Peter Tóth, kauza Cervanová a ja

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Peter Tóth, kauza Cervanová a ja

Peter Bálik z .týždňa sa ma pýta, ako sa dnes cítim a či mi nenapadlo, že som sa stal súčasťou hier Petra Tótha. Tu je moja odpoveď.

Peter Bálik vo svojom poslednom texte Peter Tóth, kauza Cervanová a Martin Hanus píše, že v súvislosti s najnovšími informáciami o tom, ako si Petra Tótha najal Marián Kočner, si spomenul „na našu vojnu s bývalým kolegom z .týždňa Martinom Hanusom“. Ako Bálik vysvetľuje, je to síce „malá odbočka z kauzy alebo z káuz, ktoré sa krútia okolo Kočnera, ale nedá mi“.

Bálik ďalej píše: „(...) Martin napísal, že ho na obrátenie pohľadu na vraždu študentky inšpirovali dve knihy o tejto kauze z pera Petra Tótha. Už vtedy som si hovoril, že Martin by si mal na túto osobu dávať pozor.“

Lenže ako z textu vyplýva, pozor som si napriek úprimnému želaniu Bálika a jeho kolegov, zjavne nedával, keďže som „šum okolo „závadovosti“ osoby Petra Tótha (…) absolútne prehliadal“.

Teraz, keď v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka vychádza najavo, čo robil Tóth pre Kočnera, Petra Bálika zaujíma, „ako sa tento fakt dotkol Martina. Ako mohol uveriť človeku, ktorému teraz hrozí basa a ktorý by bol pokojne schopný sledovať aj jeho alebo jeho kolegov z redakcie, ak by to bolo potrebné? Stále si myslí, že Tóth svoje knihy nespravil na objednávku a aspoň v tejto veci bol skutočne úprimný?“

Ďalej sa na moju adresu pýta, „či sa v ňom aspoň niečo nepohlo. Či aspoň trochu nezapochyboval. Svoju knihu pomenoval Hra sa skončila. Nenapadlo mu, či sa náhodou nestal súčasťou Tóthových hier?“

Keby to Peter Bálik alebo niekto iný zverejnil na svojom súkromnom blogu, nechal by som to tak – napokon, aj z facebookových reakcií pobúrených čitateľov („To nemyslíte vážne“, „Toto je už aký suterén“, „Hanus neuveril Tóthovi, ale spisu a aktérom tých čias“) vyplýva, že išlo o príliš prvosignálny text.

Lenže tento text prešiel vnútroredakčným systémom mienkotvorného týždenníka a azda bol zverejnený aj s vedomím šéfredaktora. Dosiaľ som bol voči rôznym nezmyselným konštrukciám aj útokom, ktoré na moju adresu prichádzali pred vydaním knihy Hra sa skončila aj po ňom, zdržanlivý, teraz spravím výnimku.

Ako je to so mnou a Tóthom

Už od minulého roka zástancovia neviny odsúdených vrahov na mňa skúšajú rôzne argumentačné triky, aby sa rôznymi preexponovanými emóciami prekryla podstata problému.

Andrej Bán hneď na druhý deň po tom, čo som zverejnil svoj zmenený názor na kauzu Cervanová, v texte Prečo to robí Martin Hanus? okrem iného napísal, že počúva reči, podľa ktorých sme vraj dostali od sudcov a prokurátorov veľké peniaze na vydávanie Postoja – Bán blahosklonne dodal, že „ľudsky aj novinársky by som rád Hanusovi a spol. naďalej veril“ a že on takýmto rečiam neverí.

No reči, ktoré dovtedy poznal len Andrej Bán, už boli verejné, v našom postfaktuálnom svete sa každý mohol slobodne rozhodnúť, či som podplatený alebo nie som. O niekoľko mesiacov, keď na mňa počas jednej verejnej diskusie sestra odsúdeného Milana Andrášika kričala, že si ma kúpili prokurátori, sa mi len potvrdilo, kto je autorom Bánových „rečí“. Andrášikovci bezočivosti tohto typu šírili vždy.

Samozrejme, Peter Bálik si úplne vymýšľa, keď tvrdí, že som „absolútne prehliadal“ osobu Petra Tótha. Zdieľať

Časopis .týždeň následne zverejnil text odsúdeného Pavla Beďača, ktorý zas tvrdil, že najskôr si sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment najal Petra Tótha, ale to mu príliš nevyšlo, potom „zaklopal na dvere redaktorovi Hanusovi a to konečne zabralo“.

Teraz som pre zmenu súčasťou hier Petra Tótha, ktorého „závadovosť“ som údajne „absolútne prehliadal“ a o ktorom sa práve dozvedáme, že si ho najímal podozrivý objednávateľ vraždy Jána Kuciaka Marián Kočner.

Samozrejme, Peter Bálik si vymýšľa, keď tvrdí, že som „absolútne prehliadal“ osobu Petra Tótha. Pre istotu ešte raz zopakujem presne to, čo som už od minulého roka napísal a povedal vo viacerých textoch či rozhovoroch: Keď vyšla prvá kniha Petra Tótha o kauze Cervanová, napriek svojmu záujmu o túto tému som si ju dlho nechcel ani len prelistovať, práve pre osobu autora. Viacerí ma však upozornili, že sú tam vážne veci, preto som si ju nakoniec prečítal a ostal som šokovaný – Tóth tam z veľkej časti prerozprával vyšetrovací spis a obsah tohto spisu bol celkom v rozpore s mojím povrchným obrazom o kauze. Nevedel som, čo všetko je pravda a čo si autor interpretačne dotvoril, preto som sa rozhodol, že si kauzu sám naštudujem z primárnych zdrojov.

Ešte pár slov k vražde

Napokon som sa dostal oveľa ďalej, než som pôvodne zamýšľal. Preštudoval som si spis so všetkými výpoveďami obvinených či svedkov, znalecké posudky psychológov a psychiatrov plus ďalšie materiály, hovoril som s mnohými dôveryhodnými ľuďmi, právnikmi aj neprávnikmi, ktorí tento prípad poznajú z rôznych uhlov pohľadu. Vďaka môjmu prvému textu sa mi postupne ozývali svedkovia tej doby vrátane tých, ktorí dobre poznali partiu Nitranov a ich správanie v polovici 70. rokov. To všetko ma na konci dňa priviedlo k dovtedy neznámemu operatívnemu spisu z Kaníc.

Výsledkom štúdia v archívoch a nespočetných diskrétnych aj neskôr zverejnených rozhovorov bola kniha Hra sa skončila, ktorú sme vydali pred letom. Postupne som s rastúcou hrôzou zisťoval, že tento prípad nie je len o vražde študentky Cervanovej a našich sporoch, či boli odsúdení skutoční páchatelia alebo išlo o justičný omyl či zločin.

Vyskladával sa mi obraz mužov, ktorí zahodili všetky zábrany a vďaka tomu takmer dvakrát uspeli. Prvýkrát po tom, čo zavraždili Ľudmilu Cervanovú, boli celkom blízko tomu, aby zahladili svoje stopy. Jeden agent ŠtB vypovedal pred príslušníkom ŠtB o akýchsi Araboch, čím sa celá pozornosť odviedla od skutočných páchateľov. Dnes som už celkom presvedčený, že najvplyvnejším ochrancom Nitranov bol v rokoch po vražde Ján Kováč, vrcholný predstaviteľ ŠtB a predchodca Alojza Lorenca. Kováč bol rodákom z Nitrianskeho kraja, dobre sa poznal s otcom Milana Andrášika aj svokrom Čermana a Beďača. Napokon, Kováč bol známym vybavovačom, držal ochrannú ruku aj nad „kráľom Oravy“ Stanislavom Babinským, na čom neskôr v druhej polovici 80. rokov padol.

Dnes som už celkom presvedčený, že najvplyvnejším ochrancom Nitranov bol v rokoch po vražde Ján Kováč, vrcholný predstaviteľ ŠtB a predchodca Alojza Lorenca. Zdieľať

Partia Nitranov okolo Andrášika, Kocúra a Brázdu mala v Nitre tej doby veľmi zlú povesť, správali sa násilnícky, operatívci aj vyšetrovatelia mali na základe výpovedí svedkov podozrenia, že Ľudmila Cervanová nebola prvým dievčaťom, ktoré znásilnili. Chránil ich však spoločenský status a fakt, že niektoré rodiny patrili do regionálnej komunistickej elity. Preto si verili, že sa z toho dostanú, zastrašovali svedkov, ich obeťou sa stala aj Viera Zimáková, ktorá sa ich na smrť bála.

 

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zohral veľmi dôležitú rolu verejný tlak a plné námestia, v prípade dolapenia vrahov Cervanovej bolo kľúčové niečo iné: listy Margaréty Cervanovej, matky zavraždenej, adresované prezidentovi Husákovi a vedeniu federálneho ministerstva vnútra napokon viedli k tomu, že bol na pátranie nasadený pražský kriminalista Eduard Pálka. O ňom sa tu dlhé roky (na základe rečí Andrášika a spol.) tvrdilo, že to bola akási eštebácka kreatúra, vynorená z 50. rokov.

Pálka bol v skutočnosti známy ako špičkový analytik, ktorý dokázal rozlúsknuť viaceré komplikované prípady. Keby nebolo Pálku, ktorý mal podporu z Prahy, vrahovia Cervanovej by sa už zrejme nikdy nenašli. Mimochodom, až po vydaní knihy Hra sa skončila som sa dozvedel, že po páde komunizmu sem Pálku zavolali už ako dôchodcu, keď sa začali vyšetrovať majetkové delikty bývalých komunistických pohlavárov. Pálku a jeho schopnosti tak spoznali ďalší slovenskí policajti či prokurátori, napríklad aj Roman Kvasnica, ktorý bol v tom čase prokurátorom.

Keby nebolo Pálku, ktorý mal podporu z Prahy, vrahovia Cervanovej by sa už zrejme nikdy nenašli. Zdieľať

Ten zvyšný príbeh, ktorý sa v kauze Cervanová odvíjal po roku 1989, je už notoricky známy – už raz usvedčení a odsúdení Nitrania využili novú dobu, viacerých novinárov aj politikov presvedčili, že boli z úplne normálnych rodín a režim si ich vyhliadol, aby sa stali obetnými baránkami nevyriešenej vraždy, skrátka obete komunistickej zlovôle.

Táto obludná konšpiračná teória sa tak stala našou hanbou. Nie hanbou akýchsi alternatívnych médií, ale nás, novinárov z toho seriózneho mainstreamu. A našu hanbu znásobuje aj to, že mnohým prvýkrát otvorili oči knihy Petra Tótha. Áno, toho Petra Tótha. Na tom už nič nezmenia otázky Petra Bálika o mne a Tóthovi ani najnovší text Andreja Bána o Tóthovi a Klimentovi.

Nežijeme v rozprávke

Ale je pravdou, že treba dodať ešte niečo. Táto kauza má niekoľko absurdných až groteskných zákutí, viaceré z nich sa nebudú dať asi nikdy zverejniť.

Juraj Kliment dlho hľadal autora pre knihu o kauze Cervanovej a oslovoval novinárov ako Marián Leško, až sa dopracoval k Petrovi Tóthovi. To je tiež jedno z takýchto absurdných zákutí. Kliment a Tóth, to sú totiž ľudia, ktorí k sebe nepatria, sú z dvoch iných svetov.

Peter Tóth, hviezda 90. rokov, už dávnejšie poprel misiu novinára, až napokon zablúdil v kočnerovských močiaroch. Juraj Kliment je vo svojom svete známy nielen ako špičkový trestný sudca, ale i ako neovplyvniteľný a nepodplatiteľný človek. Ak ho na Najvyššom súde nemajú mnohí radi, tak je to najmä z dôvodu, že v ňom vidia zrkadlo svojho vlastného zlyhania – Kliment bol nezmieriteľným odporcom voči Štefanovi Harabinovi v časoch, keď si to medzi sudcami žiadalo občiansku odvahu a keď vám to mohlo zničiť profesionálny aj súkromný život. Niektorým aj zničilo. No viacerí sa stali Harabinovými komplicmi, mnohí radšej zostali absolútne pasívnymi. Hŕstka sudcov – ako Juraj Kliment – sa však vzoprela voči absolútnej svojvôli a bezpráviu a zachránila aspoň zvyšky cti slovenského súdnictva.

Kliment a Tóth, to sú totiž ľudia, ktorí k sebe nepatria, sú z dvoch iných svetov. Zdieľať

Už minulý rok sme spolu s kolegom Jozefom Majchrákom sudcovi Klimentovi vyčítali, prečo podklady pre knihu o Cervanovej zveril práve Tóthovi. Aj vtedy sme to mnohí považovali za chybu. Ak mu však túto chybu vyčítajú tí, ktorí aj dnes, po úplnom rozklade obhajoby odsúdených vrahov, trvajú na svojom už len pomocou argumentačných faulov či priamo klamstiev, tak je to ďalšie z absurdných zákutí tejto večnej kauzy.

Nežijeme však v rozprávkovom svete, kde v každom spore stoja na jednej strane tí dobrí a na druhej strane tí zlí.

Aj tu je to premiešané. Medzi zástancami odsúdených sú aj ľudia, ktorých si napriek všetkému ľudsky vážim. Stoja tam aj ľudia ako Milan Žitný, ktorý už dlhé roky funguje ako profesionálny dezinformátor, čo sa ukázalo už krátko po Kuciakovej vražde. Ukázalo sa to aj po zverejnení mojej knihy, keď Žitný na facebooku (a smutné bolo, ako mu pritakal trebárs František Šebej) šíril, že skutočným vrahom Cervanovej je jeden Róm zo Senca. Takže už nie arabská stopa, ale rómska stopa – keby nešlo o vraždu s toľkými tragickými následkami, azda by sa dalo aj zasmiať.

Je to však ešte komplikovanejšie. Aj novinári, ktorých si naďalej vážim, siahajú po prostriedkoch, ktoré by som od nich nečakal. Andrej Bán po vydaní knihy Hra sa skončila namiesto pokusu o vecnú polemiku napísal v Denníku N nepravdy, ktoré sa týkali mojej osoby. Keď som ho požiadal o opravu, nijako nereagoval, ani slovkom. Žiaľ, ani tá slušnejšia protistrana v kauze Cervanová nerešpektuje ani tie základné pravidlá.

Na záver, keď sa dnes hovorí o Tóthovi, Kočnerovi a celkom inej vražde, ešte jedna poznámka.

Ako je známe, advokátmi rodín zavraždeného Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sú Daniel Lipšic a Roman Kvasnica. Obaja poznajú kauzu Cervanová z iných perspektív, obaja sú už dlho – dávno predtým než vyšli knihy Petra Tótha – presvedčení o niečom celkom inom než kolegovia z .týždňa.

Preto by som chcel exkolegov týmto požiadať, aby tieto lacné reči o tom, kto tu hral čie hry, aj vo vlastnom záujme neviedli verejne. Rodiny obetí vrážd, tých spred 40 rokov aj tých dnešných, si tento typ debaty naozaj nezaslúžia.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo