Požiare v L. A. Prírodná katastrofa alebo výsledok nekompetentnej progresívnej politiky?

Katastrofálne požiare v Los Angeles už niekoľko dní zaberajú jedno z hlavných miest v spravodajstve svetových médií.

Nečudo. Kalifornské veľkomesto je mediálne exponované aj bez mimoriadnych udalostí už len preto, že jeho štvrť Hollywood je takpovediac hlavným mestom svetového filmového priemyslu, žijú tu najväčšie filmové hviezdy a celebrity, ktoré denne plnia stránky bulváru.

Samotný požiar má rozsiahle následky – desiatky mŕtvych, státisíce evakuovaných, miliardové materiálne škody, celé vypálené štvrte vrátane obydlí tých najväčších hviezd svetového šoubiznisu.

Obrovský rozsah požiaru sa už poniektorí poponáhľali zobrazovať ako učebnicový príklad následkov klimatickej zmeny a globálneho otepľovania spôsobeného človekom.

Samotný rozsah požiaru však má podľa detailnejších informácií so zmenou klímy len pramálo spoločné a ide skôr o následok celého radu politických rozhodnutí na úrovni mesta Los Angeles a štátu Kalifornia.

Rozsah požiaru je následkom ľudskej činnosti, ibaže inak, ako si to predstavujú klimatickí alarmisti.

Áno, rozsah požiaru je následkom ľudskej činnosti, ibaže v inej rovine, ako si to predstavujú klimatickí alarmisti.

Tým, že sa na americkej pôde kritiky vedenia Los Angeles a Kalifornie najhlasnejšie zhostil zvolený prezident Donald Trump, časť progresívnej scény si naďalej zalepuje oči s tým, že ide o hoaxy a výmysly.

Trump však v tomto prípade len svojským spôsobom zdôrazňuje to, o čom už píšu aj ľavicovo orientované médiá, ktoré ani náhodou nie sú jeho podporovateľmi.

Politické zásahy do poisťovania nehnuteľností

Ľavicový magazín The Atlantic prišiel s textom, ktorý sa síce začína tým, že požiare nie sú výsledkom zlyhaní miestnych politikov, ale nezamýšľanými následkami dobrých úmyslov, vzápätí však autor vymenúva niekoľko reálnych politických chýb.

Ako počiatok problémov identifikuje poistenie, resp. zmenu legislatívy, ktorá umelo znížila sadzby poistenia. Poisťovníctvo funguje tak, že podľa miery rizika určuje aj výšku poistenia. Poisťovne teda na miesta s vysokým rizikom požiaru dávali vyššie sadzby ako na tie s nízkym rizikom. Ľudia si preto dvakrát rozmysleli, či chcú bývať v rizikovej zóne, zvlášť ak sa to odrážalo aj na výške ich poistky.

V roku 1988 však kalifornskí voliči v referende rozhodli, že sa všetky sadzby majú znížiť o 20 percent a výška sadzieb má byť predmetom verejného dohľadu. „Samozrejme, nikto nemá rád vysoké poistné. Ale politizácia rizika bola katastrofou. Umelo nízke poistné povzbudilo viac obyvateľov Kalifornie žiť v najnebezpečnejších oblastiach štátu. A znížili motiváciu majiteľov chrániť svoje domy, ako napríklad inštaláciou ohňovzdorných striech a obkladových materiálov,“ píše The Atlantic.

Okrem rozšírenia zástavby do nebezpečných zón to malo aj ten efekt, že poisťovne jednoducho začali opúšťať trh. Ak sa politickým rozhodnutím znížia sadby poistného tak, že poisťovne vyberú menej, ako sú neskôr ich náklady v prípade požiaru, tak proti požiaru jednoducho prestanú poisťovať.

Okrem rozšírenia zástavby do nebezpečných zón malo politické okresanie sadzby poistného aj ten efekt, že poisťovne jednoducho prestali nehnuteľnosti proti požiaru poisťovať.

Len počas minulého leta poisťovňa State Farm dokonca odstúpila od poistných zmlúv v prípade 1600 domov vo štvrti Pacific Palisades. Tá patrí k oblastiam najviac zasiahnutým súčasným požiarom a práve tu malo svoje sídla aj mnoho celebrít.

Kalifornia sa odchod komerčných poisťovní snažila vyriešiť zriadením verejnej poisťovne. Vlani poistné krytie narástlo na viac ako 450 miliárd dolárov.

Koľko ľudí z tých, ktorí prišli v tomto požiari o strechu nad hlavou, malo toto poistné krytie, zatiaľ nie je známe, ich odškodnenie však bude práve na pleciach verejného rozpočtu štátu Kalifornia.

Popritom sa s nízkym poistným rozbujnela výstavba práve na hraniciach mesta, v zónach, ktoré by komerčná poisťovňa označila za príliš rizikové. Medzi rokmi 1990 a 2020 sa v týchto oblastiach miest postavilo viac ako 1,5 milióna domov. Zonácia mesta zároveň spôsobila, že nehnuteľnosti v „bezpečných“ zónach zdraželi a stali sa pre väčšinu obyvateľstva nedostupné, čo ho vytláčalo práve na požiarovo nebezpečnú perifériu.

A z politickej dielne pribudla aj byrokracia. Ak chce niekto stavať v blízkosti pobrežia, teda v najmenej ohrozenej zóne, mal by sa pripraviť na mesiace vybavovačiek. K tomu prispievajú aj čoraz zložitejšie a komplikovanejšie environmentálne hodnotenia, ktoré len viac vyživujú fenomén NIMBY (z angl. Not in my backyard; v preklade „nie v mojej záhradke“).

Krajina na požiare ako stvorená

Ak sa hovorí o požiarovo nebezpečných zónach, okolie Los Angeles je z hľadiska prírodných podmienok charakteristické veľmi suchým prostredím a tomu zodpovedá aj vegetácia. Tá je známa ako chaparral a je vysoko horľavá. V miestnych podmienkach sa darí aj na sucho dobre aklimatizovaným druhom ihličnatých stromov, ktoré sa však vyznačujú vysokým obsahom horľavej živice.

Takýmto porastom je mesto zo strany pevniny prakticky „obkľúčené“.

Typická kalifornská vegetácia známa ako chaparral. Zdroj: wikipedia.org

Druhým faktorom a hlavným vinníkom rozsiahleho a extrémne rýchleho šírenia požiarov je vietor známy ako Santa Ana. Ide o silný suchý vietor, ktorý v niektorých obdobiach roka vanie z pevniny smerom nad oceán (miestni mu hovoria aj „diabolský vietor“). Keď sa jeho intenzita zvýši, každý správca verejnej politiky, zvlášť ak je zodpovedný za ochranu pred požiarmi, vie, že riziko rozšírenia ohňa prudko rastie.

Napokon, meteorologická služba Kalifornie v tomto ani tento rok nezlyhala. Už 2. januára vydala varovanie, že v Los Angeles budú panovať z požiarneho hľadiska extrémne nebezpečné podmienky spôsobené silným vetrom a nedostatkom zrážok v predchádzajúcich mesiacoch.

Ďalšie varovanie prišlo v pondelok 6. januára. Miestna meteorologická služba vydala výstrahu pred „život ohrozujúcim deštruktívnym vetrom“. Zasiahnuté mali byť aj oblasti, ktorým sa vietor zvyčajne vyhýba.

Aj ďalší vývoj požiarov bude závisieť od toho, kadiaľ a s akou intenzitou bude fúkať vietor Santa Ana.

Ani samotný fenomén tohto vetra nemožno dávať do súvisu s klimatickou zmenou. V tomto regióne je jeho existencia faktom už niekoľko storočí. Naopak, vplyvom klimatickej zmeny sa jeho intenzívne obdobie presunulo z konca leta, teda zo septembra, keď býva krajina vplyvom letných teplôt najviac vysušená, na začiatok zimy.

Navyše klimatológ Patrick Brown z Univerzity Johna Hopkinsa v článku pre magazín City Journal vysvetľuje, že sa dokonca očakáva, že so zmenou klímy bude výskyt vetra Santa menej častý a jeho intenzita bude nižšia, čo dokladá vedeckou štúdiou.

Varovania však už prišli neskoro (ibaže z povahy meteorológie plynie, že skôr prísť nemohli), pretože mesto aj štát Kalifornia zanedbali preventívne opatrenia, ktoré sa už v horizonte hodín nedali dobehnúť.

Zanedbalo sa najmä odstraňovanie horľavého materiálu z blízkosti ľudských obydlí, čo vo svojom článku odporúča aj Patrick Brown.

To sa robí buď mechanickým klčovaním a odstránením suchého materiálu z krajiny, alebo kontrolovaným vypaľovaním.

Aj tu však do celej veci zasiahla byrokracia. Povoľovanie takýchto zásahov je v Kalifornii „vďaka“ zelenej legislatíve extrémne dlhé.

Povoľovanie čistenia krajiny ako protipožiarneho opatrenia trvá v Kalifornii v dôsledku zelenej legislatívy celé roky.

Schválenie mechanickej úpravy lesa trvá v priemere 3,6 roka a preventívneho vypaľovania 4,7 roka. Ak ide o rozsiahlejšie územie, povoľovanie trvá ešte dlhšie – 5,3, resp. 7,2 roka. Kalifornský guvernér Gavin Newsom v roku 2020 ohlásil v rámci prevencie požiarov ambiciózny plán upraviť do roku 2025 500-tisíc akrov kalifornských lesov (viac ako 2000 štvorcových kilometrov).

Príliš sa však nepohol. Články z roku 2022 ho kritizujú, že nebol spustený jediný projekt.

Hoc aj v tejto téme je aktuálne najhlasnejším kritikom Kalifornie Donald Trump, na problematiku nečistenia lesov ako prevencie požiarov upozorňovali v minulých rokoch aj liberálne a stredovo orientované médiá, ktoré kalifornskej politickej reprezentácii vo všeobecnosti skôr fanúšikovali.

Pri vzniku požiaru treba do úvahy vždy brať aj úmyselné podpaľačstvo. No a minimálne jedno ohnisko vzniklo pádom elektrického vedenia do suchého podrastu.

Všetky podmienky na vznik katastrofického požiaru teda boli splnené. Vysušená krajina, silný suchý vietor, miestami so silou hurikánu, dostatok suchého paliva v krajine a hustá zástavba v nebezpečnej zóne.

Zdecimovaní hasiči bez vody

Ani druhá strana, teda boj proti požiaru a jeho likvidácia, podľa dostupných informácií neoplývala dostatočnou pripravenosťou.

Základným médiom na hasenie požiarov, zvlášť v prírodnom prostredí a v prípade budov, je voda.

Zistenia ukazujú, že hasiči v najviac zasiahnutej štvrti – v Pacific Palisades – dosť vody k dispozícii nemali.

Najväčšia vodná nádrž v tejto oblasti – Santa Ynez Reservoir – je od februára minulého roka pre rekonštrukciu vyprázdnená a odstavená. Samozrejme, takéto stavby z času na čas potrebujú technickú prestávku. Problém je, že zo zvyšných nádrží sa voda vyčerpala príliš rýchlo na to, aby mali hasiči v zástavbe aspoň akú-takú šancu oheň skrotiť.

V ľavej časti je červeným štvorcom označené miesto, kde sa nachádza dočasne odstavená nádrž Santa Ynez. Od postihnutej štvrte Pacific Palisades je vzdialená vzdušnou čiarou zhruba tri kilometre. Zdroj: googlemaps.com

Mestské hydranty, ktoré primárne slúžia na hasenie individuálnych požiarov budov, nie sú síce určené na katastrofu takýchto rozmerov, no rýchlym úbytkom vody v nich klesol tlak natoľko, že napokon nefungovala asi pätina z nich.

Namiesto toho, aby si vedenie mesta a štátu priznalo chybu, zadalo vypracovanie správy, ktorá má dokázať, že ani voda v Santa Ynez by proti požiaru nepomohla. Navyše tvrdia, že by pri takomto rozsahu skazy nepomohli ani naplánované, no nepostavené nádrže v širšom okolí Los Angeles.

Časť hydrantov bola odstavená aj preto, že úrady vypli elektrinu, ktorá poháňa čerpadlá vody do potrubia k hydrantom. So silným vetrom totiž rástlo riziko, že poškodené elektrické vedenia založia ďalšie ohniská požiarov.

Subtropické pásmo, v ktorom sa väčšina územia Kalifornie nachádza, sa vyznačuje dlhými suchými obdobiami, ktoré sú prerušované krátkymi obdobiami s nadmernými zrážkami. A keďže ide o jeden z najľudnatejších štátov USA, ktorý má zároveň významný podiel poľnohospodárstva, potreba vody sa neustále zvyšuje.

Tomuto faktu zodpovedajú aj plány na výstavbu nových nádrží.

V Kalifornii naposledy postavili a uviedli do prevádzky nádrž ešte v roku 1979. V roku 2014 si síce schválila plány výstavby ôsmich nových nádrží, dodnes však nestojí ani jedna.

Problém však je v tom, že nádrž postavili a uviedli do prevádzky naposledy ešte v roku 1979. V roku 2014 Kalifornia schválila plány výstavby ôsmich nových nádrží, dodnes však nestojí ani jedna. Dokončenie prvej je naplánované na rok 2027, poslednej v roku 2035.

Zaujímavý je príbeh zamietnutia jedného z projektov, ktorý bol pripravený federálnou vládou počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa. Z delty rieky San Joaquín, ktorá do zálivu Tichého oceánu ústi neďaleko San Francisca, sa mala pumpovať kanálom voda na juh do oblasti Los Angeles. Z projektu však zišlo s odôvodnením, že by ohrozil biotop drobnej ryby menom koruška. Odborné posudky pritom síce uvádzali isté následky, no nekonštatovali také zásadné ohrozenie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie projektu.

No nielenže sa nestavalo, pri hranici s Oregonom na rieke Klamath dokonca zbúrali štyri priehrady s argumentom podpory biotopov rýb.

Neúspešne vinou prísnych environmentálnych posudzovaní dopadlo aj niekoľko projektov na odsoľovanie morskej vody, ktorá takisto mala byť k dispozícii ako zásobáreň pre prípad požiarov.

Napokon robil hasičom starosti prudký vietor aj pri hasení. Nielenže rozdúchaval plamene a roznášal uhlíky na ďalšie domy, znemožňoval aj hasenie zo vzduchu lietadlami a vrtuľníkmi.

Hasiči sa tak mohli na mnohých miestach len frustrovane prizerať, ako živel nezadržateľne postupuje, a jediné, čo voči nemu mali, boli krompáče a lopaty.

Rovnosť, inklúzia a diverzita

Frustrácia z nemožnosti hasiť však nebola jediná. K žalostnému stavu hasičského zboru v Los Angeles prispeli aj politici.

Pre starostku mesta Karen Bass a novú šéfku hasičov bola prioritou „rovnosť“ v hasičskom zbore.

Dokonca aj americký LGBT magazín Pride zdôrazňuje pri správach o požiari najmä to, že Kristen Crowley je prvou lesbou na čele losangeleských hasičov.

Kritériom na prijatie medzi hasičov už nebola primárne fyzická zdatnosť, ktorá je v tomto povolaní viac ako dôležitá (predstavte si to množstvo výstroja, ktoré na sebe nesiete počas toho, ako ste vystavený vysokým teplotám zúriaceho požiaru a napríklad vynášate na pleciach zranenú obeť plameňov), ale diverzita.

Starostke na popularite nepridalo ani to, že počas toho, ako plamene začali pohlcovať niektoré štvrte mesta, odcestovala do Ghany na inauguráciu tamojšieho prezidenta. Petícia za jej odstúpenie má už desaťtisíce podpisov a popularita padla aj guvernérovi Newsomovi, ktorý zrejme môže definitívne zabudnúť na prezidentskú kandidatúru, ktorú ešte pred časom zvažoval.

Keď ku všetkým zanedbaniam prirátame zníženie rozpočtu pre hasičský zbor a prepustenie desiatok hasičov, ktorí sa odmietli dať zaočkovať proti covidu, katastrofa bola viac ako nevyhnutná.

Ani šéfka hasičov však už v ostatných dňoch nešetrí kritikou na adresu politickej reprezentácie, ktorá trestuhodne zanedbala prípravu na hroziace požiare.

Sama však nie je bez viny. V decembri zrušila testovanie systému hydrantov z rozpočtových dôvodov.

Keď sa k tomu priráta zníženie rozpočtu hasičského zboru mesta Los Angeles, zníženie financovania hasičov v celej Kalifornii, ako aj fakt, že v minulých rokoch z neho prepustili desiatky hasičov, ktorí sa odmietli dať zaočkovať proti covidu, katastrofa bola viac ako nevyhnutná.

Mimochodom, práve z týchto prepustených hasičov sa do veľkej miery regrutujú členovia súkromných hasičských služieb, ktoré si za horibilné sumy najímali celebrity, aby zachránili ich honosné obydlia.

Malý trojčlenný tím stojí podľa medializovaných informácií okolo tritisíc dolárov na deň, čo je pre celebrity typu Kim Kardashian zanedbateľná suma. Využitím súkromných hasičov sa pochválil aj majiteľ nákupného centra v štvrti Pacific Palisades miliardár Rick Caruso.

A kým boháči zachraňujú svoj majetok mimo verejných služieb, ktoré vinou krátkozrakej politiky zlyhávajú, v zničených štvrtiach sa objavuje už „tradičný“ fenomén sprevádzajúci následky prírodných katastrof – rabovanie. A aj tu priliala olej do ohňa progresívna kalifornská politika.

V rámci „humanizácie“ trestného práva a odľahčenia väzníc, kam sú podľa progresívnej ideológie v USA nadmerne zatváraní páchatelia tmavej pleti, Kalifornia zmenila legislatívu a škodu do 950 dolárov vyňala z trestného postihu a kvalifikuje ho ako priestupok. (Žeby to bolo inšpiráciou na slovenskú novelu Trestného zákona?) Následok je zjavný: gangy v zásade kradnú a rabujú tak, že jednotlivec vezme tovar alebo majetok do hodnoty 950 dolárov, páchatelia teda nie sú trestne stíhateľní.