Geopolitickú orientáciu Slovenska majú v rukách aj kresťania

Geopolitickú orientáciu Slovenska majú v rukách aj kresťania

Na ktorú svetovú stranu ukazuje náš geopolitický kompas? Ilustračné foto: Pixabay

O čom svedčí nový prieskum, podľa ktorého väčšina Slovákov svoju krajinu vidí geopoliticky „niekde medzi“ Západom a Východom?

Slovenská spoločnosť už dlhšie vykazuje najslabšiu prozápadnú orientáciu spomedzi štátov V4. Globsec Trends 2018 (možno ho stiahnuť TU) nie je prvý prieskum s podobnými výsledkami.

Vyjadrené v číslach: Na otázku „Kam patríme?“ 13 percent opýtaných Slovákov odpovedalo, že na Východ (o 4 percentuálne body viac ako vlani), 21 percent si myslí, že patríme na Západ (rovnako ako vlani), no až 56 percent respondentov (o 14 percentuálnych bodov viac ako vlani) odpovedalo, že „niekde medzi“.

Strednú cestu medzi Západom a Východom uprednostňuje aj väčšia časť Čechov (55 percent) a Maďarov (47 percent). No oproti Slovensku sú v týchto národoch oveľa silnejšie prítomné prozápadné orientácie (hlási sa k nim 38 percent Čechov a 45 percent Maďarov), kým východný vektor je úplne zanedbateľný (hlásia sa k nemu len po 3 percentá obyvateľov v oboch krajinách).

Prozápadná orientácia vo V4 prevažuje len medzi Poliakmi. Hlási sa k nej 42 percent ľudí. „Niekde medzi“ sa vidí 31 percent Poliakov. Ako súčasť Východu sa vníma len 5 percent poľských respondentov.

Geopolitický zmätok?

Liberálna časť slovenskej verejnosti zvykne byť z výsledkov podobných prieskumov rozčarovaná. Považuje ich za výraz geopolitického zmätku časti spoločnosti a pripisuje ich z Ruska organizovanej hybridnej vojne či zaplavovaniu internetového sveta konšpiračnými teóriami.

Odpovede na ďalšie otázky v prieskume Globsec Trends 2018 naznačujú, že na týchto vysvetleniach niečo bude. Až 39 percent Slovákov (ďaleko najviac vo V4) verí, že newyorské dvojičky v roku 2001 nezničili teroristi, ale americká vláda.

Slováci tiež vo V4 vynikajú väčšinovým súhlasom (52 percent) s názorom, že „Židia majú priveľa moci a tajne kontrolujú mnohé vlády a inštitúcie okolo sveta“. S rovnakým výrokom súhlasí 39 percent Poliakov, 38 percent Maďarov a 25 percent Čechov.

Respondenti zo Slovenska sú tiež nápadní vysokým (41-percentným) súhlasom s politikou ruského prezidenta Vladimíra Putina. Žiadny západný štátnik sa na toto číslo nechytá.

Na druhej strane, nedá sa ani povedať, že Slovensko by bolo otvorene proruské alebo protizápadné. Keby sa konalo referendum o našom členstve v EÚ, dve tretiny Slovákov by bolo za zotrvanie, len 22 percent za vystúpenie.

Hoci členstvo v NATO má u nás najnižšiu podporu medzi krajinami V4, v prípade referenda by 50 percent Slovákov hlasovalo za zotrvanie v Aliancii, kým 31 percent by bolo za vystúpenie.

Slovensko sa teda vyznačuje najslabším stotožnením sa so svojou západnou civilizačnou identitou medzi stredoeurópskymi krajinami. Na druhej strane, väčšina Slovákov nemá ani záujem túto identitu meniť vystúpením zo západných integračných zoskupení.

Západ v tom nie je nevinne

Aj keď vplyv šírenia trebárs konšpiračných teórií nie je zanedbateľný, načrtnuté trendy majú aj objektívne príčiny. Štrnásťročná skúsenosť štátov V4 s členstvom v EÚ viedla ich obyvateľov k určitému vytriezveniu týkajúceho sa Západu.

Stredoeurópania už vidia nielen blahobyt, ale citlivejšie vnímajú aj problematické javy, vyskytujúce sa v západnej časti nášho kontinentu. A nie všetko chcú opakovať u seba doma.

Sledujú napríklad problémy s integráciou imigrantov v západoeurópskych krajinách, ktoré idú ruka v ruke so snahou nanútiť ich prostredníctvom kvót aj štátom V4.

Časť ľudí berie citlivo naďalej existujúce rozdiely v životnej úrovni – od výšky platov až po dvojakú kvalitu potravín.

Konzervatívci odmietajú progresivistické trendy v oblasti kultúrno-etických otázok. A aj ľudí, ktorí nie sú vyhranení, desia napríklad prípady odoberania detí rodičom úradmi v Nórsku.

Ďalší majú pocit, že Západoeurópania neberú ohľad na záujmy Stredoeurópanov. Prípadne že sa voči nám používa dvojaký meter.

Pre iného môže byť Západ zosobnený Spojenými štátmi americkými a ich vojenskými intervenciami vo svete, ktoré sa jemu nemusia páčiť...

Neuvedomená západná identita Slovákov

Limitom prieskumu Globsec Trends 2018 je, že každý respondent si pod „Západom“ či „Východom“ predstaví niečo iné. Za poznámku však stojí, že Slovensko objektívne súčasťou Západu je.

Naša civilizačná identita je západná už vyše tisíc rokov. Nič na tom nemení ani štyridsaťročná epizóda, počas ktorej sme boli satelitom Sovietskeho zväzu.

Západná civilizačná identita Slovenska sa zrkadlí napríklad v tom, že tento článok čítate v latinke, nie v azbuke. Nie je náhoda, že keď chcel Mustafa Kemal Atatürk pozápadniť Turecko, okrem iných opatrení zaviedol tiež latinskú abecedu.

Na stene vám visí Gregoriánsky kalendár a tri štvrtiny Slovákov sa hlásia ku katolíckej cirkvi alebo k niektorým protestantským cirkvám. Len necelé percento obyvateľstva sa hlási k pravosláviu a ani títo ľudia neboli formovaní byzantsko-ruskou tradíciou cézaropapizmu.

V každom prípade, keď politológ Samuel Huntington v roku 1996 vydal svoju slávnu knihu Stret civilizácií, tú západnú vymedzil práve západným kresťanstvom – teda krajinami, ktoré boli historicky formované katolicizmom a reformáciou.

Jedna z mapiek v jeho knihe ukazuje civilizačnú hranicu Západu a Východu. Pretína Bielorusko a Ukrajinu. Západné časti týchto štátov, ktoré patrili v minulosti k Uhorsku a Poľsku, aj s gréckokatolíckym náboženstvom časti ich obyvateľov, ráta za súčasť západnej civilizácie. Naopak, východnej civilizácii dominuje pravoslávie.

Z toho vyplýva, že Slovensko nemôže dosť dobre byť ani len povestný „most“ medzi Západom a Východom, lebo sa nachádza pomerne hlboko na „západnom brehu“, nie na samotnom civilizačnom zlome.

O zohrávaní úlohy „mosta“ môže uvažovať tak nanajvýš Ukrajina alebo Bielorusko. Ako však Huntington presvedčivo zdôvodňuje (a ako tiež ukazuje dnešná realita Ukrajiny a Bieloruska), civilizačná rozpoltenosť krajín na zlomoch medzi jednotlivými civilizačnými okruhmi skôr vnútornú i zahraničnú politiku týchto štátov komplikuje, než aby predstavovala prínos.

Najvýchodnejšia gotika

Hovorí sa, že Západ sa končí tam, kde siaha gotická architektúra. Kým teda stojí košický Dóm svätej Alžbety, Slovensko je súčasťou západnej civilizácie!

No nielen náboženstvo a kultúra podčiarkujú príslušnosť Slovenska k Západu. Viac ako 85 percent nášho exportu smerovalo vlani do ostatných krajín EÚ. Inými slovami, naše odbytisko tvorí Európska únia.

Do Ruska smerovali len 2 percentá nášho vývozu. Pre porovnanie, ešte aj do Rumunska vyvážame viac.

No hlavne, hoci Slováci dokážu byť voči Západu aj kritickí, hlasujú zaň nohami. Za štúdiom a prácou cestujú masovo na Západ, len minimálne na Východ.

My Slováci sme Slovania. Sme však „západní Slovania“. Rovnako ako Česi a Poliaci.

Aj keď počas národnostného útlaku v druhej polovici 19. storočia niektorí predstavitelia slovenského národného hnutia snívali o oslobodení spod uhorského jarma od cárskeho Ruska, v roku 1918 napokon sloboda prišla zo západu, od Čechov. Veľmi dôležité bolo, že Masaryk a Štefánik pre ideu Československa získali podporu amerického prezidenta Wilsona a bolo to aj s pomocou obrovskej slovenskej diaspóry, ktorá žila v Spojených štátoch...

Toto všetko sú väzby, ktoré nás zakotvujú na Západe. A našli by sa mnohé ďalšie.

Ani Putin, ani Conchita Wurst

Hoci je Slovensko historicky, kultúrne či ekonomicky súčasťou Západu, treba dodať, že západná civilizácia nie je jednoliata. Spojené štáty americké sú trochu iné ako západná Európa. A stredná Európa je trochu iná než tá západná.

Silné skupiny Slovákov, Čechov, Maďarov i Poliakov, ktoré sa v prieskume Globsec Trends 2018 vidia „niekde medzi“ Západom a Východom, možno reflektujú aj túto realitu. Švajčiarsky historik Oliver Jens Schmitt rozpoloženie Stredoeurópanov pred dvomi rokmi nazval zakliesnením „medzi Vladimírom Putinom a Conchitou Wurst“.

Inými slovami, nechceme sa vrátiť do ruskej sféry vplyvu. Aj konzervatívci väčšinou chápu, že okázalý kresťanský imidž Putinovho režimu je skôr účelový a povrchný. Môže sa navyše ukázať veľmi prechodným. 

Na druhej strane, nechceme veľmi preberať ani výstredné a neoverené ideologické projekty časti západných intelektuálnych elít, ktoré smerujú k dekonštrukcii tradičných rodových, rodinných, národných či náboženských identít.

V podobe socializmu pred rokom 1989 sme my Stredoeurópania zažili jeden spoločenský experiment s dekonštrukciou tradičných vlastníckych vzťahov. Dosahy boli ničivé.

A bolestné bolo aj vracanie sa ku klasickému modelu ekonomiky, založenej na súkromnom vlastníctve počas uplynulých troch desaťročí – oná povestná snaha premeniť rybaciu polievku opäť na akvárium so živými rybami. Na dlhé obdobie to väčšine ľudí celkom stačilo.

Ak dnes časť ľavicovo-liberálnych intelektuálov hovorí, že Stredoeurópania sa správajú „neeurópsky“ alebo „nezápadne“, možno tu v skutočnosti súperia len dva koncepty „európskosti“ či „západnosti“ – jeden tradičný a jeden postmoderný.

Dať opäť hlas „mŕtvym mužom“

Liberálna časť verejnosti, konfrontovaná s výsledkami prieskumu, možno vymyslí nejakú príručku pre školákov, aby ich formovala v tých správnych „prozápadných“ postojoch. Stotožneniu sa Slovákov so západnou civilizačnou identitou ich vlasti by však skôr pomohla kvalitná výučba literatúry a filozofie najmä na stredných školách.   

A vecí, ktoré už dávno v učebniciach sú. Klasický Západ je totiž z veľkej časti v hlave. Je to spôsob myslenia.

Jeho myšlienkové stavebné kamene sa dajú nájsť napríklad v Sofoklovej Antigone; tiež v Obrane Sokratovej od Platóna; dajú sa nájsť v Cicerovom spise O povinnostiach; vo Vyznaniach Svätého Augustína; v Tocquevillovom diele O demokracii v Amerike, v Bohatstve národov Adama Smitha či v Listoch federalistov. A v mnohých ďalších knihách.

Len asi od 60. rokov minulého storočia je klasický západný kánon spochybňovaný s tým, že sú to všetko akurát diela „mŕtvych bielych mužov“. No aj oná ideológia zmaru, ktorá chce spochybniť a poprieť všetko tradične západné, sa zrodila v prostredí západnej slobody...  

Kompas v nás

Západ nestojí len na Aténach a Ríme, ale aj na Jeruzaleme. A nenechajte sa pomýliť zdanlivou protirečivosťou časti antickej filozofie a židovsko-kresťanskej tradície. Západ je aj o určitom tvorivom napätí medzi jeho jednotlivými konštitutívnymi prvkami.

V každom prípade, západnú myseľ a predstavivosť formovala možno ešte viac ako vyššie zmienení autori Biblia. Jej preklady boli spravidla priekopníckymi dielami európskych národných literatúr. Z jej príbehov vychádzalo výtvarné umenie.

Formovať vnútro jednotlivca môže aj dnes. Stačí jej pravidelné čítanie zapracovať do svojej dennej rutiny.

Geopolitická orientácia Slovenska sa tak nachádza aj v rukách kresťanov. Sociálni liberáli si myslia, že aby sme boli Západ, musí strelka nášho kompasu ukazovať na západ. Tam sú vzory, ktoré musíme vo všetkom imitovať.

No samotný klasický Západ tradične charakterizovalo, že jeho strelka smerovala nahor. Smerom k Bohu.

Pre zachovanie našej civilizačnej identity stačí, aby ten kompas, ukazujúci nahor, mal človek vo svojom vnútri.   

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo