Hľadajú sa apoštolskí biskupi

Každý v Amerike už počul o slávnom arcibiskupovi Fultonovi J. Sheenovi, ktorý v celoštátnej televízii vysvetlil katolícku náuku tak presvedčivo ako nikto pred ním ani po ňom. Prečo to biskupi teraz nerobia?

biskupi.jpg

Niektorí to robia lokálne, ale vari nedokáže naša biskupská konferencia vyprodukovať aspoň jedného biskupa – je ich približne 270 - ktorý dostatočne ovláda náuku a vie pracovať s dobrými spisovateľmi, grafikmi a editormi, aby vytvorili týždenne po pol hodine vysoko kvalitného a živo prezentovaného katolíckeho obsahu?

Excelentné série Katolicizmus od otca Roberta Barrona si napr. získali široké, aj keď fragmentované publikum. No žiada si to služobne vyššieho cirkevného hodnostára, z dvoch dôvodov. Po prvé, hovoriť o čistote a morálke a spoločenstve pre celonárodné publikum si vyžaduje odvahu. „Všetky národy“, aj USA, musia počuť pravdu (Matúš 28).

Katolicizmus nie je náboženstvom geta

"Kristus apoštolom nepovedal, aby šli a založili veľké byrokratické kancelárie. Je dôležité prezentovať pravdu osobne a presvedčivo, preto to Kristus robil takto."

To je dôvod, prečo Kristus menoval apoštolov. Ide o apoštolskú povahu Cirkvi. Kristus apoštolom nepovedal, aby šli a založili veľké byrokratické kancelárie. Je dôležité prezentovať pravdu osobne a presvedčivo, preto to Kristus robil takto, a nie cez nejaké vulkánske splynutie myslí alebo dymové reklamy na oblohe.

Po druhé: iba katolicizmus môže nadhodiť problémy, ktoré v našej národnej diskusii chýbajú. (To, prečo chýbajú, hoci episkopát v Amerike existuje dlhý čas, je otázkou na inokedy.) Ale aby bolo jasné: katolicizmus nie je náboženstvom geta. Na trhovisku stojí odvážne a venuje sa všetkým príchodzím. Amerika potrebuje počuť jeho silný hlas.

Ale prečo biskupi? Zastupujú učiteľský úrad Cirkvi, ale až doteraz, okrem občasných príhovorov na konferenciách a príležitostných rozhovorov s novinármi, sú na verejnosti neviditeľní. Prečo ste dostali apoštolskú milosť, ak ju idete skryť pod stolom?

K téme:
Slovensko potrebuje nového Korca

Ich zdržanlivosť sedí k modernému stereotypu o tom, aký by v sekulárnej spoločnosti mal byť biskup – následník Krista – konkrétne: tichý a neviditeľný. Činnosť biskupa by nemala definovať miestna kultúra, ale milosť. Zvrchovaná autonómia Božieho zjavenia vo Svätom písme a Tradícia Cirkvi sú tými, kto veci ovplyvňuje – samozrejme, ak beriete Bibliu a tradíciu vážne.

Tieto dva vplyvy – kultúra a Cirkev – nie sú rovnocenné alebo zameniteľné zdroje. Kultúra, ktorá je tvrdošijne subjektívna, potrebuje od Cirkvi počuť, čo je skutočné ľudské spoločenstvo a skutočná ľudská bytosť. Radšej ako to počuť od kultúry, aj keby to bola kultúra veľkej, hoci upadajúcej ekonomickej a vojenskej moci.

Laici potrebujú príklad

Môžete si pomyslieť, že príklady apoštolov ako svätý Ján Pavol II. alebo pápež František – aj keď sú trochu preťažení – možno ovplyvnia aktivity a štýl biskupov všeobecne vo svete. Áno, je niekoľko biskupov, ktorí sa snažia byť v kontakte s obyčajnými ľuďmi, ale koľko ich je? Stále existuje tak veľa ľudí, ktorí potrebujú počuť evanjelium.

Napr. Benedikt XVI. povedal nemeckému parlamentu: „Je evidentné, že v základných otázkach práva, v ktorých sa rozhoduje o dôstojnosti človeka a ľudstva, väčšinový princíp nestačí: v procese tvorby práva je každá osoba – ktorá má zaň zodpovednosť – povinná ona sama hľadať kritériá pre svoje smerovanie. V treťom storočí veľký teológ Origenes takto odôvodnil vzopretie sa kresťanov určitým právnym normám, ktoré vtedy platili: ‚Ak by sa niekto nachádzal uprostred ľudu Skýtov, ktorí majú protináboženské zákony, a bol by prinútený žiť uprostred nich... istotne by konal veľmi rozumne, ak by – v mene zákona pravdy, ktorý je u Skýtov vskutku nelegálnym – ak by spolu s ostatnými, ktorí majú ten istý názor, vytvoril spoločenstvá proti platnej legislatíve.‘“ Nemeckým politikom to povedal preto, lebo vedel, že potrebujú počuť túto pre nich nepríjemnú pravdu.

"Často počujeme o povzbudzovaní laikov k evanjelizovaniu. Pre katolícky ľud to môže získať nejakú vierohodnosť, ak uvidia evanjelizovať biskupov."

Katolícka cirkev naozaj má niečo naliehavé, čo treba povedať – aj keď v Spojených štátoch asi nie je veľa biskupov, z ktorých by vyžarovala viera alebo presvedčenie o tomto zásadnom fakte. Cirkev nehovorí iba o problémoch, ktoré by boli prehliadané alebo odmietnuté. Chráni aj samotnú štruktúru myslenia ako takého – pozrite sa len na z veľkej časti neprebádanú Fides et Ratio od Jána Pavla II.

Často počujeme o povzbudzovaní laikov k evanjelizovaniu. Pre katolícky ľud to môže získať nejakú vierohodnosť, ak uvidia evanjelizovať biskupov. Odvážne príklady v národnom živote môžu pomôcť kňazom a laikom, aby zistili, čo a ako majú robiť. Božia iniciatíva vyjadrená biskupmi potom cestu osvetlí.

Ako o tomto procese, ktorý sa opakuje počas celej kresťanskej histórie, pred viac ako storočím povedal Lev XIII.: „Zrazu vytryskla istá tvorivá sila, ktorá vzišla do nového poriadku vecí, pulzovala všetkými žilami spoločnosti, občianskej aj rodinnej. Preto vznikli nové vzťahy medzi človekom a človekom; nové práva a nové povinnosti, verejné a súkromné; odteraz sa nanovo nasmerovalo vládnutie, vzdelanie, umenie; a čo je najdôležitejšie zo všetkého, zmýšľanie a činorodosť človeka sa obrátili k náboženskej pravde a k snahe o svätosť. Takto bol život oznámený človeku, život skutočne nebeský a božský.“

Bevil Bramwell, OMI
Autor je bývalý dekan na Catholic Distance University. Publikoval knihy Laity: Beautiful, Good and True (Laický stav: krásny, dobrý a pravdivý), The World of the Sacraments (Svet sviatostí) a naposledy Catholics Read the Scriptures: Commentary on Benedict XVI’s Verbum Domini (Katolícke čítanie Písma. Komentár k exhortácii Verbum Domini od Benedikta XVI.).

Pôvodný text: Wanted: Apostolic Bishops, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.