Stratený chlapec v cudzom mori sveta

Pri filmoch o stratených chlapcoch plačem ako malé dieťa.

Neviem, či „stratení chlapci“ sú nejaká staroveká literárna téma. Máme Ježiša v chráme, ale ten sa v skutočnosti nestratil. William Blake má prekrásnu báseň o stratenom malom chlapcovi. A potom je tu samozrejme Peter Pan.

Zdá sa však, že moderná kinematografia sa touto témou zaoberá dosť často. Je to tým, že počet stratených chlapcov od polovice minulého storočia exponenciálne vzrástol?

Bez vlastnej viny hodený do sveta

Film A.I.: umelá inteligencia od Stevena Spielberga nám predstavuje robotického chlapca Davida, ktorý je ako prvý svojho druhu schopný pocitov a svojim majiteľom dokáže prejavovať skutočnú lásku. Umiestnia ho do rodiny, ktorej pravého syna udržiavajú v stave pozastavenia životných funkcií, kým sa nenájde liek na jeho smrteľnú chorobu. Liek sa nájde a on sa vracia domov, aby zistil, že má za soka robota.

Skutočný chlapec zinscenuje situácie, po ktorých sa jeho rodičia začínajú Davida báť a klinika sa rozhodne ho zničiť. Miesto toho ho však jeho matka zavedie aj s mackom Teddym do strašidelného lesa. David prosí matku, aby ho neopúšťala.

David a Teddy sa odvážia prejsť rozsiahlou a nebezpečnou dystopiou, kde sú roboti mučení a zabíjaní. Hľadajú modrú vílu z Pinocchia, ktorá ho dokáže premeniť na skutočného chlapca, aby ho matka mohla privítať doma.

"Jamie je syn bohatých britských emigrantov, ktorému sa počas japonskej invázie v zmätenom dave stratí mama. Nasledujúcich osem rokov strávi v internačnom tábore."

Zdieľať

Práve toto „strateným chlapcom“ chýba a oni sa to snažia nahradiť. Bez vlastnej viny sú hodení do sveta, a chcú len domov, matku, no predovšetkým otca.

Smrtiaci bumerang je príbeh mentálne zaostalého Karla, ktorý bol ako chlapec nútený zbaviť sa svojho novonarodeného brata, čo prežil domáci potrat. Karl vloží brata do krabice od topánok a pochová ho zaživa.

Ako dvanásťročný zabije svoju matku aj s jej priateľom a zavrú ho do ústavu. Po prepustení sa stretáva s 12-ročným Frankom, ktorého otec spáchal samovraždu a on žije so svojou matkou a s jej striedajúcimi sa násilnými priateľmi.

Hoci strateným chlapcom bol aj samotný Karl, srdce vám zlomí túžba mladého Franka. Hovorí: „Občas chcem byť ešte malý a chcem, aby tu bol aj on. Mama je naozaj dobrá, ale chcel by som ich mať oboch. Raz sme šli autom do Memphisu. Veľmi pršalo, takže sme nevideli na cestu, ale ja som sa nebál, lebo keď šoféroval ocko, nič sa nám nemohlo stať.“

Jamie v Spielbergovej Ríši slnka

Film o stratenom chlapcovi par excellence je Ríša slnka, ďalší Spielbergov film, o ktorom hovorí, že je to jeho najhlbšia práca o „strate nevinnosti“. Jamie je syn bohatých britských emigrantov, ktorí v roku 1937 žijú v Šanghaji, a počas japonskej invázie sa mu v zmätenom dave stratí mama. Nasledujúcich osem rokov strávi v internačnom tábore blízko japonskej pristávacej dráhy.

Ku koncu vojny Jamie sleduje obrad kamikadze: traja mladí piloti idú na istú smrť. Jamie im salutuje a spieva nezabudnuteľnú waleskú uspávanku Suo Gân. (Vypočujte si ju na YouTube. Neoľutujete.)

Spi dieťatko v mojom náručí
Je tu útulne a teplo;
Matkine ruky ťa pevne držia,
V prsiach mi bije materinské srdce;
Nech ťa nič neruší v spánku,
Nikto ti neublíži;
Tíško spi, drahé dieťa,
Spi sladko na prsiach svojej matky.

Prichádza koniec vojny a Jamie blúdi polomŕtvy od hladu, no nakoniec ho zachránia a umiestnia do beznádejného sirotinca. Jedného dňa počuje: „Jamie?“ Unavenými očami zazrie svoju matku a ona si ho pritisne k prsiam – a po prvý raz vidíme, ako Jamie zatvára oči.

Stratení chlapci sú vždy mojím malým bratom

Mám osobný dôvod slziť pri takýchto scénach, pretože títo stratení chlapci sú vždy mojím malým bratom. Náš otec zomrel, keď mal on iba osem rokov, o desať rokov menej ako ja.

Mysleli by ste si, že starší brat urobí pre svojho malého brata, čo len bude môcť, aby bolo všetko v poriadku. To však neplatilo o mne. Aj keď som ešte nebol na škole, bol som od neho na míle vzdialený, uväznený vo svojom vlastnom sebeckom svete, ďaleko, ďaleko od bolesti svojho malého brata.

Ale Doug bol úžasný. Bojoval o otcov iných chlapcov, aby boli aj jeho otcami. A stalo sa. Naučili ho poľovať, chytať ryby a táboriť. Vidím jeho fotky: odvážny Doug, sám, ale obkolesený chlapcami a zvlášť ich otcami. S mnohými z nich si je ešte stále veľmi blízky, oveľa viac ako so mnou.

"Keď budem vo filme vidieť strateného chlapca, určite budem plakať kvôli svojmu bratovi a dokonca aj kvôli sebe. No všetci by sme mali plakať kvôli chlapcom, ktorí sú práve teraz sami, stratení a hľadajú domov."

Zdieľať

Preto keď vidím tieto filmové obrazy, myslím na Douga. Ako som ho opustil, keď ma potreboval a nikdy sa nevrátil. Ako musel ísť hľadať mužov, aby mu nahradili nielen otca, ale aj staršieho brata. A červenám sa od hanby.

Jedného dňa mi manželka povedala: „Pomyslel si niekedy, že možno aj ty si stratený chlapec?“ To ma úplne omráčilo.

Mal som len osemnásť rokov, keď mi zomrel otec. Po jeho smrti som sa ocitol bez kompasu na cudzom mori sveta. Jediný vychovávateľ, ktorého som zniesol, bol Zeitgeist (Duch času), a ten bol v tých dňoch obzvlášť nepriateľský. Do tridsiatich šiestich rokov som sa dokonca ani len nedokázal rozhodnúť, že budem dospelý. Žil som zvlášť nezodpovedným životom a vzdelanie, práca a vzťahy sa topili v dlhých nociach prehýrených s kamarátmi, s ktorými sme si mysleli, že sme ktovie čo.

Z Božej milosti som sa z tejto absurdnej dráhy dostal a zostala mi z nej len hlava plná ľútosti a za hrsť zábavných historiek. Mal som šťastie.

Ako národ sme však zaplavení stratenými chlapcami, ktorí možno také šťastie nemali. Národný prieskum rastu rodiny uvádza, že 27 percent amerických detí nežije so svojím otcom, čo je 10 miliónov stratených chlapcov. A kto ich chráni, kým čítate tieto riadky?

Nabudúce, keď budem vo filme vidieť strateného chlapca, určite budem plakať kvôli svojmu bratovi a dokonca aj kvôli sebe. No všetci by sme mali plakať kvôli chlapcom, ktorí sú práve teraz sami, stratení a hľadajú domov.

Austin Ruse 
Autor 
je prezidentom Catholic Family & Human Rights Institute (Katolícky inštitút pre rodinu a ľudské práva, C-FAM), výskumného inštitútu so sídlom v New Yorku a Washingtone, D.C, ktorý sa sústreďuje výlučne na medzinárodnú sociálnu politiku. Názory vyjadrené v tomto článku zastáva len p. Ruse a nevyhnutne nevyjadrujú politiku či postoje C-FAM.

Pôvodný text: The Lost Boy, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo