Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
15. novembec 2019

Aby minulosť nemala budúcnosť

Verejné vyhlásenie troch desiatok signatárov o potrebe vzniku múzea obetí komunizmu.
Aby minulosť nemala budúcnosť

Bývalý monumentálny pamätník súsošia Klementa Gottwalda. Fotografia z roku 1990: Magda Borodáčová/TASR

Jozef Hajko, autor viacerých kníh a bývalý novinár, a František Mikloško, bývalý disident a politik, iniciovali výzvu na vznik múzea obetí komunizmu. Nižšie prikladáme text spoločného vyhlásenia a zoznam signatárov.

 

Slovensko má stále šancu vyrovnať sa s obdobím komunistickej diktatúry a primerane si uctiť obete tohto režimu. Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie na to upozorňuje iniciatíva s názvom Aby minulosť nemala budúcnosť, ktorá presadzuje založenie múzea obetí komunizmu na Slovensku. Zapojili sa do nej tri desiatky osobností verejného života.

Komunistická diktatúra v rokoch 1948 až 1989 zasiahla vo vtedajšom Československu všetkých občanov, hlavne však tých, ktorí sa jej snažili vzoprieť alebo ktorých označila za otvorených nepriateľov.

Na Slovensku za toto obdobie odsúdili a uväznili vyše 70-tisíc ľudí. Mnohí sa už nevrátili späť a vo väzení umreli. Neoprávnené rozsudky smrti vykonal režim nad piatimi desiatkami ľudí. Nútenými prácami prešlo vyše 13-tisíc občanov. Režim internoval takmer 5-tisíc rehoľníčok a rehoľníkov.

Uväznenie, vysťahovanie, poprava, nútené práce, postihy v zamestnaní, škole, či osobnom živote priamo zasiahli každého desiateho obyvateľa – ak zoberieme za východiskový údaj stav populácie z roka 1960, keď komunisti vyhlásili republiku za socialistickú. Napokon režim postihoval všetkých nepohodlných vrátane robotníkov, teda príslušníkov triedy, ktorá mala v tomto zriadení vládnuť.

Utrpenie obetí nebolo zbytočné, pretože prispelo k pádu komunistického režimu v roku 1989. Títo ľudia si zaslúžia, aby sme si primeraným spôsobom pripomínali ich osudy. Preto iniciatíva navrhuje založiť múzeum obetí komunistického režimu. Tu by mohla široká verejnosť – hlavne však mladá generácia, ktorá už vyrástla v slobodných pomeroch – získať dostatočné informácie o represáliách.  

Inzercia

Občania Bratislavy pred sídlom koordinačného výboru občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu na Jiráskovej ulici (dnes Ventúrska ul.) v Bratislave, foto: Ivan Rychlo/TASR

Vybudovanie a prevádzkovanie múzea prispeje k uchovaniu historickej pamäte v spoločnosti o tomto temnom období slovenských dejín. Pre zahraničných návštevníkov sa stane podobne ako v susedných metropolách miestom hodným navštívenia a dôkazom, že moderné Slovensko odmieta návrat k akejkoľvek forme totalitného režimu.

Osobnosti vyzývajú na zriadenie múzea obetí komunizmu na Slovensku, ÚPN to uvítalo Zdieľať

Zriadiť a prevádzkovať múzeum obetí komunizmu je o to dôležitejšie, že podobný krok už dávnejšie vykonali v ďalších stredoeurópskych štátoch bývalého sovietskeho bloku a Slovensko pomaly ostáva výnimkou.

Signatári iniciatívy vyzývajú vládu Slovenskej republiky a všetky zodpovedné inštitúcie na Slovensku, aby prispeli k naplneniu myšlienky vybudovania múzea obetí komunizmu. Zároveň ponúkajú svoju pomoc, lebo si uvedomujú, že ide o naplnenie úlohy, ktorá už neznesie odklad.

 

Členovia iniciatívy Aby minulosť nemala budúcnosť:

Oliver Andrásy, moderátor, scenárista a režisér
Miroslav Cipár, výtvarník a dizajnér
Rudolf Dobiáš, spisovateľ a bývalý politický väzeň
Egon Gál, filozof
Jozef Hajko, publicista
Pavol Hric, IT manažér a aktivista
Roman Holec, historik a pedagóg
Ján Hroboň, evanjelický biskup
Tomáš Janovic, spisovateľ a textár
Michal Kačšák, hudobník a festivalový organizátor
Timotej Križka, fotograf
Zuzana Kronerová, herečka
Milan Lasica, herec
Vladimír Ledecký, starosta a spisovateľ
František Mikloško, aktivista a bývalý predseda Slovenskej národnej rady
Zuzana Mistríková, filmová producentka
Karol Moravčík, katolícky kňaz a teológ
František Neupauer, historik a aktivista
Peter Neuwirth, občiansky aktivista
Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej a spisovateľ
Miroslav Pollák, aktivista
Iveta Radičová, sociologička a bývalá predsedníčka vlády
Eleonóra Sándor, štátna radkyňa
Rudolf Sikora, maliar
Pavol Šajgalík, vedec a predseda Slovenskej akadémie vied
Peter Šťastný, hokejista a bývalý poslanec Európskeho parlamentu
Matúš Vallo, primátor mesta Bratislava
Magda Vášáryová, herečka a bývalá diplomatka
Peter Zajac, literárny vedec

Odporúčame