Čo ja viem od ľudí, ostatní kandidáti vedia z prieskumov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo ja viem od ľudí, ostatní kandidáti vedia z prieskumov

Ján Mrva. Foto: Pavol Rábara

Rozhovor s Jánom Mrvom, nezávislým kandidátom na primátora Bratislavy s podporou OĽaNO, SaS, Sme rodina a KDH.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Po župných voľbách ste pre Postoj povedali, že keby ste vtedy mali podporu SaS a Obyčajných ľudí, tak voľby vyhráte. Zároveň ste ako najlepší scenár pre budúcnosť dodali, že budete kandidovať na primátora Bratislavy s podporou OĽaNO a SaS. Ich podporu máte, k tomu aj podporu Kollára a Hlinu. Vyhráte?

O víťazstve hovoriť nechcem, ale myslím, že by sme mohli byť úspešní. Aj strany, ktoré ma podporili, aj ja. Rozhovory trvali dlho, od decembra do mája, vtedy mi OĽaNO oznámilo, že si ma vybrali, prvého júna to bolo oznámené. Uvidíme, ako to dopadne, počítam každý deň do volieb.

Koalíciu máte silnú, ale nie všetci v nej sa tvária, že ste skutočne ich kandidátom. Naposledy išlo o tie vyjadrenia Lucie Ďuriš-Nicholsonovej.

Išlo o nedorozumenie, stranícke sekretariáty OĽaNO a SaS vytvorili nedorozumenie, to je v dnešnej hektickej dobe bežné.

Len hektika? Nebol to aj amaterizmus z vašej strany, že ste ich nalepili na bilbord a nepýtali ste sa ich?

Z mojej strany tam nebola žiadna chyba, išlo o zodpovednosť straníckych sekretariátov OĽaNO, SaS a Sme rodina, ale všetko sa už medzitým vysvetlilo. Nejde o vec, ktorú by som mal na starosti ja.

Otázka sa dá položiť aj naopak, prečo vám to robia a dištancujú sa od vás? Ste kandidátom SaS, nie?

To neviem, dohoda politických strán ale je, že predsedovia týchto strán ma budú podporovať, na bilbordoch aj na videách. Túto dohodu som nerobil ja, kandidujem ako nezávislý a mám ich podporu, dohodu urobili sami medzi sebou. Nedorozumenie sa odohralo medzi ich sekretariátmi, viac o tom neviem, len som sa snažil, aby sa všetko slušne uzavrelo. Sme vo fáze, že sú natočené videá a budú zverejnené, ide o podporu pani Remišovej a pánov Budaja, Grendela a Dostála.

Čelili ste aj kritike za vyjadrenia na adresu iniciatívy Za slušné Slovensko, o ktorej ste povedali, že ide o projekt Progresívneho Slovenska a že ako ich podporovateľ sa cítite podvedený. Stojíte si za týmito vyjadreniami? 

Aktivity mladých ľudí z iniciatívy Za slušné Slovensko som od začiatku podporoval a navštevoval. Cením si ich odvahu vystúpiť proti nespravodlivosti a zastať sa obetí. Moje komentáre na facebooku boli viac diskusiou s kolegyňou Luciou Štasselovou. Netajím sa tým, že ma zamrzelo, keď sa aktivisti z tejto iniciatívy rozhodli zrušiť najväčší piatkový protest, rezignovať na požiadavku pádu vlády a aj vstúpiť do komunálnej politiky v Bratislave podporou konkrétneho kandidáta. Bez férovej šance mať možnosť odprezentovať aj inú alternatívu. Nahnevalo to aj veľa Bratislavčanov, s ktorými som sa o tom rozprával. Ale chyby sa robia, je to zabudnuté a ja sa uchádzam o mandát zabojovať o Bratislavu. To je teraz najdôležitejšie. Verím a dúfam, že po voľbách bude priestor si to férovo vydiskutovať.

Keď sa pozrieme na programy štyroch hlavných kandidátov na primátora Bratislavy, všetky sú viac-menej o tom istom, chcete riešiť parkovanie, dopravu, zeleň. Keby ste mali povedať, v čom sa odlišujete od Nesrovnala, Miku a Valla, v čom ste iný?

Už dva roky som medzi ľuďmi a dva roky počúvam, čo ich trápi. Čo ostatní kandidáti vedia z prieskumu, ja viem od ľudí. Je to doprava, regulácia výstavby, nečistota v meste a bezpečnosť.  

Prvá odlišnosť – hovorím o potrebe vybudovať veľkokapacitnú podzemnú dopravu v meste medzi Filiálkou a Starým mostom cez autobusovú stanicu Nivy, popri Karadžičovej a Dostojevského rade. Ide o dva kilometre pod zemou.

Máme si predstaviť niečo ako metro?

Presne tak, ale ide iba o dva kilometre pod zemou. Keby sme tadiaľ ťahali električku po povrchu, všade vzniká konflikt s automobilovou dopravou, preto to musí ísť na tie dva kilometre pod zem. V tom sa od zvyšných kandidátov líšim. Čiastočnú zhodu mám s Nesrovnalom, spoločne hovoríme, že na Filiálke má vzniknúť regionálna železničná stanica v centre mesta, to znamená stanica pre desaťtisíce ľudí, ktorí chodia do Bratislavy z Malaciek, Pezinka, Senca, Dunajskej Stredy a z Rajky. Odtiaľ im treba umožniť dostať sa veľkokapacitnou podzemnou koľajovou dopravou do jednotlivých častí mesta.

Je to uskutočniteľné?

Áno, je.  Neskôr to možno prepojiť aj s Petržalkou, dá sa to urobiť na štyri koľaje, ide o to, aby to boli vlakové súpravy, ktoré odvezú 400 ľudí, a nie električky, ktoré odvezú 120 ľudí, zástavka musí mať 120 metrov namiesto 80. Je to potrebné aj preto, že v časti mesta Nivy a pri prístave rastie nové centrum mesta, ktoré potrebuje doviezť a odviezť desaťtisíce ľudí. Električkami ani autami sa to nedá, ide to iba podzemnou dopravou.

Kto to zaplatí?

Musí sa na to zložiť mesto, bratislavská župa, železnice, vláda, EÚ fondy, ECB plus rozvojový poplatok. Tí, ktorí tam stavajú výškové budovy, musia zaplatiť rozvojový poplatok 35 eur za meter štvorcový podlahovej plochy, spolu ide o milióny eur. A pokiaľ ide o vládu, tá by mala tie dva kilometre pod zemou označiť za významnú stavebnú investíciu, a nie stavať mrakodrapy oligarchom a žralokom. Takto sa ten rozpočet dá poskladať.

O železničnej stanici Filiálka, ktorá sa nachádza pri Trnavskom mýte, uvažujete ako náhrade dnešnej Hlavnej stanice?

Hlavná stanica by mala byť riadnou medzinárodnou stanicou, Filiálka by bola regionálnou stanicou, kam by prichádzali ľudia z okolia, ktorí v Bratislave pracujú. Je tam deväť koľají, je to centrum mesta, križujú sa tu všetky križovatky.

Uvažujú o tom rovnako aj Železnice SR?

Áno, už majú schválený dokument s názvom Železničný uzol Bratislava, dlho pripravovaný materiál, ktorý hovorí aj o siedmich TIOPoch, čo sú tzv. prestupné stanice integrovanej dopravy, kde možno z vlaku prestúpiť na MHD alebo auto. Ide o stanice v Devínskej Novej Vsi, Boroch, na Patrónke, na Mladej Garde, v Ružinove, v Trnávke a Vrakuni. Tam sa ráta s parkoviskami a možnosťou prestupu. K tomu patrí ešte vybudovanie podzemnej železničnej stanice Filiálka.

To všetko by mohlo stáť asi koľko?

To ja neviem, ide o plán Železníc SR, záujem na tom má aj Bratislavský samosprávny kraj, aj ja, ak budem zvolený za primátora mesta. Bratislava to potrebuje.

Starý argument proti metru, keď sa o ňom hovorilo v minulosti, bol, že by bolo vyťažené iba v dopravnej špičke. Nie je lacnejší a lepší prístup k vyriešeniu dopravy v čase špičky?

To, čo navrhujem, nie je metro, ale podzemná doprava v dĺžke dva kilometre. Ide tu o možnosť kombinovať vlakové spojenie, ktoré je potrebné v dopravnej špičke od 6. do 9. ráno a od 15. do 18. hodiny večer, v tomto čase by chodili pod zemou vlakové súpravy, v ostatnom čase električkové súpravy. Čas dozrel na takúto zmenu, pozrite sa, ako vyzerá doprava na Račianskom alebo Trnavskom mýte, najmä ak dôjde k nehode, stojí celé mesto.

Časť dopravy dokážeme odľahčiť aj prestupnou stanicou pri Vajnoroch, na konci mesta, až 70 percent prichádzajúcich do Bratislavy ide zo smeru Senec a Pezinok, preto je logické, aby tu vzniklo parkovisko prepojené na električku, ktorá by ľudí doviezla do centra mesta. To je riešenie zamerané pre tých, ktorí prichádzajú do mesta autami, a nie vlakmi. Potrebujeme električky priviesť na koniec mesta, kde budú parkoviská. S tým súvisí aj preferovanie električiek v doprave, všetky križovatky budú na diaľkové ovládanie, električky si budú samy prepínať na zelenú, nie ako dnes, keď je takých križovatiek iba 15. Cieľom je preferovať verejnú dopravu, poznám jej problémy napríklad aj od šoférov električiek a autobusov, s ktorými sa rozprávam.

Jedna otázka k Hlavnej stanici, tiež stará téma, o ktorej sa veľa hovorilo, ako chcete zmeniť ten zúfalý stav?

Tak ako pri podzemke aj tu navrhujem spraviť spoločné združenie medzi mestom a Železnicami SR, ktoré vlastnia budovu. Vieme povedať, čo potrebujeme, koľko vieme prispieť. Mestu sa teraz darí, to súhlasím s primátorom, myslím si, že peniaze na to by poslanci mesta v rozpočte, aj keď nejde o majetok mesta, našli. Ide totiž o turizmus, prvý dojem, ktorý vytvárame pre tých, čo prídu vlakom, a ľudia hovoria, že Hlavná stanica je najväčšia hanba Bratislavy. 

V čom sa ešte odlišujete od protikandidátov?

Myslím, že aj dôrazom na niektoré sociálne témy. Poviem dva príklady. Prvým je hazard, druhým sú domovy sociálnych služieb. Dnes ich je v meste sedem, čo je málo, máme ďalších tisícdvesto čakateľov. Populácia starne, musíme sa o starších ľudí postarať. Rovnako ako o bezdomovcov.

Ako?

Treba postaviť nové domovy sociálnych služieb a špecializované zariadenia, najmä na Alzheimerovu chorobu a demencie, ktoré nemáme. Všetci sa snažíme postarať sa o svojich rodičov, ale existuje hranica, kde to už možné nie je. Existujú tri typy postihnutia ležiacich a tri typy neležiacich pacientov, o ktorých sa je ťažké postarať. To som riešil ako starosta, preto to poznám. Niečo možno vykryť s pomocou opatrovateľky, ale niečo už vyžaduje celodennú odbornú starostlivosť.

A tí bezdomovci?

V Bratislave je 4- až 5-tisíc bezdomovcov, v kampani ich stretávam denne, prídu si vypýtať mrveničku alebo dve eurá. Pokiaľ ide o riešenie, odvolám sa na prácu poslanca Marka Krajčiho (OĽaNO) z parlamentu, ktorý sa stará sa o bezdomovcov v Novom Meste. Niektorí z bezdomovcov by chceli pracovať a nemajú kde, navrhujeme preto, aby sme urobili mestský sociálny podnik. Je časť bezdomovcov, ktorí potrebujú druhú šancu, mali by sme im ponúknuť viac ako len nocľah a umytie sa, nie je to moja idea, Marek Krajči je v mojom tíme a vie, ako to robiť. Bratislava je špinavá, takže roboty je dosť.

Takých ľudí je dosť ťažké manažovať.

Viem, netvrdím, že sa do toho budú hrnúť všetci, skôr len stovky z nich, ani na to nie som odborník, ale chcem vytvoriť priestor pre tých, ktorí to robiť vedia.

Ste fakticky kandidátom opozície, viaceré projekty, o ktorých hovoríte, vyžadujú spoluúčasť vlády. Pellegriniho vláda vysiela signál o podpore pre primátora Nesrovnala, myslíte, že by sa vám darilo rokovať s vládou?

Vláda nepriamo podporuje Nesrovnala, je skrytým kandidátom Smeru, dali mu desať miliónov eur, sú to inak pôžičky, bude to treba splatiť po 2,5 milióna eur ročne do roku 2021. Na vašu otázku ale hovorím, že je to moja výhoda, všetci vieme, že ak nebudú predčasné voľby, tak parlamentné voľby budú v roku 2020 a dôjde k zmene vlády, vyhrá ich dnešná demokratická opozícia, ktorá ma podporuje.

Myslím si, že po zmene vlády by sa mala dokončiť aj fiškálna decentralizácia štátu, zatiaľ trvá dočasná decentralizácia z čias Dzurindovej vlády z roku 2004, ako to už býva, z dočasného sa stalo trvalé. Treba to ale dokončiť, pretože samosprávam v porovnaní s okolitými krajinami chýbajú zdroje, Brno má napríklad 400-tisíc obyvateľov, porovnateľne ako Bratislava, ale má o polovicu väčší rozpočet. K dnešným príjmom z daní z fyzických osôb a dane z nehnuteľností by sa mali pridať ešte podiely daní z právnických osôb a dane z pridanej hodnoty. Keby Bratislava získala 5 percent z daní z veľkých firiem, ktoré v Bratislave sídlia, nechýbali by nám peniaze a bolo by to presne tak, ako je to v okolitých krajinách. Nespravodlivo je financovaná nielen Bratislava, ale celá slovenská samospráva.

Všetci z kandidátov hovoríte o parkovaní ako probléme, akú zmenu navrhujete vy?

V Paríži, Londýne a všade na svete aj v Bratislave je parkovacia politika založená na zvýhodnení rezidentov, tých, čo bývajú v meste, je to úplne logické. Vallo navrhuje, že prvé auto bude stáť 300 eur, druhé 600 eur, ale to mu žiadni poslanci neschvália, rovnako ako mu neschvália navýšenie dane z nehnuteľností o 100 percent. Keď bola zvyšovaná daň z nehnuteľností naposledy, aj ja som hlasoval proti.

Naším problémom je, že audit parkovania, ako aj audit osvetlenia sú utajené. Napadol som to s Luciou Štasselovou, žiadali sme zapojenie Slovensko.digital. Ja som ten audit čítal, ale musel som podpísať papier, že ak niečo z neho zverejním, budem čeliť pokute päť- alebo desaťtisíc eur. Primátor Nesrovnal síce hovorí, že audit je verejný, ale už nepovie, že od strany 31 po stranu 81 verejný nie je. Súčasná parkovacia politika preto nevzbudzuje dôveru, nemožno povedať, či vyhovuje obyvateľom alebo skôr vysúťaženej firme.

Čo navrhujete vy?

V prvom roku si sadnem so starostami mestských častí a mestskými poslancami a urobíme reálny audit parkovacích miest. My teraz ani nevieme, koľko parkovacích miest máme k dispozícii a koľko máme áut. Poviem to na príklade Petržalky, kde sa hovorí, že je pätnásťtisíc parkovacích miest, ale áut je tridsaťtisíc. Teraz vyznačíte parkovacie miesta a ich počet ešte klesne na dvanásťtisíc, pretože sa napr. nebude môcť parkovať v zákrutách. To znamená, že urobíte parkovaciu politiku, ľudia zaplatia päťdesiat eur za prvé auto a dvadsať eur za druhé auto, ale nebudú mať kde parkovať. Čiže v prvom roku chcem urobiť audit a všetko transparentne pripraviť na to, aby sme v druhom a treťom roku mohli spustiť parkovaciu politiku, ktorá by skutočne bola na prospech Bratislavčanov.

Ktorá bude spočívať v tom, že všetci budú platiť, ale rezidenti budú platiť menej?

Áno, ale najmä chcem zmapovať, koľko je tu parkovacích miest a koľko je reálne áut z Bratislavy. Potom budeme vedieť, kde máme postaviť parkovacie domy. Pretože ja nehovorím len o záchytných parkoviskách pre cezpoľných. Len v Petržalke potrebujeme urobiť niekoľko parkovacích domov. To nemôže fungovať tak, že títo ľudia zaplatia a potom budú hodinu blúdiť, kým nájdu miesto na parkovanie. To sa mi nezdá slušné.

Záchytné parkoviská sú už tiež taký bratislavský evergreen. Roky sa o nich hovorí, ale nevznikli. Prečo?

Lebo som nebol primátorom. (Smiech.) Prečo nevznikli po Bratislave cyklotrasy? Vo Vajnoroch vzniklo tridsaťjeden kilometrov cyklotrás. Pretože som geodet a mňa neodpinká nejaký úradník z ministerstva s argumentom, že tadeto to nejde.

To znamená, že doterajší primátori sa nechali odpinkať úradníkmi?

Predpokladám, že áno. Súčasný primátor nebol dobrý manažér a mesto nebolo dobre manažované.

Angažovali ste sa v téme zákazu hazardu v Bratislave. Dnes je stav taký, že prokuratúra rozhodla, že prijatý zákaz hazardu bol nezákonný. Mesto rozhodnutie napadlo na súde. Aké kroky by ste v tejto téme podnikli ako primátor?

Spolu s organizáciou Zastavme hazard chcem pripraviť zákonné všeobecne záväzné nariadenie, ktoré nebude spochybňované. Možno to bude jedna z prvých vecí, ktorú by som urobil. Teraz čakáme iba na to, ako dopadne novela zákona o hazarde, aby sme si vedeli pripraviť predpolie k tomu, čo by som robil na poste primátora.

Čiže žiadna nová petícia?

Neviem vám teraz povedať. Čakáme, ako dopadne novela zákona. Možno budem ako primátor prvý, kto bude iniciovať novú petíciu, záleží na tom, ako sa zmení zákon.

Ako vidíte zodpovednosť primátora Nesrovnala v tejto kauze?

Jeho zodpovednosťou je, že mu zmizlo štyridsaťtisíc osobných údajov. Myslím tým stratené petičné hárky. Podľa mňa išlo o trestný čin. Podal som trestné oznámenie a došlo mi vyjadrenie z polície, že nebol spáchaný trestný čin, lebo hodnota toho papiera bola nižšia ako 280 eur. Katastrofa, ako sa k tomu postavil aj štát. Magistrát, ktorý vedie pán primátor, tu trestuhodne zlyhal. Keď ste dnes prišli na úrad do Vajnor, pri vchode bola kamera, ktorá zaznamenala váš príchod, všetko riadne so zákonom. Dve petície, ktoré tu u nás boli, sú riadne uchované v trezore. Na úrade primátora Nesrovnala nebolo nič z toho, videl som, kde tá petícia ležala, katastrofa.

Keď sa pozrieme na vaše výsledky zo župných volieb, tak ste mali pomerne vysokú podporu vo Vajnoroch a v Rači. Zároveň ste však mali nižšiu podporu vo veľkých mestských častiach, ako je Petržalka či Ružinov, ktoré sú v primátorských voľbách kľúčové. Nie je to váš najväčší hendikep?

Veľmi dobre ste to zanalyzovali, a práve preto sa teraz sústreďujeme na veľké mestské časti, ako je Petržalka, Nové Mesto, Ružinov, Dúbravka. Detailne tam poznám situáciu, v Petržalke som žil osemnásť rokov. Pomáha mi aj to, že ako kandidát mám podporu demokratickej opozície. Petržalku a Ružinov vyhral v župných voľbách Juraj Droba. Je tam množstvo voličov, ktorí volia stranícky. Čiže v závere kampane sa sústredíme práve na veľké mestské časti, ale nevynechávame ani tie malé, okrajové. Vediem vyčerpávajúcu kampaň. Na trhoviskách po meste som už vystál jamu. Som maratónec, ale stáť hodiny na mieste a intenzívne sa rozprávať s ľuďmi je ťažšie ako zabehnúť maratón. Nie je to nuda, je to strašne užitočné, ale aj záťaž na fyzickú kondíciu.

Foto: Pavol Rábara

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo