Bolo by smutné, ak by sme sa ako študenti neozvali

Bolo by smutné, ak by sme sa ako študenti neozvali

Foto – Andrej Lojan

Samuel Chrťan z iniciatívy Nie je nám to jedno hovorí o tom, ako vznikla študentská iniciatíva, ktorá sa domáha zverejnenia rigoróznej práce predsedu SNS Andreja Danka.

Andrej Danko už niekoľko týždňov odmieta širokej verejnosti ukázať svoju rigoróznu prácu. Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli o pochybnostiach okolo záverečnej práce Andreja Danka, vďaka ktorej si píše pred menom titul JUDr.?

Keď som sa to dopočul, po otvorení kauzy, tak sa najprv nevedelo, kde vlastne pán Danko obhajoval svoju rigoróznu prácu. V prvom momente som z toho nemal nejaké vášnivé pocity a myslím si, že ani moji kolegovia. Skôr sme ako študenti mali pochybnosti. Prípad sme však sledovali ďalej a treba povedať, že Andrej Danko neurobil dosť preto, aby tieto pochybnosti vyvrátil, skôr naopak. Vzhľadom na to, že my sa v rámci štúdia snažíme podávať čo najlepší výkon a chceme byť hrdí na to, čo sme dokázali, by mal ísť rovnakým príkladom aj vysoký ústavný činiteľ, akým je pán Danko.

Reakcia študentskej iniciatívy Nie je nám to jedno, ktorej ste súčasťou, neprišla hneď. Mysleli ste si, že Andrej Danko svoju rigoróznu prácu ukáže?

Pri našej neskoršej reakcii treba byť otvorený. Sme iniciatíva študentov, ktorej jednotlivci sú zároveň súčasťou rôznych vlastných projektov, do toho študujú, poprípade pracujú, čo je pomerne časovo náročné. Nie sme full-time organizácia, nestretávame sa na týždennej báze, komunikujeme spolu najmä online. Vnímali sme, že túto tému uchopili pedagógovia a študenti na UMB a sami si zorganizovali protest: „Danko, ukáž prácu.“ My sme len chceli byť aspoň v nejakej miere s nimi solidárni a takýmto spôsobom ich podporiť.

Minulotýždňové zhromaždenie na Šafárikovom námestí bolo najmä podpornou akciou pre bystrický protest pred rektorátom Univerzity Mateja Bela, napriek tomu išlo skôr o komorné stretnutie. Nečakali ste, že bude účasť v hlavnom meste predsa len o čosi vyššia?

Nečakali. Jednak sme sa už za niekoľko protestov naučili nastaviť si očakávania podľa ohlásenej účasti na facebooku, zároveň tá téma je taká jasná a taká jednoznačná, že nemám ani pocit, že by ľudia mali nejakú silnú potrebu svoj postoj vyjadrovať postávaním pred centrálou SNS. Je celkom jasné, že takéto niečo by sa diať nemalo. Druhá vec je, že spoločnosť po protestoch v prvom polroku jednoducho ochladla. Protesty majú stále zmysel, ale ľudia už necítia takú výraznú potrebu ísť do ulíc. My sme vyslovene reagovali na aktivity kolegov v Banskej Bystrici. Bola to celkom milá recesistická akcia, ktorou sme neočakávali prilákanie veľkých davov.

Prečo podľa vás verejnosť viac rozrušilo získanie titulu kapitána než pochybnosti okolo akademického titulu doktora práv?

To ešte uvidíme, prieskumy verejnej mienky sa zbierajú celý mesiac a uvidíme, či sa prejaví aj táto kauza na preferenciách SNS. Ani kauza Kapitán sa v preferenciách neprejavila okamžite. Na druhej strane, každý dobre chápe, čo to znamená dostať vojenskú hodnosť bez zásluhy, ale reálie vysokoškolského štúdia sú predsa len známe užšej skupine obyvateľstva.

Andrej Danko nebol teda zrejme ani prvý, ani posledný. Známe sú prípady aj ďalších koaličných či opozičných politikov, ktorí v minulosti získali svoj titul pochybným spôsobom. Či už ide o súčasného ministra práce Jána Richtera, alebo aj bývalého predsedu KDH Jána Figeľa. Prečo ste vyšli do ulíc práve kvôli predsedovi SNS Andrejovi Dankovi?

Reagujeme na to, čo sa práve deje v spoločnosti, reagujeme na svojich kolegov z Banskej Bystrice, ktorých sme chceli podporiť. Akcia mala primárne symbolický charakter a ja verím, že keď sa o tom toľko hovorí, povedie to aj k istým systémovým zmenám, aby akýkoľvek iný politik či verejný činiteľ nemohol svoju prácu už pred širokou verejnosťou skrývať, a ak by práca nebola v poriadku, musel by vyvodiť zodpovednosť.

Možno to tak nepôsobí, no nesústreďujeme sa hlavne na osobu Andreja Danka. My sa snažíme sústrediť hlavne na seba ako na súčasť občianskej spoločnosti. Bolo by smutné, ak by sme sa ako študenti neozvali v oblasti, ktorá sa štúdia priamo týka. Samozrejme, ktokoľvek by sa skutočne dopustil plagiátorstva, tak nemá vo verejnom živote čo robiť, lebo dáva spoločnosti veľmi zlý príklad.

V Banskej Bystrici sa v stredu opäť uskutočnil protest: „Ukáž prácu II.“ Plánujete aj s vašou iniciatívou v blízkom období nejaké ďalšie aktivity?

Rozprávame sa o tom, ako by sme mohli pomôcť inak ako len symbolicky. Ak ministerstvo kultúry tvrdí, že rigorózna práca sa podľa zákona nemôže spätne „zneprístupniť“ licenčnou zmluvou, tak je opäť na občianskej spoločnosti, aby sa toho zverejnenia domáhala. Konkrétne ak nejakému študentovi UMB nebude poskytnutá práca v konaní s univerzitou, tak je tu pre neho priestor domáhať sa jej aj súdnou cestou a má sa čím vyzbrojiť.

Plánujete podniknúť aj nejaké právne kroky?

Ja osobne nie som celkom doma v právnických otázkach, ale v našej iniciatíve Nie je nám to jedno je viacero talentovaných študentov práva, ktorí sa chcú téme venovať aj naďalej a pokúsiť sa vyžiadať prácu oficiálnou cestou, keďže by to podľa ich právneho názoru mal zákon umožňovať. V prípade potreby to môžu potiahnuť aj ďalej.

Ak Andrej Danko nakoniec povolí a zverejnení rigoróznu prácu, bude vám to v tomto štádiu stačiť alebo budete chcieť od šéfa parlamentu jeho odchod z postu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky?

Už tento protest bol zvolaný s tým, že ak sa Andrej Danko dopustil niečoho, čo nie je legálne, tak nemá morálny nárok byť jedným z najvyšších ústavných činiteľov. Možno Andrej Danko prácu nakoniec zverejní a bude všetko v poriadku, v takom prípade to budeme musieť rešpektovať. Pachuť však ostane.

Ste na magisterskom stupni štúdia, čo znamená, že ste museli úspešne obhájiť svoju bakalársku prácu. O čom bola vaša záverečná práca?

Záverečnú prácu som písal o mediálnom obraze Angely Merkelovej v denníkoch Sme a Pravda.

Možno ju nájsť aj vo fakultnej knižnici?

Ja pevne verím, že áno (smiech). Nanešťastie si nemyslím, žeby niekoho tak veľmi trápila moja práca. Určite však zverejnená je a tak to aj má byť. Práve nato aj vznikol centrálny register záverečných prác, aby práce boli verejne dostupné a overiteľné.

Ako funguje iniciatíva Nie je nám to jedno? Koľko vás je?

My sme organizácia, ktorá nemá žiadne hierarchické štruktúry ani nič podobné. V úzkom jadre je pár desiatok študentov. Doteraz aktívnych je ešte menej. Ako som spomenul, každý máme aj svoje iné aktivity a záujmy. Neexistuje nič ako profesionálni demonštranti. Na jednej strane je to prirodzené, na druhej strane sa obávam, či sme nepoľavili priskoro. Ak sa nám nepodarí túto krajinu vytiahnuť zo zničujúcej všeobecnej frustrácie, môže to byť aj naša vina.

Ako je financované združenie Nie je nám to jedno?

Narábame sem-tam s nejakými peniazmi, ktoré si prevažne vyťahujeme z vlastných vačkov. Pomerne málo sme promovali svoj transparentný účet, za celú existenciu nášho hnutia sme vyzbierali nejakých sto eur, z ktorých sme väčšinu využili na propagovanie postov na našom facebooku a tlač písmen pri našich symbolických protestoch. Financovaní sme najmä z vlastnej dobrej vôle.

Ako vie zasiahnuť vražda investigatívneho novinára do života bežného vysokoškolského študenta?

Uvedomenie si, že išlo o obyčajného mladého človeka, ktorý zomrel len zato, že dobre robil svoju prácu, asi málokoho nechalo chladným. Študenti okolo mňa museli kvôli protestom skončiť štúdium alebo dokonca prišli o prácu, iným sa rozpadli osobné vzťahy. Mňa silno zasiahla predstava, že Ján Kuciak už nemôže vidieť, že jeho práca mala pre spoločnosť naozaj veľký efekt. Je nespravodlivé, že s Martinou nevideli, ako veľmi ich pamiatka pohla Slovenskom. Vďaka nim vieme, že nič nie je nemožné a pomery budú také, aké si vybojujeme.

Plánujete na Slovensku zostať aj po získaní magisterského titulu?

Určite áno. Neviem si predstaviť žiť inde ako v tejto krajine. Pevne verím, že sa okolnosti nezmenia tak veľmi, aby som tento svoj postoj prehodnotil, ale nevylučujem ani to, že sa pôjdem pozrieť na dovolenku do zahraničia. Moje dlhodobé plány sú však určite tu na Slovensku. A som veľmi rád, že poznám desiatky ľudí aj v študentských kruhoch, ktorí to vidia podobne.

Samuel Chrťan – študent žurnalistiky a politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ako aj Sokratovho inštitútu a člen iniciatívy Nie je nám to jedno. V minulosti s viacerými študentmi pomáhal pri solidárnom štrajku vysokých škôl pre Iniciatívu slovenských učiteľov v roku 2016, popri štúdiu pracoval vo viacerých slovenských médiách.

.

 

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo