Anna Kolesárová povedala nie hriechu agresora

 Anna Kolesárová povedala nie hriechu agresora

Foto: tkkbs

Na čo by sme si mali dať pozor pri rozprávaní o príbehu Anny Kolesárovej.

Blahorečenie Anky Kolesárovej vyvolalo medzi novinármi vlnu kritiky. Denník Sme zverejnil komentár, v ktorom autorka píše, že Cirkev blahorečením Kolesárovej dáva signál, že si cení viac čistotu ako život. Debata pokračovala ešte na sociálnych sieťach, kde sa rozoberalo, či je správne stavať na piedestál dievča, ktoré sa stalo len úbohou obeťou násilníka a samotnej vojny, a nie hrdinkou, ako to prezentujú cirkevní predstavitelia.

Napriek tomu, že katolíkov môžu tieto úvahy liberálnejších médií na prvý pohľad pohoršiť, stojí za to sa nad ich argumentáciou pozastaviť. Po prečítaní viacerých diskusií na sociálnych sieťach za seba hovorím, že rozmýšľaniu týchto ľudí rozumiem a uvedenie týchto argumentov považujem dokonca aj pre miestnu Cirkev za prínosné.

Výroky kňazov, ktorí dnes hovoria o procese blahorečenia, ako i niektorých biskupov, nie sú totiž v príbehu Anny Kolesárovej zvolené vždy šťastne.

Sme vychovávaní v schémach, kde sa slovo čistota skloňuje vo všetkých svojich rozmeroch, rozumieme, prečo vtedy, keď je prijímaná a žitá z lásky k Bohu a jeho učeniu, dáva zmysel a pozitívne ovplyvňuje náš rodinný život a vzťahy.

Výroky kňazov, ktorí dnes hovoria o procese blahorečenia, ako i niektorých biskupov, nie sú totiž v príbehu Anny Kolesárovej zvolené vždy šťastne. Zdieľať

Ak však niekto upozorní, že niektoré konštrukty v príbehu Kolesárovej interpretujeme zvláštne a niektoré dokonca ani nedávajú logiku, tak nereagujme útokom, ale zamyslime sa, či nás nemôžu posunúť v argumentácii dopredu.

Vicepostulátor procesu blahorečenia Juraj Jurica sa o Anne Kolesárovej v jednom rozhovore vyjadril: „Dokázala nájsť v sebe silu, aby jasne povedala nie hriechu.“ Košický arcibiskup Bernard Bober sa vyjadril, že „Zažiarila tým, že si povedala: nechcem zhrešiť. A neobávala sa dôsledkov,“ alebo na inom mieste „Kompromisy sú dnes vo svete hlbokého rázu. Keď sa hovorí o korupcii, vraždách, to sú vážne defekty v spoločnosti. Začína sa to práve ústupkom – ustúpim, prispôsobím sa, schválim hriech, zametiem to pod koberec. Vždy sa to začína v malom a potom to prepukne aj vo veľkom…“

Je prirodzené, že rozmýšľajúcemu človeku napadnú otázky, ako to títo kňazi mysleli. Anna Kolesárová by predsa nespáchala hriech, keby neutekala k otcovi, ale, naopak, z paniky a strachu o svoj život by ostala paralyzovaná a vojak by ju znásilnil. Nápis na hrobe vyznieva v tomto smere problematicky – „Radšej smrť ako hriech.“

Rozumiem preto argumentom novinárov, ktorí upozorňujú, že je sporné zle zvolenými spojeniami vysielať signály, že ženy či zneužité deti, ktoré prežili znásilnenie a neumreli pri tom, akoby dali prednosť hriechu.

Anna Kolesárová by predsa nespáchala hriech, keby neutekala k otcovi, ale, naopak, z paniky a strachu o svoj život by ostala paralyzovaná a vojak by ju znásilnil. Zdieľať

Znásilnené ženy a deti sú len obeťami hriechu agresora, svoju čistotu tým však nestratili. Lebo čistota nie je len o panenskej blane, je to najmä stav duše.

Aj keby bola Anna Kolesárová znásilnená, nebola by menej čistá ako predtým. Bola by zranená a ponížená a veríme, že s pomocou viery a lásky najbližšej rodiny by túto traumu prekonala. Ona by tým neurobila ani ústupok, ani kompromis svojich hodnôt a ani by tým neschválila hriech agresora, ako sa to niekedy mimovoľne podsúva.

Preto by sme mali byť veľmi opatrní, ako tento príbeh prezentujeme. Jeho zjednodušovanie a skratkovitosť mu môže urobiť len medvediu službu. Aj keď sa nám príbeh Anny hodí ako edukačný nástroj mládeže, nemal by sa z neho urobiť lacný ľudový príbeh.

Dennik Sme vo svojom komentári zavádza, ak podsúva Cirkvi, že si cení viac čistotu ako život. To je, samozrejme, úplný nezmysel. Príbehy svätých nie sú návodom, ako by sme mali v rovnakej situácii reagovať my veriaci podľa vopred danej šablóny. Sú to príbehy konkrétnych ľudí, ktorí vzťah k Bohu postavili na prvé miesto vo svojom živote a pre tento vzťah priniesli obety.

Ak nám dnes tvrdia, že blahorečením Anny Kolesárovej cirkev dáva dievčatám príklad, že radšej si majú zvoliť smrť ako byť znásilnené, tak je to blud. Každý má svoju osobnú cestu k Bohu, svätí nás len môžu inšpirovať svojou radikálnosťou viery v Boha a cnostným životom. Inšpirácia sv. Augustínom neznamená, že si treba najprv vyskúšať zhýralý život, aby sme mohli zažiť silné obrátenie, ani príbeh Jany z Arku neznamená, že máme potiahnuť do boja, aby sme sa priblížili k svätosti.

Aj keď sa nám príbeh Anny hodí ako edukačný nástroj mládeže, nemal by sa z neho urobiť lacný ľudový príbeh. Zdieľať

Príbeh Anny Kolesárovej hovorí v prvom rade o jej cnostnom živote, o zásadách, ku ktorým bola od mala vedená, a vyvrcholením jej cesty je radikálna smrť. Hoci objektívne o jej živote dnes vieme len málo, ostali nám fragmenty, ktorých je možné sa zachytiť.

Rozumiem, prečo môže byť pre mnohých nepochopiteľné, ak sa dievča rozhodlo radšej zomrieť, ako byť znásilnené vojakom. A netreba sa nad ich údivom pohoršovať, koncept prijímania bolesti, vízia večného života, čistota, to sú čisto kresťanské ideály a Cirkev by ich mala trpezlivo vysvetľovať.

Ak sa dievča rozhodlo radšej zomrieť, ako byť znásilnené vojakom, na základe všetkého, čo vieme o živote a prostredí, v ktorom Anna vyrastala, môžeme uvažovať, v akej miere konala inštinktívne a v akej z hľadiska svojich žitých kresťanských ideálov.

V tej konkrétnej situácii bola pre ňu hodnota čistoty ako pevná súčasť jej hodnotového systému natoľko podstatná, že radšej ako byť obeťou hriechu násilníka odmietla jeho hriech tým, že si zvolila smrť. Zdieľať

Ak niekto prijme voľbu čistoty, ktorú si chce uchovať až do manželstva, chápe voľbu Anny Kolesárovej jednoduchšie. Pre Annu bola snaha o čistotu samozrejmou súčasťou jej duchovného života, jej najintímnejšieho bytia, preto jej reakcia na násilníka, ktorý išiel jej hodnoty surovo pošliapať. Konala najprirodzenejšie, ako to v tej chvíli cítila. To však vôbec neznamená, že táto jej voľba, reakcia, ktorou sa lúčila s otcom, pretože nechcela podľahnúť chúťkam agresora, je jediná správna.

V tej konkrétnej situácii bola pre ňu hodnota čistoty ako pevná súčasť jej hodnotového systému natoľko podstatná, že radšej ako byť obeťou hriechu násilníka, odmietla jeho hriech tým, že si zvolila smrť. Bol to spôsob úniku pred niečím, čo bolo pre ňu najväčšou formou násilia.

Príbeh Anny Kolesárovej sa dostal až k cirkevným predstaviteľom preto, že sa okolo neho začali aktivizovať tisíce mladých ľudí, ktorých cnostný spôsob života Anny až po jej dramatickú smrť inšpiroval k životu v sexuálnej zdržanlivosti a čistoty. Okolo jej osoby vzniká hnutie mladých ľudí, ktorí robia zásadné zmeny vo svojich životoch, sľubujú Bohu vernosť. Pre nich môže byť príklad Kolesárovej aj v tom, aby hovorili jasné nie agresorom dnešných dní. A to nemusia byť len násilníci, ale aj ľudia, pre ktorých je sex ako spotrebný tovar, nástroj moci, zosmiešňovania či banálnou, vulgárnou každodennou témou na pracovisku.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo