Hľa, luna bledá... (Ivan Krasko)

Hľa, luna bledá... (Ivan Krasko)

Ivan Krasko. Foto: wikipedia.org

Hľa, luna bledá / tíško si sedá / za čiernu horu zvečera

Ivan Krasko
Hľa, luna bledá...
 

Hľa, luna bledá
tíško si sedá
za čiernu horu zvečera:
dnes ako vloni.
Vŕba sa kloní
a v tichú vodu pozerá.

Ja stojím stĺpom
vo stíne dlhom
osamelého topoľa.
Dnes – ako vloni –
v ušiach mi zvoní
škrek žiab tam niekde od poľa.

Pri pustej ceste
belie sa ešte
pomedzi stromy starý dom.
Dnes ako vloni,
či ešte kloní
hlavičku smutne pani v ňom?...

 
Ivan Krasko (1876 – 1958), vlastným menom Ján Botto, básnik a prekladateľ, vydal len dve básnické zbierky, no značne nimi ovplyvnil slovenskú poéziu.

Siahol som po tejto jeho známej básni, aby som sa v týchto horúcich dňoch trocha občerstvil... Vybral som ju z vydania Ivan Krasko: Básne, Tatran, Bratislava 1977, edícia Darčeky, ilustroval Jozef Šturdík, graficky upravila Gita Mihalovičová.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo