Úplne sa darovať

Láska je citom zjednotenia. Vlastne, sme zjednotení s celým svetom. Ale mnohí ľudia necítia, že ich prirodzenosť je rovnaká ako prirodzenosť stola, alebo obrazovky displeja. Sme spojení s každou žijúcou čiastkou, s ktorýmkoľvek atómom nášho vesmíru.

Nie každý je schopný cítiť takéto zjednotenie a lásku. Svätci majú dar milovať všetko. Pre bežného človeka točiacemu sa v kruhu každodennej márnivosti je úspechom, ak je schopný milovať aspoň jednu osobu. Väčšina ľudí nie je schopná ani len takto, v ich láske je priveľa egoizmu.

Milovať znamená úplne sa rozpustiť v subjekte lásky. Ak miluješ človeka, už vlastne nejestvuješ, úplne si sa mu daroval. Ak miluješ hudbu, už nejestvuješ, zostáva len hudba. Prečo sú pohyby skutočných majstrov také harmonické? Sú pravdivé, sú pravdou. Nezostala v nich ani stopa po egu. Už nejestvujú - zostáva len forma.
Láska mnohých ľudí nie je láskou, je spútanosťou. Spútanosťou sexom, peniazmi, túžbou po otcovstve. Nie je láskou, je to egoizmus. Len jednoducho dostávam to, čo je pre mňa dôležité, nedávajúc pri tom pozor na potreby mnou milovanej osoby. Je to láska?
Ľudia žijú v rodinách, spojení spútanosťou aj po tom, ako ich láska zomrela. Je to zvyk.

To čo v človeku milujeme, nie je večné. Môže sa meniť. Mám rád ako niekto spieva - môže prestať so spevom. Páči sa mi ako tancuje - môže sa rozhodnúť skončiť.
Bežné ľudské city sa menia, točia sa okolo kontrastu, stále dookola. Lásku nahrádza nenávisť, nenávisť prerastá v lásku. Sú ako minca s dvomi stranami.
Ak v priateľovi nájdem niečo konštantné, tak je to Boh. Pretože Boh je jediný, kto nepodlieha zmene.
Cez jediného človeka miluješ celý svet. Miluješ muža - no láska prerastá ku všetkým mužom sveta. Miluješ ženu a v nej všetky ženy sveta. V každej osobe je odraz ktorejkoľvek časti sveta. Cez jediného človeka miluješ celý svet.