Kto má byť konzervatívny líder? Mali by sa kresťanské strany spojiť?

Kto má byť konzervatívny líder? Mali by sa kresťanské strany spojiť?

Rozsiahly prieskum o tom, kto sú a čo si myslia podporovatelia Postoja.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Pred oboma kolami prezidentských volieb sme vám, našim podporovateľom, poslali krátke dotazníky o tom, ako sa chystáte hlasovať. Oba razy išlo o vyše dvetisíc sto mailov. Zakaždým sme od vás získali viac ako polovicu vyplnených dotazníkov, čo je účasť, ktorá nás ohromila.

(Viacerí ste nám pritom písali, že ste dotazník nedostali. Odporúčam vám skontrolovať priečinky Spam či Promotion a preradiť si odtiaľ maily prichádzajúce z Postoja.)

Okrem samotných otázok k prezidentským voľbám (výsledky za prvé kolo a za druhé kolo) sme sa pýtali aj na zopár ďalších vecí. V dotazníku bolo niekoľko otázok, ktoré sa týkali sociodemografie našich podporovateľov, ale aj toho, ako vnímajú politické dianie, zvlášť na konzervatívnej strane.

Kto ste vy

Najskôr niekoľko údajov o vás. Postoj podporujú najmä čitatelia mladšej strednej generácie vo veku 30 – 39 rokov, z tejto kategórie je až tretina našich podporovateľov. Spolu s najmladšou kategóriou 18 – 29 rokov ide dohromady o 45 percent. Druhou najpočetnejšou skupinou sú štyridsiatnici.

Vekový priemer ťahajú nižšie skôr muži, ženy sú vekovo rovnako rozložené v kategóriách tridsiatničky, štyridsiatničky a päťdesiatničky, v každej kategórii po štvrtine. U mužov tak ešte výraznejšie dominujú tridsiatinici. Tri štvrtiny našich podporovateľov tvoria muži, štvrtinu ženy.

Desaťpercentný podiel mladých ľudí vo veku, keď ešte len študujú, respektíve štartujú kariéry, bol pre nás tiež veľmi príjemným zistením.

Asi neprekvapí ani zistenie, že výrazná väčšina našich podporovateľov sa označila za konzervatívcov, respektíve skôr konzervatívcov. Našlo sa však aj niekoľko sebadeklarovaných liberálov (celkovo je ich medzi našimi podporovateľmi približne dvadsať). Ženy mali o trochu väčšiu tendenciu označovať sa namiesto „som rozhodne konzervatívec“ ako „som skôr konzervatívec“.

O niečo zvedavejší sme boli na to, ako sa naši podporovatelia zadefinujú v otázke „som ekonomický ľavičiar – som ekonomický pravičiar“. Aj preto, že toto delenie už mnohí považujú za vymierajúce.

Minimálne u našich podporovateľov to neplatí. Deväťdesiat šesť percent z nich sa identifikovalo s niektorou zo skupín, štvrtina sa hlási k tomu, že je „rozhodne pravičiarom“ a vyše štvrtina k tomu, že sú „skôr pravičiari“, výrazné rozdiely medzi mužmi a ženami neboli. Veľmi podobné bolo aj rozdelenie medzi mladými ľuďmi, ktorí majú o niečo vyššiu tendenciou byť v strede.

Aj na základe vyššie uvedeného neprekvapí, že naši podporovatelia inklinujú k viacpočetným rodinám. Takmer 40 percent z nich má tri a viac detí, pričom, ako je spomenuté vyššie, veľká časť z nich sú ešte ľudia vo veku do 40 rokov.

 

Hoci prieskum medzi podporovateľmi Postoja je zo štatistického hľadiska celkom nereprezentatívny, predsa len niečo prezrádza aj o politických preferenciách istej komunity.

Napríklad ukazuje, k akým pohybom dochádza medzi angažovanejšími a skôr mladšími kresťanmi, ktorí sú veľmi kritickí k ére Smeru a súčasne nepociťujú sympatie k takzvanému antisystému, ktorý stelesňujú Harabin či Kotleba. Ide o ľudí, ktorí sú sklamaní zo stavu konzervatívnej politiky, väčšinovo si želajú zjednotenie kresťanských konzervatívcov a ako bude zjavné z niektorých údajov, od týchto politikov nechcú, aby boli zameraní len na úzku konzervatívnu agendu.

V roku 2016 volili viac než tri štvrtiny našich podporovateľov KDH a OĽaNO, o niečo viac malo KDH so 42,5 percentami, OĽaNO volilo 36,7 percent našich podporovateľov. Keby to záviselo len od podporovateľov Postoja, do parlamentu by sa pred tromi rokmi dostali okrem KDH a OĽaNO už iba medzičasom vyhasnutá Sieť (7 percent), tesne pred bránami parlamentu skončila Sulíkova SaS (4,9 percenta).

 

Odvtedy sa však v straníckych preferenciách našich podporovateľov odohrali veľké posuny. Keby sa voľby konali teraz, KDH by získalo zhruba 32,5 percenta, novozaloženú Kresťanskú úniu by volilo 25,1 percenta našich podporovateľov. Tieto percentá by sa však v deň volieb ešte trochu premiešali, lebo štvrtina našich podporovateľov nevie, koho by volila. Je pravdepodobné, že väčšina z týchto nerozhodnutých často váha aj medzi KDH a KÚ, ktoré by (ak by boli voľby zajtra) v tejto komunite ešte o pár percentuálnych bodov narástli.

Odchod Anny Záborskej z KDH, ktorá vytvorila spolu s Branislavom Škripekom a Richardom Vašečkom (predtým spätými s OĽaNO) Kresťanskú úniu, spôsobil obrovský prepad OĽaNO. Hnutie na čele s Igorom Matovičom by dnes volilo len 4,8 percenta podporovateľov Postoja, čo je o necelých 34 percentuálnych bodov menej ako v roku 2016.

Voliči OĽaNO z roku 2016 sa presunuli v prvom rade ku Kresťanskej únii (až vyše 31 percent z nich by dnes volilo Záborskú a spol.) a KDH (sem prešlo vyše 22 percent exvoličov OĽaNO), takmer tretina z týchto exvoličov nevie, komu by dala hlas.

Kuffovo KDŽP by v súčasnosti volilo 2,5 percenta podporovateľov Postoja, o čosi viac fanúšikov má SaS, ale aj liberálna koalícia PS-Spolu so ziskom takmer štyroch percent.

Bližšie sme sa pozreli, či sú nejaké zaujímavé rozdiely medzi jednotlivými generáciami našich podporovateľov. Tí, ktorí majú viac ako 50 rokov, viac inklinujú ku KDH, toto hnutie by volilo 43 percent z nich, zatiaľ čo Kresťanská únia má v tejto vekovej kategórii len 15 percent prívržencov.

Naopak, Záborskej, Škripekovi a Vašečkovi sa darí medzi mladšími podporovateľmi Postoja, ktorí majú od 18 do 39 rokov, v tejto skupine KÚ dokonca zvíťazila s 31 percentami, nasleduje KDH s 26 percentami.

Podporovateľov Postoja sme sa tiež pýtali, koho vnímajú ako najlepšieho politického konzervatívneho lídra. Dali sme im na výber desiatich politikov, ktorí sa zúčastnili na posledných parlamentných či európskych voľbách, najmä na kandidátkach KDH a OĽaNO.

Naši podporovatelia vidia jasného konzervatívneho lídra v Danielovi Lipšicovi, jeho meno označilo až 35,1 percenta z nich, a to aj napriek tomu, že Lipšic po tragickej dopravnej nehode odišiel z politiky a odvtedy pracuje ako advokát.

Za Lipšicom s veľkým odstupom nasleduje poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová, ktorá je najlepšou konzervatívnou líderkou pre 16 percent našich podporovateľov, takmer 10 percent považuje za takéhoto lídra Milana Majerského, podpredsedu KDH a prešovského župana.

O štvrté miesto sa delia Richard Vašečka a Milan Krajniak (každý po 6,3 percent), o polovicu menej percentuálnych bodov získali Anna Záborská a Branislav Škripek.

Veľmi zle dopadol predseda KDH Alojz Hlina, ktorého vidí ako najlepšieho konzervatívneho lídra len 1,1 percenta podporovateľov Postoja.

 

 

Ak sa naši podporovatelia nevedeli stotožniť so žiadnym z predložených mien, mohli dopísať meno politika, ktorého by si sami želali za lídra – v tejto kategórii najčastejšie uvádzali bývalého ministra vnútra Vladimíra Palka, ktorý už takmer deväť rokov nie je vo vrcholovej politike.

Zaujímavý je tiež prierez jednotlivými generáciami: čím mladší, tým viac preferujú Lipšica, ktorého vo vekovej kategórii 18 až 29 rokov vníma ako najlepšieho konzervatívneho lídra až 40 percent. Remišová je zas o niečo slabšia medzi tridsiatnikmi a viac sa jej darí medzi štyridsiatnikmi.

Už menej prekvapí fakt, že tí, ktorí preferujú Lipšica a Remišovú, patria ku skupine, ktorá v druhom kole prezidentských volieb celkom jednoznačne uprednostnila Zuzanu Čaputovú pred Marošom Šefčovičom. Až 53 percent prívržencov Remišovej volilo v druhom kole Čaputovú, len necelých šesť percent dalo hlas Šefčovičovi (celkovo získala Čaputová medzi našimi podporovateľmi v druhom kole tesne pod 40 percent, Šefčovič vyše 11 percent, ostatní nechceli voliť žiadneho z kandidátov).

Napokon sme sa našich podporovateľov pýtali, či sú za zjednotenie dnešných kresťanskodemokratických strán, respektíve platforiem alebo sú za existenciu a súťaž viacerých strán.

Jasná väčšina, vyše 75 percent, si želá zjednotenie, a to aj v prípade, keby sa ich preferovaná strana či platforma ocitla v menšinovom postavení. Iba 10 percent je za existenciu a súťaž viacerých strán tohto typu. Štyri percentá by boli za zjednotenie, ale len pod podmienkou, že ich strana alebo platforma by v zjednotenom subjekte dominovala.

Ak to zhrnieme, podporovatelia Postoja by boli vo väčšine najradšej, keby existovala jedna kresťanskodemokratická strana, pričom v jej vedení by prevažne vítali politikov ako Lipšic, Remišová, Majerský.

Alebo ak si trochu zafantazírujeme, ak by osudy Slovenska záviseli len od našich podporovateľov, KDH a KÚ by mali v parlamente pohodlnú ústavnú väčšinu, premiérom by bol Daniel Lipšic, ministerkou vnútra Veronika Remišová, predsedom parlamentu Milan Majerský a prezidentom František Mikloško. 

Kresťanskodemokratického voliča v politike zastupuje dnes viacero strán: KDH, Kresťanská únia, niektorí politici v OĽaNO. Čo by bolo podľa Vás najlepšie?

Tento článok vznikol z dát od našich podporovateľov. Ak chcete aj vy spolu s nami tvoriť Postoj, pridajte sa.

Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE. Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo