Skorý koniec „čiernej nuly“

Skorý koniec „čiernej nuly“

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a vicekancelár a nemecký minister financií Olaf Scholz prichádzajú na zasadnutie vládneho kabinetu v Berlíne 19. júna 2019. FOTO TASR/AP

Nemci zvažujú, že sa v prípade prehlbujúcich hospodárskych problémov vzdajú vyrovnaného rozpočtu.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Bol to veľký úspech dlhoročného kresťanskodemokratického ministra financií Wolfganga Schäubleho. Nemecku sa podarilo nielen zoškrtať pravidelné rozpočtové schodky a vyrovnať hospodárenie štátu. – Od roku 2014 vykazuje spolkový rozpočet dokonca každoročné prebytky (čosi, čo Slovensko nezažilo zatiaľ nikdy počas svojej samostatnosti).

Maastrichtské kritériá umožňujú eurokrajinám ísť do deficitov, ktoré zodpovedajú až 3 percentám ich HDP. No aj keď vyrovnanému či mierne prebytkovému rozpočtu sa v Nemecku hovorí „schwarze Null“ (čierna nula), Spolková republika vlani hospodárila s prebytkom 1,7 percenta HDP. Štátny dlh krajiny klesol z vyše 80 percent HDP na začiatku tohto desaťročia na približne 60 percent v súčasnosti.

Od marca 2018 je ministrom financií sociálny demokrat Olaf Scholz. Ešte nedávno chcel pokračovať v politike vyrovnaného rozpočtu. Veril, že úlohy, ktoré si spolková vláda dala aj v súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám, zvládne bez nutnosti robiť nové dlhy.

No za druhý kvartál tohto roka zaznamenalo nemecké hospodárstvo mierny pokles o 0,1 percenta HDP. K faktorom, ktoré oberajú túto exportne orientovanú ekonomiku o istotu, patria najmä americko-čínske obchodné spory.  

Ak bude vývoj podobný aj za tretí kvartál, najväčšia ekonomika eurozóny splní učebnicovú definíciu pre recesiu. Zvesti o blížiacej sa kríze medzičasom zaznievajú aj na Slovensku, oproti odhadom naša ekonomika spomaľuje.

A tak v piatok priniesol nemecký magazín Spiegel na svojom webe informáciu, že podľa zdrojov zo spolkového kancelárstva a ministerstva financií, Angela Merkelová i Olaf Scholz pripúšťajú opustenie politiky vyrovnaného rozpočtu v prípade recesie. „Nikto nemá v úmysle usporiť sa ku kríze,“ citoval Spiegel svoj zdroj z kuloárov spolkovej vlády.

Ak sa v rozpočte na tento či budúci rok objavia diery, zaplátané budú dlhmi. Na dlh sa zafinancujú aj prípadné programy verejných investícií, ktoré by mali recesiu zmierniť a zabrániť prepadu zamestnanosti. O pár dní neskôr už Scholz prišiel aj s približnou sumou prípadného balíčka na podporu konjunktúry: 50 miliárd eur.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Krugman a jeho kritika

Nemecká rozpočtová striedmosť nebola nikdy vnímaná bez kontroverzií. K jej prominentným kritikom patrili napríklad ekonóm Paul Krugman alebo finančník George Soros. Najmä počas európskej dlhovej krízy kritizovali, že Nemecko nemíňa viac, aby stimulovalo spotrebu v eurozóne.

Krugmanovi v rovnakom duchu vyšiel pred pár dňami komentár v New York Times s názvom Svet má problém v podobe Nemecka. Neochota Berlína míňať viac, hoci aj na dlh, vraj aj teraz poškodzuje Spolkovú republiku a ešte viac euro a Európu. Zvlášť preto, že možnosti Európskej centrálnej banky čeliť poklesu ekonomiky monetárnou politikou sú obmedzené.

Podobné hlasy sa objavovali aj v Nemecku, hoci neboli väčšinové. Príkladom je keynesiánsky orientovaný ekonóm Peter Bofinger, ktorý ešte vo februári v rozhovore pre denník Handelsblatt navrhoval držať zadlženie štátu na 60 percentách namiesto jeho znižovania, čo by pri trojpercentnom ročnom hospodárskom raste prinieslo dodatočných 60 miliárd eur na investície do železničnej infraštruktúry, širokopásmového internetu, vzdelania alebo sociálnej bytovej výstavby.

Zadlženie v dôsledku recesie asi bude musieť narásť, no oblasti, do ktorých by prípadný balíček smeroval sa s Bofingerovým návrhom zrejme budú prekrývať. Určite nebudú chýbať ani klimatické témy, ktorými nemecká verejnosť žije silnejšie než slovenská.

V každom prípade už teraz sa objavujú hlasy, že 50-miliardový balíček bude nedostatočný. Respektíve, že Nemecko myslí len na recesiu svojej ekonomiky namiesto toho, aby vytvorilo niečo ako rozpočet eurozóny, ktorý by pomáhal všetkým členským krajinám v problémoch.

V skutočnosti sa Nemci priam ukážkovo riadia Keynesom: V recesii sú ochotní ísť do deficitov, aby stimulovali dopyt (väčšie deficity si dovolili aj v krízových rokoch 2009 a 2010), kým v časoch konjunktúry hospodária s prebytkami.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo