Takto to s tými regionálnymi rozdielmi nepôjde

Takto to s tými regionálnymi rozdielmi nepôjde

Mariánske námestie, Podolínec, okres Kežmarok. Foto – Tomasz Przechlewski/Flickr.com

Pohľad ekonomického teoretika na návrh Progresívneho Slovenska na daňové a odvodové prázdniny pre malé a stredné firmy v najzaostalejších regiónoch.

Návrh progresívcov vyplýva z údajnej regionálnej nerovnosti v Slovenskej republike. Návrh má zvýšiť zamestnanosť v zaostalých regiónoch. Návrh zároveň kritizuje súčasnú politiku budovania priemyselných podnikov. Dôraz sa kladie na podporu malých a stredných podnikov.

(Návrh požaduje masívne odvodové úľavy, ktoré by si mohli uplatniť zamestnávatelia v najmenej rozvinutých regiónoch, ako aj plošné daňové prázdniny pre malé a stredné firmy v týchto regiónoch. Celkové náklady reformy odhadujú progresívci na 300 miliónov eur ročne, pozn. red.)

Skutočne, miera nezamestnanosti v Revúckom a Kežmarskom okrese je v súčasnosti relatívne vysoká 14,88 %, resp. 15,44 %. Pri preštudovaní zdôvodnenia návrhu od pánov Štefunka a Rematu však niečo nesedí. Odkiaľ pochádzajú tvrdenia o roztváraní nožníc medzi bohatými a chudobnými regiónmi? Prečo návrh tak zdôrazňuje podporu nových malých a stredných podnikov?

Ekonómovia Steven Davis, John Haltiwanger a Scott Schuh v knihe Job Creation and Destruction (Tvorba a zánik pracovných miest) predsa teoreticky aj empiricky poukázali, že nie nové malé a stredné podniky, ale veľké staré továrne a firmy stoja pri zrode a zániku väčšiny pracovných miest. Z čoho progresívci usudzujú, že budovanie priemyselných parkov je neefektívne, kým ich podpora všetkých regionálnych firiem už efektívna bude?

Ekonómovi chýba jasná definícia a príčiny regionálnych rozdielov. Ťažko riešiť nejaký problém, ak ho nevieme správne uchopiť.

Čo hovorí o regionálnych rozdieloch ekonomická teória

Problematiku možno včleniť do dlhodobej neoklasickej ekonomickej teórie rastu, ktorá je pozoruhodne akceptovaná väčšinou hlavných ekonomických škôl. Podľa teórie sa v regiónoch budú znižovať rozdiely v reálnom príjme obyvateľstva, ak majú podobné niektoré charakteristiky. Sú nimi miera rastu populácie, miera sporenia, úroveň technológie, lebo tá zvyšuje produktivitu práce a kapitálu, jej rast a miera znehodnotenia kapitálu. Na tieto charakteristiky vplývajú determinanty ako vzdelanie obyvateľstva, vymožiteľnosť práva, miera demokracie, infraštruktúra, výška priamych daňových sadzieb, demografia a ďalšie. Vzhľadom na to, že sa bavíme o regiónoch v jednom štáte, tieto charakteristiky by mali byť podobné.

Tvrdenia progresívcov o vzďaľovaní sa medzi regiónmi sa nepotvrdzujú, podobne ako tvrdenie o priaznivom efekte vzniku nových malých a stredných podnikov na vznik pracovných miest. Zdieľať

Slovenská ekonomika je ešte stále v prechodnom (tranzitívnom) procese. Poznačili ju mnohé štrukturálne zmeny, v mnohých regiónoch zanikli celé priemysly, zmenil sa ekonomický systém z centrálne plánovacieho na trhový, často sa menili sadzby daní a podobne. Tieto zmeny zasiahli niektoré regióny viac, iné menej. Podľa teórie by sa ale po týchto zmenách mali regionálne rozdiely na Slovensku časom zmenšovať. Nie zväčšovať. Keďže však ide o teóriu upravujúcu dlhodobé vzťahy, tento proces musí trvať istý čas.

Avšak podľa progresívcov platí niečo iné: „Ekonomická aktivita regiónov na západe sa naďalej vzďaľuje od tých na juhu a východe republiky...“ Tak ako to teda je?

Čo hovoria čísla

Návrh má podporiť vytváranie pracovných miest, a preto sme za relevantný ukazovateľ zvolili regionálnu mieru nezamestnanosti. Údaje v období rokov 2001 – 2017 pochádzajú zo Štatistického úradu SR. Najskôr uvedieme porovnanie vývoja miery nezamestnanosti v slovenských krajoch.

 

Priebeh miery nezamestnanosti v slovenských krajoch, údaje sú v %, zdroj: ŠÚ SR.

Podľa obr. 1 sa nezdá, že by sa hodnoty miery nezamestnanosti za 17 rokov vzďaľovali. Je však zrejmé, že sú ovplyvnené hospodárskymi cyklami. Na vrchole hospodárskeho cyklu v roku 2007 bola najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji (1,98 %) a najvyššia v Banskobystrickom kraji (14,1 %). Z grafu sa zdá, že ďalší vrchol prežívame v tomto období alebo iba príde. Rozdiely v nezamestnanosti sú však už v roku 2017 menšie: v Trnavskom kraji 2,6 %, kým v Košickom kraji 9,8 %. Rozdiely medzi najnižšou a najvyššou nameranou mierou nezamestnanosti sú za 10 rokov menšie absolútne (o 12,12 percentuálnych bodov) aj relatívne (takmer o polovicu).

Graf tiež zachycuje jedno dno hospodárskeho cyklu v rokoch 2012 a 2013 (6,17 % v Bratislavskom kraji v roku 2013 a 20,81 % v Banskobystrickom kraji v roku 2012). Na začiatku skúmaného obdobia v roku 2001 bola najmenšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, 5,79 %, a najvyššia v Košickom kraji, 25,55 %. Rozdiely medzi najnižšou a najvyššou mierou nezamestnanosti teda zas klesli absolútne (o 5,12 percentuálnych bodov) aj relatívne (rozdiel miery nezamestnanosti v rokoch 2012 a 2013 bol 0,76-násobok rozdielu v roku 2001). Porovnaním oboch porovnaní pracovných miest možno konštatovať, že chudobnejšie regióny horšie znášajú recesie.

Jednoduchá metóda, ako možno zmerať mieru hospodárskeho vyrovnávania medzi regiónmi je sigma-konvergencia, ktorej názov je odvodený z matematického označenia štandardnej odchýlky. V každom období zmeriame štandardnú odchýlku reálneho ukazovateľa v regiónoch od celonárodného priemeru. Štandardná odchýlka tak vyjadruje, aké veľké sú regionálne rozdiely v tomto ukazovateli. Čím vyššia štandardná odchýlka, tým väčšie rozdiely. Za ukazovateľ stále považujeme mieru nezamestnanosti. Priebeh štandardnej odchýlky miery nezamestnanosti v krajoch SR je zobrazený na obr. 2.

 

Štandardná odchýlka miery nezamestnanosti v krajoch SR, zdroj: vlastné výpočty autora z údajov ŠÚ SR

Z obr. 2 pozorujeme klesajúci charakter štandardnej odchýlky miery nezamestnanosti v slovenských krajoch. Tvrdenia progresívcov o vzďaľovaní sa medzi regiónmi sa nepotvrdzujú, podobne ako tvrdenie o priaznivom efekte vzniku nových malých a stredných podnikov na vznik pracovných miest. Naopak, regionálne rozdiely majú tendenciu sa znižovať. Táto tendencia sa nepotvrdila iba v kríze 2008 – 13. Čísla skôr súhlasia s neoklasickou teóriou, podľa ktorej chudobnejšie regióny dobiehajú bohatšie. A vyššie cyklické výkyvy v nezamestnanosti v chudobnejších regiónoch sú tiež podporené ekonomickou teóriou aj pozorovaniami vo svete. Chudobnejšie regióny sú citlivejšie na celkovú ekonomickú klímu. V horších časoch sú podnikatelia neistejší a tým aj opatrnejší pri investíciách do nových projektov, a teda aj zamestnajú menej ľudí.

K rovnakým záverom sa dopracujeme, ak využijeme údaje na úrovni okresov. Najskôr zobrazme priebeh miery nezamestnanosti v Revúckom a Kežmarskom okrese, ktoré spomenuli páni Štefunko a Remeta.

 

Miera nezamestnanosti v 2 chudobných okresoch SR v %, zdroj: ŠÚ SR

Porovnaním obr. 1 a 3 možno konštatovať podobný vývoj v týchto dvoch chudobných slovenských okresoch ako v ostatných častiach Slovenska. Kríza v roku 2012 bola o niečo priaznivejšia ako v roku 2001, resp. 2002, v súčasnosti je miera nezamestnanosti omnoho nižšia ako na vrchole v rokoch 2007, resp. 2008. Na obr. 4 je zobrazený priebeh štandardnej odchýlky miery nezamestnanosti vo všetkých okresoch SR v rokoch 2001 – 2017.

 

Štandardná odchýlka miery nezamestnanosti v okresoch SR, zdroj vlastné výpočty autora z údajov ŠÚ SR

Štandardné odchýlky na obr. 2 a 4 majú podobný priebeh, a teda aj na úrovni okresov dávame za pravdu teórii.

Čo môžeme ešte urobiť

Máme teóriu, ktorá podľa čísel, zdá sa, funguje dobre. Samozrejme, máme len malé vzorky údajov a naša analýza je veľmi jednoduchá. Dôležité je, že čísla neodporujú teórii vo svete preverenej sofistikovanejšími analýzami využívajúcimi veľké databázy pozorovaní. Podľa teórie možno v budúcnosti očakávať ďalšie znižovanie regionálnych rozdielov. Ak poznáme teóriu, poznáme aj príčiny regionálnych rozdielov a poznáme potenciálne dôsledky rôznych politík.

Uviedli sme, že podľa teórie mnohé politiky s celonárodným dosahom majú vplyv aj na chudobné regióny (vymožiteľnosť práva, dane, vzdelanie). Nápad znížiť priame dane a odvody je určite dobrý. Podľa teórie, čím nižšia efektívna sadzba dane z práce, ktorá v sebe zahrnuje aj daň z príjmu aj odvody, tým väčší rast ekonomickej aktivity možno očakávať. Ak progresívci vidia možnosť znížiť priame dane, odvody a pritom financovať potrebné výdavky štátu bez jeho výrazného zadlženia, je to správny krok, ako pomôcť všetkým obyvateľom Slovenska. Aj v Revúcej aj v Trnave.

Ale prečo diskriminovať? Je zrejmé, že každý zákon s rôznymi sadzbami možno obísť. Napríklad tak, že sa podniky v Bratislave zaregistrujú v Kežmarku.

Princíp takzvanej rovnej dane bol presne opačný. Pred druhou Dzurindovou vládou chudobní platili z každej zarobenej koruny nižšie dane ako bohatí. Daňový zákon sa veselo obchádzal, veľké firmy prelievali zisky do menších sesterských subjektov, aby platili nižšie dane. Pritom z obr. 3 nevyplýva, žeby rovná daň zavedená v roku 2004 vo všeobecnosti uškodila obyvateľom Revúc alebo Kežmarku.

Je zrejmé, že každý zákon s rôznymi sadzbami možno obísť. Napríklad tak, že sa podniky v Bratislave zaregistrujú v Kežmarku. Zdieľať

Súhlasíme, že na západe Slovenska je lepšie vybudovaná infraštruktúra ako vo zvyšku Slovenska. Podľa teórie sa vyrovnávanie regionálnych rozdielov zastaví, ak vďaka lepšej infraštruktúre je na západe vyššia produktivita firiem. Preto by ďalšiemu vyrovnávaniu mohli pomôcť investície do infraštruktúry v chudobnejších regiónoch. Napríklad diaľnica do Košíc? Nemôžu to byť priemyselné parky? Samozrejme, aj tieto investície sa môžu minúť efektu. Všeobecne ekonómovi na Slovensku chýba širšia verejná diskusia politikov o efekte rôznych veľkých štátnych investícií.

V tomto článku sme ukázali, že táto diskusia je komplexnejšia, a keď k nej nepristupujeme poctivo, ľahko sa môže stať, že predložíme politický návrh založený na nepravdivom predpoklade s neželaným vedľajším účinkom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo