Hľa, luna bledá
tíško si sedá
za čiernu horu zvečera:
dnes ako vloni.
Vŕba sa kloní
a v tichú vodu pozerá.
Ja stojím stĺpom
vo stíne dlhom
osamelého topoľa.
Dnes – ako vloni –
v ušiach mi zvoní
škrek žiab tam niekde od poľa.
Pri pustej ceste
belie sa ešte
pomedzi stromy starý dom.
Dnes ako vloni,
či ešte kloní
hlavičku smutne pani v ňom?...
Ivan Krasko (1876 – 1958), vlastným menom Ján Botto, básnik a prekladateľ, vydal len dve básnické zbierky, no značne nimi ovplyvnil slovenskú poéziu.
Siahol som po tejto jeho známej básni, aby som sa v týchto horúcich dňoch trocha občerstvil... Vybral som ju z vydania Ivan Krasko: Básne, Tatran, Bratislava 1977, edícia Darčeky, ilustroval Jozef Šturdík, graficky upravila Gita Mihalovičová.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.