Svätý Ján Vianney: Kríž dáva svetu pokoj a musí priniesť pokoj aj do nášho srdca

Abbé Alfred Monnin, súčasník sv. Jána Mária Vianney a autor jeho životopisu, spomína, že svätca sužovali nielen démoni, ale aj inak dobrí ľudia, jeho spolubratia kňazi. Keď sa ho Monnin spýtal, či ho to trápi, odpovedal: „Kríž dáva svetu pokoj a musí priniesť pokoj aj do nášho srdca. Všetko naše nešťastie pochádza z toho, že nemilujeme kríž. Strach z kríža ho robí ťažším.“

Sv. Ján Vianney mal celú spiritualitu utrpenia sústredenú okolo Kristovej výzvy „vziať na seba svoj kríž“. Už dávno predtým vysvetľoval v jednej kázni jeho duchovný súpútnik, svätý Augustín, „nie je ani tvrdé ani ťažké, čo žiada ten, kto pomôže splniť, čo žiada.“ Augustín dáva tento príkaz do vzťahu so svojou verziou žalmu 17,4: „Pridŕžam sa tvrdej cesty podľa tvojich slov.”

Vianney si z toho urobil záver: „Kríž nesený skromne, bez poryvov sebalásky, ktoré len znásobujú naše utrpenie, už nie je krížom“. Keď človek nesie svoj kríž, čelí mnohorakej duchovnej dynamike. Najväčšou prekážkou je to, čo nazýva sebaláska. Akákoľvek známka egoizmu vo vzťahu s Bohom zväčšuje každé utrpenie a bráni nám prijať ho nesebecky ako Kristus. Tento egoizmus nám bráni úplne sa stotožniť s Ježišom Kristom, lebo vzťah je niečo viac. Keď sa vrátime k Augustínovi, „nemajú si namýšľať o sebe a o svojich silách.“

Jedným zo zavádzajúcich moderných vzorov je jednotlivec, ktorý zápasí s protivenstvami len silou vlastnej vôle. V skutočnosti je tento zápas oveľa zložitejší, ako nás učia Vianney, Augustín a samozrejme sám Ježiš, zápasmi vlastného života. Tento zápas je dejinným uskutočňovaním nášho vzťahu s Bohom. Boha nemožno dajako odstaviť, pokoriť ťažkosti samostatne, a tak ukázať svetu svoju vlastnú dokonalosť. Na to je však potrebné neustále si uvedomovať, že Ježiš je ozajstná konkrétna historická osoba, ktorú dosvedčujú Písma, katolícke učenie a je žiarivo prítomná v samotnom živote Cirkvi.

Po celý čas ide o náš vzťah s Kristom. Vianney to povedal úplne bez obalu: „Nič nás tak nepripodobňuje Pánovi, ako nesenie jeho kríža.“ Toto „nič“ nepripúšťa veľké kompromisy. Dosť sa to podobá na Jóbove slová v Starom Zákone: „Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?” (Jób 2, 10) Vianney tu berie do úvahy celú šírku nášho vzťahu s Bohom. Katolicizmus nie je len náboženstvo rituálov a morálky. Obsahuje v sebe dobro i zlo. To podstatné – kde sa prejavuje kvalita nášho vzťahu s Bohom – je, ako budeme na ne reagovať.

„Nechápem, ako sa kresťan môže báť kríža a utekať pred ním. Neuteká tak aj pred tým, ktorý sa naň nechal pribiť a zomrel na ňom z lásky k nám?“
Sv. Ján Vianney

Zdieľať

Vianney pokračuje: „Nechápem, ako sa kresťan môže báť kríža a utekať pred ním. Neuteká tak aj pred tým, ktorý sa naň nechal pribiť a zomrel na ňom z lásky k nám?“ Toto je jadro problému. Navyše tým, čo žijú život kríža, napríklad sv. Františkovi z Assisi, boli občas skutočne – fyzicky – do tela vtlačené znaky kríža, stigmy.

Pri jednej príležitosti pristúpil Vianney k utrpeniu aj z iného konca: „Keby sme mohli stráviť týždeň v nebi, vedeli by sme, akú hodnotu má táto chvíľa utrpenia.“ Posledným a pravým horizontom celého života je nebo. Dobré veci sú náznakom neba. Zlé veci chvíľou na ceste do neba.

Monnin sa vracia k ľuďom, čo spôsobovali Vianneymu utrpenie, a ako hovorí: „Tieto poníženia vítal aj z iného dôvodu. Oslobodzovali ho od neustáleho strachu z pokrytectva, ktorým ho napĺňali neustále prejavy úcty.” Nie je to len tak, že sa pokrytectvo neustále spomína v evanjeliách.

Tváriť sa zbožne či dokonca nazývať sa zbožným, a predsa žiť v protiklade s evanjeliom, považoval za nebezpečenstvo aj samotný Vianney, a preto kritikov vítal: „Aspoň neklamem všetkých. Sú aj takí, ktorí vidia, za čo naozaj stojím. Koľkú vďačnosť im dlhujem! Pomáhajú mi spoznať seba samého.“ Ako pokorný človek chápal, že z toho ohovárania a osočovania môže byť aspoň niečo pravda. Pravým svätcom býva dané vidieť, ako sú na tom skutočne pred Bohom, a deje sa to skôr prostredníctvom ľudí okolo nich, než prostredníctvom nejakého nadprirodzeného videnia.

Ako nám radí sv. Augustín, „čakaj, vydrž, vezmi a nes odďaľovanie [Pánovej útechy]. Tak naozaj ponesieš svoj kríž.”

Bevil Bramwell OMI PhD
Autor je bývalý dekan na Catholic Distance University. Publikoval knihy Laity: Beautiful, Good and True(Laický stav: krásny, dobrý a pravdivý), The World of the Sacraments (Svet sviatostí) a najnovšie Catholics Read the Scriptures: Commentary on Benedict XVI’s Verbum Domini (Katolícke čítanie Písma. Komentár k exhortácii Verbum Domini od Benedikta XVI.).

Pôvodný text: John Vianney and the Cross, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo