Medzi Západom a Východom stále kolíšeme a nie sme v tom sami

Medzi Západom a Východom stále kolíšeme a nie sme v tom sami

Východ, Západ alebo „niekde medzi“? Kam patrí Slovensko? Ilustračné FOTO – Pixabay.com

O čom vypovedajú výsledky prieskumu GLOBSEC Trends 2019?

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Prozápadná orientácia Slovákov sa oproti vlaňajšku mierne posilnila. No skoro polovica ľudí našu krajinu naďalej vidí „niekde medzi“ Západom a Východom.

Vyplýva to z novej správy GLOBSEC Trends 2019, ktorá opäť prináša pozoruhodné informácie o geopolitických postojoch obyvateľov krajín V4 a ďalších štátov stredovýchodnej Európy.

„Chceli by ste, aby vaša krajina bola súčasťou Západu, Východu alebo niekde medzi tým?“

Česko

„súčasť Západu“

„niekde medzi tým“

„súčasť Východu“

2019

37%

55%

3%

2018

38%

55%

3%

2017

33%

41%

5%

 

Poľsko

„súčasť Západu“

„niekde medzi tým“

„súčasť Východu“

2019

42%

48%

1%

2018

42%

31%

5%

2017

45%

35%

3%

 

Maďarsko

„súčasť Západu“

„niekde medzi tým“

„súčasť Východu“

2019

45%

47%

4%

2018

45%

47%

3%

2017

39%

53%

5%

 

Slovensko

„súčasť Západu“

„niekde medzi tým“

„súčasť Východu“

2019

23%

46%

10%

2018

21%

56%

13%

2017

21%

42%

9%

Zdroj: GLOBSEC Trends 2019/GLOBSEC Trends 2018

Silné zastúpenie tých, ktorí svoju krajinu vidia „niekde medzi“ Západom a Východom, badať vo všetkých štátoch V4. Tentokrát je táto orientácia u našich susedov dokonca silnejšia ako v prípade Slovenska.

Podľa správy GLOBSEC Trends je geopolitický postoj, ktorý svoju krajinu vidí „niekde medzi“, podporovaný stredoeurópskou geografiou, predstavami o „geopolitických mostoch“, ale aj snahou vyťažiť pre seba na každej svetovej strane nejaký úžitok.

Čím Slovensko vyniká, je stále najnižšie (aj keď mierne stúpajúce) stotožnenie so západným smerovaním v porovnaní s ostatnými štátmi V4 a najvyšším (hoci oproti vlaňajšku nižším) volaním po východnej orientácii. Ľudí, ktorí sa u nás hlásia k Východu, je ešte o jeden percentuálny bod viac než v Bulharsku, kde sa k tejto orientácii hlási 9 percent opýtaných (ako súčasť Západu chce svoju vlasť vidieť 18 percent Bulharov a 27 percent niekde medzi).

No v prípade Bulharska je príťažlivosť Východu aspoň vysvetliteľná reálnymi historickými a kultúrnymi väzbami: Bulhari sú väčšinovo pravoslávni, píšu cyrilikou a získanie ich štátnej samostatnosti v roku 1878 bolo priamym dôsledkom ruského víťazstva v rusko-tureckej vojne.

Žiadne porovnateľne silné rusko-slovenské historické a kultúrne väzby neexistujú. Len vágne povedomie slovanskej príbuznosti.  

Správa GLOBSEC Trends uvádza, že východné orientácie v slovenskej spoločnosti sú skutočne živené jednak myšlienkou všeslovanskej vzájomnosti, ktorá sa traduje z čias národného obrodenia, jednak postkomunistickou nostalgiou staršej generácie.

„Východ“ si podľa správy Slováci spájajú najmä s Ruskom. „Západ“ zase s vyššou životnou úrovňou.

Zaujímavosťou prieskumu je, že hoci stotožnenie Slovákov s pojmom „Západ“ za ostatnými krajinami V4 zaostáva, identifikácia s Európskou úniou je u nás silná. Až 62 percent Slovákov si hodnoty svojej krajiny spája s EÚ, kým 35 percent s Ruskom a 23 percent s USA.

Ako by dopadlo v jednotlivých krajinách referendum o vystúpení z Európskej únie?

Česko

Za zotrvanie v EÚ by v prípade referenda hlasovalo:

2017

41 %

2018

69 %

2019

68 %

 

Maďarsko

Za zotrvanie v EÚ by v prípade referenda hlasovalo:

2017

79 %

2018

75 %

2019

81 %

 

Poľsko

Za zotrvanie v EÚ by v prípade referenda hlasovalo:

2017

80 %

2018

80 %

2019

87 %

  

Slovensko

Za zotrvanie v EÚ by v prípade referenda hlasovalo:

2017

59 %

2018

66 %

2019

71 %

Zdroj: GLOBSEC Trends 2019

Z tabuliek vidíme, že podpora členstva v EÚ je medzi Slovákmi vysoká a stúpajúca. Popritom sa 65 percent opýtaných u nás domnieva, že EÚ diktuje členským štátom agendu a my ju nedokážeme ovplyvniť. Naopak, 46 percent Slovákov si myslí, že slovenskí politici dokážu ovplyvniť rozhodovanie na európskej úrovni.

Súčasťou inštitucionálneho ukotvenia Slovenska na Západe je popri Európskej únii aj Severoatlantická aliancia. Členmi oboch organizácií sme už 15 rokov.

Ako by v jednotlivých krajinách V4 dopadlo referendum o vystúpení z NATO?

Česko

Za zotrvanie v NATO by v prípade referenda hlasovalo:

2017

53 %

2018

79 %

2019

80 %

 

Maďarsko

Za zotrvanie v NATO by v prípade referenda hlasovalo:

2017

76 %

2018

76 %

2019

83 %

 

Poľsko

Za zotrvanie v NATO by v prípade referenda hlasovalo:

2017

86 %

2018

82 %

2019

92 %

 

Slovensko

Za zotrvanie v NATO by v prípade referenda hlasovalo:

2017

43 %

2018

50 %

2019

56 %

Zdroj: GLOBSEC Trends 2019

Z čísel vidíme, že priaznivcov členstva v Severoatlantickej aliancii na Slovensku pribúda, no je to najmenej medzi krajinami V4. Čo však naozaj zaráža, je otázka týkajúca sa vnímania hrozieb slovenskými respondentmi.

Podľa prieskumu 41 percent Slovákov odpovedalo kladne na otázku, či vnímajú Spojené štáty ako signifikantnú hrozbu pre svoju krajinu. Žiadny iný zo skúmaných národov takéto výrazné nebezpečenstvo pre seba v Američanoch nevidí. Pre porovnanie, Rusko vníma ako hrozbu pre Slovensko 26 percent opýtaných.

(Percentá tých, ktorí odpovedali kladne)

„Domnievate sa, že USA predstavujú nebezpečenstvo pre vašu krajinu?“

„Domnievate sa, že Rusko predstavuje nebezpečenstvo pre vašu krajinu?“

Rakúsko

29 %

37 %

Bulharsko

25 %

7 %

Česko

20 %

52 %

Maďarsko

16 %

31 %

Poľsko

12 %

77 %

Rumunsko

23 %

58 %

Slovensko

41 %

26 %

Zdroj: GLOBSEC Trends 2019

Dá sa pochopiť, že ľudia nevnímajú Rusko nevyhnutne ako nebezpečenstvo. No správa GLOBSEC Trends 2019 neponúka jednoznačnú odpoveď, prečo na druhej strane vidí Američanov skoro každý druhý Slovák ako bezprostrednú hrozbu pre svoju krajinu.

Hoci nesúhlas s americkou zahraničnou politikou je rozšírený tiež v iných krajinách, nie je jasné, prečo v regióne stredovýchodnej Európy práve Slovensko takto vyčnieva, kým iné okolité národy majú k USA oveľa uvoľnenejší, ústretovejší a priaznivejší postoj.

Patriť k Západu, spolutvoriť ho, a teda aj spoluvlastniť ho

Slovensko, podobne ako ostatné krajiny V4, sa chce vidieť „niekde medzi“ Západom a Východom. Zaráža však, že skupina ľudí, ktorí sa stotožňujú so západnou civilizačnou príslušnosťou, je u nás výrazne menšia ako medzi Poliakmi, Čechmi a Maďarmi.

Bez ohľadu na vrtošivé progresívne trendy posledných rokov a bez ohľadu na štyridsaťročnú epizódu s vazalským pomerom k Sovietskemu zväzu Slovensko je tisíc rokov civilizačne súčasťou Západu. A keď píšem „Západ“, nemyslím Conchitu Wurst, ale klasický latinský Západ s jeho koreňmi v bohatej kresťanskej kultúre.

Prečo je teda povedomie o západnej civilizačnej príslušnosti na Slovensku o toľko slabšie ako u našich susedov?

Možno je to aj kvôli tomu, že Slovensko síce bolo tisíc rokov súčasťou Západu, no, žiaľ, väčšinou len nesvojprávnou a nevyčlenenou súčasťou Západu. Takým prívesom auta, za ktorého volantom sedel niekto iný. Nasledujúce vety nech čitatelia vnímajú ako moju domnienku, ktorá pokojne môže byť mylná.

No Poliaci, Česi a Maďari mali svoje stredoveké štáty – svoje kráľovstvá. Aj keď tie v rôznych obdobiach prichádzali o nezávislosť, ich národné obrodenie v 19. storočí na túto „historicko-právnu“ tradíciu nadväzovalo a prinajmenšom v povedomí ľudí na ne nejakým spôsobom nadväzujú aj ich dnešné moderné štátnosti.

Tie stredoveké kráľovstvá boli integrované do západnej sústavy kultúrno-mocenských symbolov. Korunu posielal rímsko-nemecký cisár, respektíve pápež. A Čechy, Uhorsko i Poľsko po stáročia vedome ako súčasť kultúrno-politických súradníc Západu fungovali.

Moderné politické ohľady môžu túto minulosť prehliadať, bagatelizovať alebo zastierať naliehavejšími prioritami. No v povedomí Čechov, Poliakov a Maďarov je táto historická vedomá príslušnosť k Západu ako kolektívna skúsenosť implicitne prítomná. Kultúrne a myšlienkové vrcholy týchto národov obohacovali celý Západ a možno preto je v týchto národoch aj silnejšie prítomné povedomie príslušnosti k západnej civilizácii. Skrátka, vždy tam bude relatívne citeľná skupina ľudí, ktorí budú západnú civilizačnú ukotvenosť svojich národov vnímať ako samozrejmú.

Slováci naproti tomu takouto stáročia existujúcou stredovekou tradíciou vlastnej štátnosti, legitimizovanou a ukotvenou v symbolicko-mocenských súradniciach tradičného Západu, nedisponovali. Veľká Morava trvala príliš krátko a bola to proste Veľká „Morava“, nie „Veľké Slovensko“.

Nie je vylúčené, že u nás relatívne rozšírená, hoci obsahovo vágna všeslovanská idea slúži pre časť verejnosti ako náhrada za túto neexistujúcu tradíciu vlastnej štátnosti, uznanej a rozpoznanej okolitým svetom. Avšak málo je u nás reflektované, že my Slováci sme síce Slovania – lenže sme predovšetkým západní Slovania, rovnako ako Česi a Poliaci. Nie sme južní Slovania ani nie sme východní Slovania...

Slováci žili po väčšinu posledného tisícročia ako (pre vonkajší svet) zväčša anonymní obyvatelia Horného Uhorska. Ako jednotlivci sa síce v civilizačných mantineloch Západu pohybovali, no väčšinou tak nerobili ako vyhranené a svojbytné politické spoločenstvo, ktoré sa nielen civilizačnému prostrediu prispôsobuje, ale ho aj proaktívne formuje, ba obohacuje a následne vďaka tomu považuje za svoje.

Na tomto mieste by ma profesionálny historik mohol napomenúť, že také osobnosti, pochopiteľne, boli. Áno, viem, že boli, no slovenská spoločnosť o nich dnes zväčša má len hmlisté povedomie a ak ho aj má, ostatný svet o nich vie ešte menej. Respektíve pozná ich ako jednotlivcov, no nespája si ich nevyhnutne s ich slovenským pôvodom...   

V každom prípade, až posledných 26 rokov, odkedy máme vlastnú štátnosť, sa učíme sami za seba fungovať v inštitúciách, ktoré reprezentujú civilizačný Západ dnes. S tým, že nielen od neho preberáme, ale ho aj spolutvoríme pod vlastným menom – a tým ho azda postupne čoraz viac budeme môcť považovať za svoj.

Zvláštnosťou nášho rozpoloženia je, že v mnohých ohľadoch je toto už veľmi odlišný Západ od toho klasického. Mnohé módne trendy sa tým konzervatívnejším z nás nemusia páčiť.

No byť súčasťou Západu a spolutvoriť ho znamená tiež zápasiť o jeho podobu. O podobu a podstatu Západu.

Čítajte tiež: Geopolitickú orientáciu Slovenska majú v rukách aj kresťania

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo