Pracoval ako manažér s vysokým platom. Odišiel učiť a býva na internáte

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pracoval ako manažér s vysokým platom. Odišiel učiť a býva na internáte

Rozhovor s učiteľom elektrotechniky Floriánom Dankom.

Zarábal dvetisíc eur mesačne, no rozhodol sa ísť robiť to, čo ho celý život lákalo. Stal sa učiteľom a hoci má trojnásobne nižší plat, keď rozpráva o práci a svojich žiakoch, ide z neho nadšenie. Učiteľ Florián Danko hovorí o tom, čo si všimol, keď prišiel do školského prostredia, čo mu pomohlo, aby vedel žiakov zaujať, a prečo sú pre ich budúcnosť dôležité tímové projekty, ktoré s nimi vymýšľa.

Ešte pred tromi rokmi ste pracovali na lukratívnej pozícii projektového manažéra v Siemense. Dnes sa s vami stretávam vo vašej triede na Strednej odbornej škole informačných technológií v Bratislave. Ako ste sa tu ocitli?

Ja som sa chcel stať učiteľom vždy, ale hovorieval som, že nie som dosť bohatý na to, aby som mohol pracovať v školstve (úsmev). Kompenzoval som si to teda tým, že som aspoň doučoval stredoškolákov a vysokoškolákov.

V jednom období sa však stalo, že ku mne chodievalo asi pätnásť žiakov z jednej triedy nemenovanej školy. Vtedy som si povedal: veď ja to už môžem robiť naplno. Stále som to ale odďaľoval, pretože vo mne prevládal pocit, že sa musím finančne zabezpečiť.

Kedy teda prišlo rozhodnutie stať sa učiteľom?

Pracoval som na jednom veľmi náročnom projekte. Šesťdesiat dní vkuse som pracoval od rána do neskorého večera bez jediného dňa voľna. V poslednej časti som bol už v takom zlom stave, že keď som prichádzal domov, nedokázal som súvisle rozprávať. Bol som totálne vyčerpaný. Manželka sa o mňa veľmi bála, sama prekonala pred rokmi infarkt a nechcela, aby sa niečo podobné stalo aj mne. Povedala mi, aby som s tým skončil, no ja som jej oponoval, že to už musím dotiahnuť do konca. Myslel som si, že bezo mňa sa to už nepodarí.

Aký ste mali plat?

„Ja som sa chcel stať učiteľom vždy, ale hovorieval som, že nie som dosť bohatý na to, aby som mohol pracovať v školstve.“ Zdieľať

Zarábal som dvetisíc eur mesačne. Moja prvá učiteľská výplata bola okolo tristo eur, pretože som ešte nemal plný učiteľský úväzok. Zvyknem hovoriť, že keď som zarábal dvetisíc eur, nestačilo mi to. Dnes keď zarábam päťsto, tiež mi nestačí, takže sa nič nezmenilo (smiech).

Vtedy mi však manželka povedala ešte jednu vetu, že sa predsa nevydala za výplatnú pásku a mám ísť teda robiť to, čo ma baví a napĺňa. Tak som sa rozhodol odovzdať všetky dokumenty k projektu a na vrchu som priložil svoju výpoveď.

Neodrádzala vás situácia v školstve?

Príliš som sa nad tým nezamýšľal, pretože pre mňa bol prvoradý zámer orientovať sa na žiaka. Od začiatku som sa však stretával s veľmi negatívnym naladením učiteľov. Niektorí hovorili, že ísť do školstva je v súčasnosti samovražda alebo že za ten plat sa im stačí iba dostaviť do práce. Mrzí ma, že takých učiteľov je pomerne dosť a znechucujú svojím prístupom aj prácu nadšených učiteľov, ktorí chcú vykonávať povolanie svedomito a radostne.

Na druhej strane je ich frustrácia pochopiteľná, pretože práca učiteľov dnes naozaj nie je dostatočne ocenená.

To je pravda. Chápem, že mojou výhodou je, že ak by som si kedykoľvek povedal, že učenie ma nebaví, môžem pokojne odísť a zamestnám sa s minimálne trojnásobne vyšším platom.

