S Timmermansom by progresívci dostali ďalšiu posilu

S Timmermansom by progresívci dostali ďalšiu posilu

Frans Timmmermans. Foto: TASR/AP – Virginia Mayo

Šéfom Európskej komisie sa môže stať politik, pri ktorom by konzervatívci ešte banovali za Junckerom.

Lídri štátov sa ani po osemnásťhodinovom maratóne zatiaľ nedohodli na rozdelení kľúčových postov v EÚ. Takzvaná „dohoda z Osaky“, ktorú niektorí európski štátnici urobili počas summitu G20 v Japonsku a ktorá počítala s tým, že novým šéfom Európskej komisie sa stane jej doterajší prvý podpredseda Frans Timmermans, veľmi rýchlo narazila na realitu.

Rokovania lídrov krajín EÚ by mali pokračovať dnes.

Ich komplikovanosť asi najtrefnejšie vystihol írsky premiér Leo Varadkar, ktorý povedal, že aj voľba pápeža je jednoduchšia ako nájdenie zhody na novom šéfovi komisie. Pri obsadzovaní top bruselských postov musia totiž vyjednávači hľadať rovnováhu v prepletenci množstva záujmov.

Medzi novými a starými členskými krajinami, rozhadzovačnejšími štátmi z juhu a tými striedmejšími zo severu, ale tiež medzi ambíciami jednotlivých politických frakcií. K tomu všetkému musí ešte aspoň jedno z kľúčových kresiel obsadiť žena.

Keď sa v pondelok napoludnie lídri štátov EÚ rozchádzali, bol podľa kuloárnych zdrojov Timmermans stále v hre o post šéfa Európskej komisie. V súvislosti s kreslom predsedu Európskej rady (doteraz Donald Tusk) sa hovorilo o bývalej bulharskej eurokomisárke a výkonnej riaditeľke Svetovej banky Kristaline Georgievovej. Ako európsky „minister zahraničných vecí“ sa spomínal belgický premiér Charles Michel a novým šéfom Európskeho parlamentu by sa podľa týchto informácií mal stať Nemec Manfred Weber.

Lenže isté nie je zatiaľ nič. Proti Timmermansovi sa sformovala blokačná menšina, ktorú mali okrem krajín V4 tvoriť aj Taliansko, Cyprus, Chorvátsko, Rumunsko a Lotyšsko. Keďže na zvolenie šéfa eurokomisie je potrebný súhlas 21 členských štátov, ktoré zastupujú najmenej 65 percent obyvateľov EÚ, má tento holandský politik problém. Ak chce vystriedať Jeana Clauda-Junckera, musí tento odpor prelomiť.

Timmermnsovou slabinou sú najmä jeho nie práve idylické vzťahy s východnými krajinami EÚ. Zdieľať

Timmermnsovou slabinou sú najmä jeho nie práve idylické vzťahy s východnými krajinami EÚ. Špeciálne s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Vyčíta mu autoritárske zásahy do justície, médií či politickej súťaže a viackrát ho označil za „ohrozenie Európy“. Podľa Orbána je Timmermans zase hlavou proimigrantských síl v Európe.

Holandský politik, ktorý bol v eurovoľbách takzvaným spitzenkandidátom Strany európskych socialistov (PES), sa však v minulosti dostal do sporu aj s Poľskom a Rumunskom kvôli zmenám v ich súdnom systéme.

S dešpektom sa na jeho adresu vyjadril aj český premiér Andrej Babiš, ktorý mu vyčíta, že sa viackrát negatívne vyjadril o našom regióne, a odlišný pohľad na migráciu.

Timmermans krajiny V4 viackrát kritizoval pre ich odpor voči povinným migračným kvótam a ešte aj počas svojej kampane pred eurovoľbami ich varoval, že ak nebudú v tejto téme solidárnejšie, Únia bude musieť skôr či neskôr obnoviť vnútorné hranice.

Timmermansove politické názory sú zmesou klasických ľavicových a nových progresivistických postojov. Podporuje zavedenie celoúnijnej minimálnej mzdy, ktorá by v každej členskej krajine mala byť vo výške 60 percent miestnej priemernej mzdy, a tiež zdanenie veľkých korporácií sadzbou vo výške 18 percent podľa ich ziskov na území EÚ.

Sľuboval tiež, že bude presadzovať zavedenie všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov EÚ bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú.

K ďalším jeho preferovaným témam patrí boj proti klimatickým zmenám, v rámci ktorého navrhuje zavedenie európskej dane z emisií CO2.

Progresivistické názory má Timmermans aj v kultúrno-etických otázkach. V roku 2015 sa napríklad zúčastnil na galavečere, ktorý organizovala lobistická LGBTI organizácia ILGA-Europe. Pri tejto príležitosti vyzval k zavedeniu homosexuálnych manželstiev v celej EÚ. Komisia by v tejto téme mala byť podľa neho aktívnejšia a mala by sa pokúsiť členské štáty k tomuto kroku prinútiť.

Skrátka, ak by sa Frans Timmermans naozaj stal novým šéfom eurokomisie, európski progresívci by dostali ďalší vietor do plachiet. A konzervatívci by ešte s nostalgiou spomínali na Jeana Clauda-Junckera.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo