Ján Čarnogurský: Mier pre Svätú zem

Na medzinárodnom Valdajskom klube v októbri tohto roku v Soči sme jeden blok venovali diskusii o situácii na Blízkom východe. Kľúčovým problémom boli izraelsko – palestínske vzťahy.

Za izraelskú stranu s úvodným prednesom vystúpil bývalý minister zahraničných vecí a vnútra Izraela (1999 - 2001) Shlomo Ben - Ami, za palestínsku stranu poslanec Palestínskeho parlamentu, v roku 2007 minister informácií, člen ÚV PLO Mustafa Barghouti. Obaja dôstojným spôsobom reprezentovali svoje národy. Shlomo Ben - Ami teraz pracuje v nevládnej organizácii, je starší, uvážlivý, akoby z jeho hlasu zaznievala hĺbka židovskej existencie. Mustafa Barghouti je mladší, dynamickejší, ale schopný racionálnym spôsobom vyložiť palestínsky problém. V panelových príspevkoch nebolo možné dostatočne objasniť všetky otázky, a preto som v nasledujúcich prestávkach oslovil jedného aj druhého.

Palestína

Mustafa Barghouti najskôr vypočítal palestínske obete poslednej fázy konfliktu. Palestínčania stratili 2 147 osôb, z toho 530 detí. Naproti tomu Izrael mal 70 obetí. 10 870 Palestínčanov bolo zranených, 100 000 evakuovaných z domov/bytov. 17 132 domov/bytov úplne zničených alebo vážne poškodených. V prebiehajúcich alebo stagnujúcich rokovaniach o mierovom usporiadaní kategorickou požiadavkou palestínskej strany je, aby Palestína získala postavenie samostatného štátu s medzinárodnou subjektivitou. O územnom rozsahu tohto štátu sme príliš nehovorili, pretože reálne možnosti Palestínčanov získať územia do vlastného štátu sa rôznia. Od niekdajšej rezolúcie OSN č. 181/1947 o rozdelení Palestíny, cez územný rozsah pred 6 – dňovou vojnou v roku 1967 až po trochu vylepšený súčasný stav.

"Barghouti ma informoval, že ak súčasné rokovania nepovedú k úspešnému koncu, Palestínčania sa vzdajú autonómie, vyhlásia celé palestínske územie za okupované a nech sa potom Izrael stará o všetky požiadavky ľudí žijúcich na tomto území."

Zdieľať

Barghouti ma informoval, že v palestínskych kruhoch prebiehajú diskusie, že ak súčasné rokovania o usporiadaní vzťahov s Izraelom nepovedú k úspešnému koncu, Palestínčania sa vzdajú súčasnej autonómie. Vrátia „kľúče“ od autonómneho územia Izraelu, vyhlásia celé palestínske územie za okupované a nech sa potom Izrael stará o všetky požiadavky ľudí žijúcich na tomto území, ako aj o svoje vlastné požiadavky. V súčasnosti totiž palestínska autonómna správa – podľa slov Barghoutiho – robí pre Izrael „čiernu prácu“ – stará sa o bezpečnosť a poriadok na tomto území.

Spomenul som Barghoutimu Starý zákon a dobytie Zasľúbenej zeme Izraelčanmi po úteku z Egypta. Problém pre nás Európanov vidím aj v tom, že Izraelčania vtedy proti Palestínčanom uplatňovali na danej technickej úrovni rovnaké vojnové metódy, aké teraz uplatňuje Izrael. A my uznávame aj Starý zákon ako naše Sväté písmo. Preto je nám Európanom ťažko postaviť sa jednoznačne na stranu Palestíny. Barghouti odpovedal, že raz po prednáške v USA mu jedna mníška povedala, že predsa Zasľúbenú zem venoval Boh Izraelu a ako sa oni, Palestínčania, môžu proti tomu stavať. Barghouti mníške aj mne odpovedal, že aj vtedy si musel Izrael územie vybojovať. V biblickom zápase Dávida proti Goliášovi Goliáš bol Palestínčan. Ale Boh mohol odvtedy zmeniť svoj názor. Predsa neskôr vzniklo kresťanstvo a ešte neskôr islam. Pre obe tieto náboženstvá je dnešný Izrael – Palestína Svätou zemou a obom týmto náboženstvám Boh priznáva podiel na jeho území.

Ešte predtým som sa pýtal iného Palestínčana, ako je to s biblickým podoprením nárokov Izraelčanov aj Palestínčanov, keď Izraelčania tvrdia, že oni pochádzajú od zákonitej manželky Abraháma Sáry a Palestínčania od nezákonnej, od otrokyne Agar. Izraelčania z toho vyvodzujú svoj nárok na územie. Môj palestínsky partner mi vtedy odpovedal, že Abrahámov a Agarin syn Izmael bol starší ako Izák a z toho zase Palestínčania odvodzujú svoj nárok na územie.

Mustafa Barghouti mi povedal, že na strane Palestínčanov stojí 1,4 miliardy moslimov v celom svete. Moslimov nič iné, žiadna iná otázka nespája, iba palestínska vec. Trochu som mu oponoval, že tých 1,4 miliardy moslimov zatiaľ nedokázalo Palestínčanom dostatočne pomôcť, najmä vojensky, aby presadili svoje požiadavky proti Izraelu. Mustafa odpovedal, že moslimovia nosia Palestínu vo svojom srdci. Myslia na Palestínu, modlia sa za ňu a keď príde vhodný čas, uplatnia aj svoju silu. Problém Izraela vidí v tom, že ho podporujú Američania. Dokonca nedávno, keď Izraelčania vystrieľali všetku svoju tankovú muníciu v Gaze, Američania otvorili svoje vojenské sklady a dali Izraelu aj bez vedomia prezidenta Obamu muníciu do tankov.

Izrael

"Mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínčanmi môžu prebiehať iba tak, že sa vytvorí väčšia skupina, v ktorej bude okrem Izraela a Palestíny ešte USA a Rusko a najmenej dva arabské štáty."

Zdieľať

Shlomo Ben - Ami hovoril na základe skúsenosti bývalého ministra zahraničných vecí Izraela. Podľa jeho slov Izraelčania a Palestínčania sa sami nikdy nedohodnú, pretože maximum, s čím môže súhlasiť Izrael, nedosahuje minimum toho, s čím by mohli súhlasiť Palestínčania.

Mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínčanmi môžu prebiehať iba tak, že sa vytvorí väčšia skupina, v ktorej bude okrem Izraela a Palestíny ešte USA a Rusko a najmenej dva arabské štáty. Zahraniční účastníci takého rokovania by museli vykonávať určitý tlak na oboch, na Izrael aj Palestínu, aby sa dospelo k nejakému riešeniu. USA by sa na rokovaní zúčastňovali ako advokát Izraela, Rusko ako advokát Palestíny. Dva arabské štáty podľa možnosti Egypt a Saudská Arábia, sa musia zúčastňovať na rokovaní, pretože bez nich by žiadny výsledok nebol možný. Keby sa palestínska strana pri rokovaní bez účasti arabských štátov vzdala čo aj len jednej dediny, Palestínčania žijúci v zahraničí, najmä v Libanone, ale aj ostatní Arabi by vyhlásili palestínsku stranu za zradcov, ktorá sa vzdala arabského územia.

Súčasné zhoršené vzťahy medzi USA a Ruskom prekážajú aj Izraelu, pretože mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínčanmi prakticky nemôžu pokračovať. Navyše má palestínsky prezident Mahmud Abbas za sebou či nad sebou radikálny Hamas. Ten by znemožňoval prijatie akéhokoľvek miernejšieho dohovoru medzi Palestínou a Izraelom.

Podľa Ben Amiho aj teoretické riešenie dvoch štátov by bolo v súčasnej situácii pre Palestínu málo atraktívne. V skutočnosti by sa jednalo len asi o 5000 km2 medzi Izraelom a Jordánskom, ale Palestína by sa za to musela vzdať mnoho iných území, na ktoré si robí nárok. Pre Izrael by aj takýto malý úbytok znamenal takmer občiansku vojnu, pretože by musel vysťahovať mnohých nových osadníkov na území, ktoré by pripadlo Palestíne. Musel by na to použiť vlastnú armádu a prebehlo by to omnoho tvrdšie, než keď vypratával vlastných osadníkov z územia Gazy.

"Spravovanie celého palestínskeho územia by pre Izrael znamenalo neustále ozbrojené zrážky. Shlomo Ben-Ami však nepredpokladá, že Palestínčania urobia taký krok. Vzdali by sa tým príjmov zo zahraničia."

Zdieľať

Palestínske gesto spočívajúce v tom, že by sa vzdali vlastnej autonómie a symbolicky by odovzdali územie Izraelu, by bolo pre Izrael nepríjemné. Spravovanie celého palestínskeho územia by pre Izrael znamenalo neustále ozbrojené zrážky. Shlomo Ben - Ami však nepredpokladá, že Palestínci urobia taký krok. Palestínskej autonómnej správe plynú zo zahraničia značné peniaze. Pravidelne jej prispieva Európska únia aj Spojené štáty. V palestínskej samospráve sa už vytvorila určitá vrstva úradníkov a funkcionárov, ktorí majú pravidelný finančný príjem, na základe zahraničných zdrojov sa tu vyvinula veľká korupcia, a to všetko by skončilo, ak by sa Palestínčania vzdali autonómie.

Mustafa Berghouti hovorí plynule anglicky aj rusky a má prehľad o svetovej publicistike týkajúcej sa Izraela a Palestíny. Shlomo Ben - Ami v priebehu rozhovoru poznamenal, že Jeruzalem je mesto, v ktorom kedykoľvek môže prísť k výbuchu. Podľa jeho slov je v meste príliš veľa posvätnosti. Keď bol ministrom, každý deň pociťoval úľavu, keď po práci sadol do auta a odviezol sa do svojho domova mimo Jeruzalem.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v diskusii povedal, že súčasná situácia na území Izraela a Palestíny je veľmi napätá. Súčasné vedenie Palestínčanov nie je silné, pretože palestínske ulice sa radikalizujú. Nedostatok regulácie palestínskeho konfliktu umožňuje teroristom v celom moslimskom svete verbovať mládež. Ak Palestínčania opustia rozhovory s Izraelom o mierovom usporiadaní, bude to zlé aj pre Izrael, aj pre Palestínu.

S oboma partnermi som sa rozlúčil s účasťou a želaním mieru. Racionálnu predstavu o mierovom usporiadaní Svätej zeme neviem napísať.

Ján Čarnogurský
Autor je advokát, bývalý premiér a minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo