Monika Jankovská odíde. Ale jej duch sa chystá strašiť ďalej

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Monika Jankovská odíde. Ale jej duch sa chystá strašiť ďalej

Premiér Robert Fico na stretnutí s predsedníčkou Ústavného súdu SR Ivettou Macejkovou (vľavo), v strede asistentka premiéra Mária Trošková, február 2017. FOTO TASR – František Iván

Je takmer isté, že Monika Jankovská kočneriádu politicky neprežije. Preto dnes treba uprieť zrak vyššie.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Možno to bude trvať ešte pár hodín alebo aj niekoľko dní, kým Monika Jankovská sama odstúpi z postu štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti alebo z neho odíde nedobrovoľne. Rovnako majú biedne kariérne vyhliadky aj iní sudcovia, ktorí čulo komunikovali s Marianom Kočnerom a robili mu rôzne službičky.

To sú tie lepšie správy, horšou správou je, že s týmito amorálnymi osobami by si neporadil systém sám osebe. Ich blížiaci sa pád súvisí len a jedine s pokrokom vo vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Zdanlivá deharabinizácia

Jankovská bola totiž symptómom, reprezentovala jednu z dvoch tvárí justičnej politiky Smeru, za ktorú niesol priamu zodpovednosť Robert Fico. Ten po víťazných voľbách roku 2006 priklepol ministerstvo spravodlivosti zomierajúcemu HZDS, aby sa tak v samotnej justícii na ďalších osem rokov zahniezdila najpomstychtivejšia verzia mečiarizmu 90. rokov.

Nový minister spravodlivosti Štefan Harabin si okamžite označkoval terén, jednou z jeho nominácií bola aj Monika Jankovská, ktorú vymenoval za predsedníčku okresného súdu v Trenčíne. Svoje klony vyslal aj na Ústavný súd, kam sa dostala jeho pravá ruka, Milan Ľalík, Vladimír Mečiar si presadil Petra Brňáka, šéfkou Ústavného súdu sa stala Ivetta Macejková, ktorú v HZDS považovali za svoj potenciálny káder na post ministerky. Harabin sa ako minister katapultoval do vedenia Najvyššieho súdu, ktorý ovládal až do roku 2014.

Macejková na čele Ústavného súdu a Harabin na vrchole Najvyššieho súdu – hoci obaja si časom vošli do vlasov – v rôznej miere zosobňovali mrzačenie práva a vytvorili v justícii podhubie, v ktorom sudcovia ako Monika Jankovská stúpali len nahor.

Tu nastupuje druhá justičná tvár Smeru, ktorú reprezentoval minister spravodlivosti Tomáš Borec. Špičkový advokát bol pragmatikom, ktorému záležalo na vlastnom kredite aj na istých pravidlách, preto napokon presvedčil Fica, aby sa Smer Harabina na čele Najvyššieho súdu zbavil – a nahradil ho ľuďmi, ktorí síce potrebnú obrodu justície neprinesú, len ju budú s prívetivejšou tvárou aspoň predstierať.

Tak sa dostala do čela Najvyššieho súdu Daniela Švecová a do čela Súdnej rady Jana Bajánková, obe kedysi poslušne stáli za Harabinom, až v závere zacítili nové časy a včas sa odvrátili. Produktom tejto politiky zdanlivej deharabinizácie je aj súčasná šéfka Súdnej rady Lenka Praženková, ktorá v januári navrhla na post ústavnej sudkyne práve Moniku Jankovskú. Praženková sa dnes od toho dištancuje, vraj keby vedela to, čo je známe dnes, Jankovskú by nenavrhla – lenže Jankovská v januári nebola žiadna „terra incognita“, ale žena, ktorú dlhodobo predchádzala zlá povesť. Veľmi zlá povesť.

Osud Moniky Jankovskej bude ešte chvíľu mediálnou správou číslo jeden, až do jej vynúteného odchodu. Ale dôležitejší zápas o podobu slovenskej justície sa odohrá 9. septembra, bude ním voľba nového predsedu Najvyššieho súdu.

Praženkovej Súdna rada vyberá zo štyroch kandidátov, podľa kuloárov sú najväčšími favoritkami Jana Bajánková a Ivetta Macejková, budúca predsedníčka musí získať v 18-člennej rade aspoň 10 hlasov. Za oboma kandidátkami sa zoradili podporovateľské zástupy sudcov Najvyššieho súdu (NS), ktorí už dnes vetria, s kým treba byť opäť zadobre.

Janu Bajánkovú podporilo 15 sudcov NS, medzi nimi aj Viera Petríková, exministerka spravodlivosti za HZDS, ktorej jedinou úlohou bolo slúžiť Harabinovi pri uzurpácii justície, Bajánkovú tiež podporil ďalší exmečiarovec Peter Brňák.

Ivetta Macejková má minimálne podľa nálad na Najvyššom súde väčšie šance, podporilo ju až 26 tunajších sudcov, medzi nimi sú oddaní harabinovci ako Viliam Dohňanský a Gabriela Šimonová (tá bola jediná, ktorá podporila kandidatúru aj samotnému Harabinovi), za Macejkovou sa zoradili aj viacerí sudcovia zo správneho kolégia, ktorí sa rovnako netešia najlepšej povesti, vrátane Nory Halmovej, o ktorej sa v posledných dňoch hovorí v súvislosti s Kočnerovou Threemou.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

Pohľad na Macejkovej podporovateľov prináša i menej príjemné prekvapenia, jej kandidatúru podpísal aj Peter Paluda, svojho času jeden z najhlasnejších kritikov Štefana Harabina.

Voľba nového vedenia Najvyššieho súdu je jednou z najdôležitejších udalostí roka. Tento súd svojimi rozsudkami ovplyvňuje atmosféru aj kvalitu celého súdnictva, v ideálnom prípade by tu mala pôsobiť elita slovenského súdnictva, ktorá svojím profesným étosom aj úrovňou rozhodnutí určuje štandardy právneho uvažovania pre sudcov na nižších stupňoch.

Poistka Čaputovou

Ivetta Macejková je presným opakom príslušníka skutočnej sudcovskej elity – na Ústavnom súde predviedla, že jej zmýšľanie o práve je biedne a účelové, nemenej šokovala svojím hrubým verejným vystupovaním, jej jazyková nepripravenosť bola predmetom širšieho posmechu (preto najradšej chodila len do susedného Česka), Macejkovej jedinou prednosťou bolo, že sa vedela postarať o materiálne a organizačné zabezpečenie súdu.

Napriek (alebo vďaka?) uvedenému Macejkovej kandidatúru podpísalo 26 zo zhruba 90 sudcov Najvyššieho súdu.

A tak už len fakt, že Macejková a Bajánková sú v systéme samosprávneho súdnictva najväčšími favoritkami, hovorí o slovenskej justícii roku 2019 všetko podstatné.

Našťastie, na tento marazmus je k dispozícii ešte poistka zvonka – ak by aj väčšina Súdnej rady povedzme zvolila Macejkovú, prezidentka Zuzana Čaputová by mohla využiť rozhodnutie Ústavného súdu z Macejkovej éry v kauze generálneho prokurátora a uviesť vážne dôvody, pre ktoré Macejkovú (alebo prípadne Bajánkovú, pri ktorej by to bolo so zdôvodnením neprijateľnosti zložitejšie) nevymenuje do vedenia NS.

Post predsedu Najvyššieho súdu by tak bol najbližšie mesiace neobsadený a čakalo by sa na parlamentné voľby, po ktorých by do Súdnej rady zasadli noví nominanti parlamentu a vlády.

V nič lepšie než obštrukciu sa v tejto chvíli ani nedá dúfať. Inak budeme riešiť len symptómy, akými sú postavy typu Moniky Jankovskej, no nikdy sa nespustí ozajstná liečba priamo od prehnitého vrcholca.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo