich susedov a zdá sa, že sú aj lepšie pripravení pokračovať v tomto trende aj v nasledujúcich rokoch. V oblasti automobilového priemyslu sa produkcia v Čechách posunula vyššie v oblasti výrobných a dodávateľských reťazcov. Inými slovami, vo väčšej miere sa vyrábajú produkty, ktoré sú bližšie ku koncovému zákazníkovi.

Ako príklad tiež uvádza tvorbu pracovných miest z pohľadu požiadaviek na zručnosti zamestnancov. V posledných rokoch je všeobecným trendom pokles pracovných pozícií so strednými alebo priemernými požiadavkami. To platí aj pre Slovensko. Ale kým iné okolité štáty vrátane Česka dokázali vytvárať nové pracovné pozície s vyššími požiadavkami na zamestnancov (high skill jobs), na Slovensku vznikali najmä pracovné pozície so základnými požiadavkami (low skill jobs).

Vývoj pracovných pozícií z pohľadu požiadaviek na zamestnancov Zmena v percentuálnych bodoch na celkovej zamestnanosti, 2007 – 2017. Prameň: OECD, Moody´s

Inzercia

Česko predbieha Slovensko aj vo viacerých rebríčkoch, ktoré hodnotia konkurencieschopnosť ekonomík. Najčastejšie sa používa index Global Competitiveness Index. Kým Slovensko je na 42. mieste, Česká republika je desať miest pred nami. Zaostávame najmä v oblasti inovačných schopností, zručností pracovnej sily a inštitúcií.

Vyššia miera konkurencieschopnosti českej ekonomiky je zároveň aj dôvodom, prečo Moody´s predpokladá, že naši západní susedia sa lepšie vyrovnávajú s predpokladaným poklesom čerpania fondov EÚ v rokoch 2021 – 2027.

Horšie výsledky pri PISA testoch

V kontexte rastúceho významu konkurencieschopnosti medzi krajinami Moody´s tiež zdôrazňuje oblasť vzdelávania. Porovnáva výsledky obidvoch krajín pri testovaní 15-ročných študentov v oblasti matematiky, čítania a vedy.

Mladí študenti na Slovensku dosiahli podstatne horšie výsledky ako študenti v Čechách. Pri dlhodobom porovnaní je zarážajúce najmä to, že kým vzdelávací systém v Čechách si udržuje nadpriemerné výstupy, výsledky našich žiakov sa v porovnaní s rokmi 2006 alebo 2009 výrazne zhoršili.

Priemerné skóre v testovaní PISA v oblasti matematiky, čítania a vedy. Prameň: OECD, Moody´s

Efektívnejší inštitucionálny rámec u našich západných susedov

Dôležitou súčasťou stanovovania ratingu je aj hodnotenie kvality inštitúcií. Aj v tejto oblasti je porovnanie pomerne jasné. Ako uvádza Moody´s, kvalitnejší a efektívnejší inštitucionálny rámec v Česku je lepšie pripravený robiť nevyhnutné zmeny na pokračovanie ekonomického rastu.

Hodnotenie je založené na viacerých indikátoroch. Asi tým najdôležitejším je tzv. Worldwide Governance Indicator. Slovensko zaostáva vo všetkých hlavných podkategóriách – efektivita vlády, kontrola korupcie a právny systém. Najvýraznejší rozdiel je práve pri efektivite právneho systému. V oblasti vnímania nezávislosti nášho súdnictva verejnosťou je Slovensko takmer na chvoste spomedzi nových členských krajín EÚ.

Moody´s tiež osobitne poukazuje na problematiku korupcie. Slovensko výrazne zaostáva za Českom v tzv. Corruption Perception Index (index vnímania korupcie), keď naši susedia nás predbehli až o 19 miest (Slovensko je na 57. mieste).

Zaujímavo vychádza porovnanie krajín pri výskyte tzv. nezrovnalostí pri čerpaní fondov EÚ, ktoré zverejňuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Výskyt „nezrovnalostí“ v prípade Slovenska je pomerne veľký.

Ako uvádza Moody´s, takýto vysoký výskyt „nezrovnalostí“ znižuje schopnosť európskych fondov zvyšovať našu konkurencieschopnosť, napríklad v oblastiach ako inovácie alebo výskum.

Podvodné a nepodvodné nezrovnalosti ako percento celkových platieb, 2014 – 2018. Prameň: OLAF, Moody´s

Fiškálna politika v Čechách je dlhodobo silnejšia

Česko tiež predbieha Slovensko vo všetkých indikátoroch fiškálnej politiky, ktoré Moody´s hodnotí. Ešte v roku 2008 bola miera zadlženosti obidvoch krajín približne na rovnakej úrovni. O jednu dekádu neskôr je zadlženosť Slovenska pri úrovni 49,4 % HDP o 17 percentuálnych bodov vyššia ako v prípade Česka.

V pokrízovom období sme sa viac zadlžili a následne sme menej šetrili. Tento rozdiel je do veľkej miery vysvetliteľný dlhodobo lepšou schopnosťou českej vlády kontrolovať vládny deficit. Medzi rokmi 2013 až 2018 dosiahol český rozpočet v priemere primárny prebytok na úrovni 0,9 % HDP oproti priemernému primárnemu deficitu 0,3 % HDP na Slovensku.

Vládny dlh ako percento HDP. Prameň: Eurostat

Podľa Moody´s sú Česi lepšie pripravení zvládnuť aj starnutie obyvateľstva

Obidve krajiny čelia vážnym demografickým výzvam. Moody´s očakáva výrazný rast výdavkov v súvislosti so starnutím obyvateľstva. Obidve krajiny majú v tejto oblasti čo doháňať. Kým v Česku zatiaľ nebol zaznamenaný výrazný progres v oblasti penzijnej reformy, zastropovanie dôchodkového veku na Slovensku bude mať podľa Moody´s dlhodobo negatívny dosah na fiškálnu pozíciu.

Ale ako ďalej uvádza agentúra, vzhľadom na zdravšiu fiškálnu pozíciu a historicky lepší track record v oblasti fiškálnej politiky sú Česi lepšie pripravení zvládnuť danú výzvu.

Budíček pre Slovensko

K zvýšeniu ratingu treba Čechom určite zablahoželať. Uznanie si zaslúžia najmä za posun, ktorý v posledných rokoch dosiahli. Určite majú stále pomerne veľa oblastí, ktoré je potrebné zmeniť, ale minimálne v oblasti vzdelávania, fiškálnej politiky, v právnom a súdnom systéme urobili veľa pozitívnych zmien, ktoré im v budúcnosti budú prinášať ovocie.

Hodnotenie Slovenska v spomínanej správe je vo viacerých oblastiach skôr smutným čítaním. Aj z toho dôvodu, že správy ratingových agentúr sú dôležitým zdrojom informácií o danej krajine pre zahraničných investorov.

Kým Česi napredujú a posúvajú sa dopredu, zdá sa, že u nás sme v posledných rokoch vo viacerých oblastiach zaspali. A zaspať v terajšej dobe, ktorá prináša veľa zmien a je sprevádzaná rastúcou konkurenciou medzi krajinami, je nezodpovedné voči budúcim generáciám.

Odporúčame