Títo ľudia potrebujú mať silnú oporu vo svojich najbližších. Pre mňa je takou moja manželka, ktorá ma vie dobiť energiou a poradiť.

Hovorí sa, že záujem o prírodné vedy klesá nielen u žiakov, ale prejavuje sa to aj v počte učiteľov, ktorí by ich vyučovali. Prečo to tak podľa vás je?

U mňa sa skĺbila vášeň pre elektrotechniku aj učiteľstvo. Asi som takou anomáliou, pretože nie je veľa ľudí, ktorí by sa s mojím vzdelaním rozhodli ísť do školstva. Ešte predtým, než som doň išiel, som videl anketu, z ktorej vyšlo, že elektrotechnika je najmenej atraktívny a najzbytočnejší predmet. Bolo mi to ľúto, lebo ja ju považujem za úžasnú vedu, ktorej pravidlá sú odvodené z vecí, ktoré sa dajú pekne demonštrovať. Zároveň je to niečo, čo každodenne využívame. Táto veda bola objavovaná postupne sériou rôznych pokusov. Preto sa takto snažím postupovať aj ja pri vysvetľovaní na hodinách.

Čo to konkrétne znamená?

Žiaci robia referáty o velikánoch elektrotechniky, ktorých súčasťou sú pokusy. Na nich si ukážeme, ako k danému objavu vedci prišli. Vedia si to potom oveľa lepšie zapamätať a pochopia súvislosti.

Sme škola informačných technológií a elektrotechniku vnímam ako dôležitý podporný predmet pre pochopenie náročnejších vecí, ktoré prídu neskôr.

Cítili ste nejako negatívne nastavenie voči predmetu elektrotechniky, keď ste začali učiť?

Áno, bolo to tak a musel som hľadať cestu, ako na to ísť, aby som žiakov vedel zaujať.

Často sa hovorí, že je to pri dnešných žiakoch veľmi náročné.

Záleží na samotnom pedagógovi. Asi všetci z vlastnej skúsenosti poznáme, že učiteľ vie svojím prístupom nejaký predmet aj poriadne znechutiť. Sám som to zažil. Dôležité je si uvedomiť, že učiteľ má byť v prvom rade sprievodcom pri poznávaní. Žiaci sú tí, ktorí musia mať záujem naučiť sa.

Čo vám teda pomohlo, aby ste vedeli ako na to?

„Asi som takou anomáliou, pretože nie je veľa ľudí, ktorí by sa s mojím vzdelaním rozhodli ísť do školstva.“ Zdieľať

U mňa to bol Individuálny rozvojový program učiteľa. Som veľmi rád, že na Slovensku niečo také existuje. Nevedel som totiž dovtedy nájsť niekoho, kto by mi dal relevantnú spätnú väzbu. Ak vám totiž príde na hodinu v rámci hospitácie riaditeľ alebo zástupkyňa, váš výkon porovnávajú iba s ostatnými učiteľmi na škole. Tí, ale nemusia byť vždy dostatočne kvalitní. Samozrejme, nechcem tým povedať, že to tak je na našej škole, práve naopak. Ale chcel som mať nezainteresovaný pohľad a hodnotenie od niekoho, kto pracuje s tým najlepšími, aby som mal latku položenú vysoko a mohol na sebe pracovať.

Keď už sme pri tom, viem, že na vaše hodiny sa občas chodí pozerať manželka. Súvisí to s tým?

Áno, časť mentoringu absolvovala so mnou a keď potrebujem, príde na niektorú hodinu. Sadne si dozadu, aby som na ňu ja aj žiaci „zabudli“, a pozoruje vyučovanie. Po skončení si sadneme a vyhodnotíme, čo bolo dobré a čo zlé.

Nepohádate sa?

To sa nám ešte nestalo. Mentoring je totiž o tom, že sa dáva dôraz na dobré veci, a to, čo treba zlepšiť, si otvorene povieme. Často si všimne veci, ktoré by som si sám neuvedomil.

Keď sme si dohadovali rozhovor, pripravovali ste so žiakmi deň otvorených dverí na vašej škole. Čo ste prezentovali návštevníkom?

Na škole by sme chceli zriadiť múzeum informačných technológií. Žiakov to veľmi nadchlo a už nejaký čas ho svojpomocne budujeme. Na DOD sme na modeli miestnosti predstavili zabezpečovací systém, ktorý by mal potom v realite fungovať. Na makete sme predviedli zabezpečenie laserovým lúčom alebo kódovacou klávesnicou.

Čí bol nápad zriadiť múzeum?

Spočiatku môj. Počas minuloročnej rekonštrukcie školy sme mali veľa starej techniky, ktorú sme vyhadzovali. Bolo mi však ľúto, že by sme sa niektorých vecí mali zbaviť. Mali sme tu veľký kontajner, do ktorého som sa potajme vkradol a vybral z neho prístroje, ktoré sa mi zdali vhodné do múzea. Keď som o tejto myšlienke povedal žiakom, boli nadšení a prišli s ďalšími nápadmi. Chceli tam napríklad mať vytáčací telefón, z ktorého  by bolo možné zavolať ako kedysi.  Budeme tam mať teda historickú telefonickú ústredňu. Alebo tam bude sekcia venovaná Nikolasovi Teslovi. Budeme radi, ak nám ktokoľvek zapožičia do múzea nejaké staré telefóny alebo počítače.

Bude múzeum iba pre žiakov vašej školy?

Nie, radi by sme ho sprístupnili aj žiakom z iných škôl alebo akýmkoľvek záujemcom, ktorí by si chceli zaspomínať alebo vidieť, ako kedysi fungovali rôzne prístroje. Nechceme, aby to bolo iba pasívne múzeum, kde budú v skrinkách položené haraburdy. Chceme, aby sa tieto veci dali reálne vyskúšať. Či už si zahrať starú počítačovú hru, alebo chytať signál na starom televízore. Pri vstupe do múzea by sme chceli mať tzv. pichačku, kde by si návštevníci označovali vstupenky.

Vždy keď robíte takéto aktivity, je veľmi dôležitá podpora od vedenia školy a tú máme naozaj u nás veľkú. Pán riaditeľ nám poskytol hneď najväčšiu miestnosť a pomáha nám, pretože si uvedomuje, že tieto záležitosti sú v konečnom dôsledku dobré aj pre zviditeľnenie školy.

Keď ste boli pred časom nominovaní na ocenenie Učiteľ Slovenska, porota ocenila tímové projekty, ktoré so žiakmi robíte. Načo sú dobré?

„Vždy keď robíte takéto aktivity, je veľmi dôležitá podpora od vedenia školy a tú máme naozaj u nás veľkú.“ Zdieľať

Slúžia na to, aby si žiaci teoretické vedomosti odskúšali aj v praxi. Ide aj o to, aby vedeli pracovať v skupinách, komunikovať a spoľahnúť sa jeden na druhého. Každý tím má svojho lídra, ktorý si vyberie ostatných členov tímu. Aj vedomostne slabší žiak môže pomôcť napríklad pri príprave dizajnu a podobne. Na konci vždy vznikne nejaký produkt, na ktorý sú spolu hrdí.

Na čom napríklad pracujú?

Tento rok jedna skupina zostrojuje inteligentnú lampu, ktorá bude reagovať na okolité podnety. Bude mať trebárs súmrakový spínač, ktorý zareaguje, keď sa zotmie. Alebo ďalší tím pripravuje 3D model svetelnej križovatky.

Tieto produkty majú vždy stanovené určité základné vlastnosti, ale dizajn či materiál je vždy na fantázii žiakov. Na konci je prezentácia všetkých produktov, kde ich komisia posudzuje z hľadiska financií, dizajnu či funkčnosti.

Prečo sú tieto aktivity dôležité?

Bol som pred niekoľkými mesiacmi na konferencii, kde porovnávali niektoré atribúty trhu práce spred obdobia štyroch rokov. Ukázalo sa, že sa zmenilo veľa vecí, ktoré by vtedy nikto nepredpokladal.

Čo také?

Firmy dnes kladú veľký dôraz na mäkké zručnosti, ako schopnosť komunikovať, zvládať stres, time management či práca v tíme. Aj to sa snažíme nacvičiť v tímových projektoch.

Viem, že svojim žiakom dávate ku každej písomke slovné hodnotenia. Prečo je to lepšie ako iba obyčajná známka?

Známka príliš široko rámcuje a nedostatočne vystihuje hodnotenie. Ja písomky beriem ako nástroj pre žiakov na sebapoznávanie. Sú pre nich, aby videli, v čom sa zlepšili a na čom ešte musia popracovať. Tak sa im to snažím vyjadriť aj vo svojich hodnoteniach ku každej písomke. Vždy mi bolo ľúto, že žiak nebol pri mne, keď som opravoval tú jeho, a nemohol som mu dať spätnú väzbu. Je to dobré aj pre rodičov, ktorí vidia, ako ich dieťa pracuje na sebe. Na konci roka dám všetkým žiakom celoročné hodnotenie, ktoré je súhrnom všetkých predošlých.

Keď už sme pri rodičoch, pred rozhovorom ste mi spomínali, že na rodičovských združeniach máte takmer stále plnú účasť.

Áno, sú to príjemné stretnutia, podávame kávu a spravíme si dobrú atmosféru. Snažím sa o každom žiakovi hovoriť čo najpozitívnejšie, robím hodnotenia ako napríklad skokan mesiaca a podobne. Rodičia tak nechodia na stretnutia so stiahnutým žalúdkom, ale tešia sa.

Kde sa zväčša uplatnia vaši žiaci po strednej škole?

„Firmy dnes kladú veľký dôraz na mäkké zručnosti, ako schopnosť komunikovať, zvládať stres, time management či práca v tíme.“ Zdieľať

Väčšinou navrhujú dizajn webových stránok, programujú ich, pracujú ako administrátori sietí alebo skladajú počítače. Bol by som rád, aby sme zaviedli nový odbor priemyselná informatika. Ide o programovanie počítačov používaných v priemysle. Sú to také, ktoré programujú napríklad výťahy, semafory alebo prístroje vo výrobných halách. Sú to dnes veľmi žiadané profesie na trhu práce.

Časť našich žiakov ide aj na vysokú školu.

Nemajú strach, že budú zaostávať oproti žiakom z gymnázií?

Áno, najmä sa to týka matematiky. Medzi stredoškolskou a vysokoškolskou matematikou je obrovská priepasť a je jedno, či ide o matematiku na gymnáziu alebo odbornej škole. Preto sme aj na žiadosť žiakov začali krúžok prípravy na vysokú školu a tým, ktorí chcú pokračovať, to môže pomôcť.

Aké sú výsledky?

Minulý rok sme mali prvý ročník študentov, ktorí absolvovali tento krúžok a dostali sme veľmi pozitívne odozvy.

Mali sme aj veľmi svedomitého žiaka, ktorý vravel, že vďaka krúžku neskôr doučoval na vysokej škole žiakov z gymnázií.

Krúžok sa snažíme robiť tak, aby žiakov bavil, nie je to len o počítaní množstva príkladov. Napríklad derivácia, ako sa dá využiť v bežnom živote. Na vysokej im to už nepovedia, lebo na to ani nie je čas.

S manželkou bývate priamo pri škole na internáte. Prečo?

Sú dve možnosti, zvyšovať príjmy alebo znižovať náklady. My sme si vybrali druhú možnosť (smiech). Riaditeľ nám ponúkol, že môžeme bývať tu na internáte za symbolickú sumu.

Možno by niektorí nedokázali bývať v podstate priamo v práci, ale keďže to pre mňa nie je úplne práca, ale záľuba, nevadí mi to. Mám vďaka tomu aj bližší vzťah so študentmi, pretože v nej trávim veľa času.

Foto: Andrej Lojan

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo