(Pozn. Postoy.sk: Františkova exhortácia Evangelii gaudium vyvolala v angloamerickom svete veľké diskusie, podobné ako pri predošlých Františkových slovách k potratom a homosexuálom. Tentoraz to bolo hlavne kvôli jeho kritike voľného trhu. Minulý týždeň sme uverejnili text prof. Hadleyho Arkesa, ktorý kritiku načrtol - nebolo jej cieľom spochybniť ani dezinterpretovať pápeža, ale prezentovať otázky úprimného veriaceho, ktorý sa náuke Cirkvi dlhodobo venuje. Dnes publikujeme ešte jeden text, ktorý túto veľkú diskusiu v médiách zhŕňa, ale k hlasom odmietajúcim pápežov dokument je naopak veľmi kritický.)

Svet je posadnutý katolíckou Cirkvou. Nevie sa jej nabažiť. A z nového pápeža sa svet červená ako školáčka – čo potvrdil aj časopil TIME, ktorý ho minulú stredu zvolil za Osobnosť roka.

Je to väčšinou preto, lebo istým ľuďom sa zdá, že nakopal pravicu do pozadia, najprv s potratmi, potom s homosexualitou a teraz, v Evangelii gaudium, aj s ekonomikou. Nepoznám iný pápežský dokument okrem Humanae vitae, ktorý zaujal svet s takou intenzitou.

Štyri skupiny kritikov pápežovho dokumentu

Vznikli celé školy interpretujúce Františkove slová. Možno ich je viac, ale ja som napočítal štyri hlavné: Škodoradostná ľavica, Presadzovatelia, Verní s otázkami, Pochabí a slamení panáci.

"Nepoznám iný pápežský dokument okrem Humanae vitae, ktorý zaujal svet s takou intenzitou."

Zdieľať

Poslednú skupinu vedie Rush Limbaugh, aj keď on je skôr slamený panák než pochabý človek. Nazval dokument „marxistickým“. No, komu na tom záleží? Odpoveď je, že všetkým, čo chcú útočiť na politicky konzervatívnych katolíkov. Nevedeli sa nabažiť tých pár odstavcov, čo spomínal Limbaugh, ktorý mimochodom Katolícku cirkev miluje.

Pochabý je nešťastník menom Adam Shaw, recenzent počítačových hier, ktorý pre Fox napísal trápny článok, kde povedal, že František „sa ukáže ako katastrofa pre katolícku Cirkev“. Možno ste o ňom práve počuli poslednýkrát v živote, no jeden by si pomyslel, že je to najvplyvnejší „pravicový“ katolík v dejinách.

Škodoradostná ľavica je presvedčená, že tento dokument je definitívnou príučkou pre všetkých „pravicových“ kaviarenských katolíkov. Michael Sean Winters píše v National Catholic Reporter: „Na svete nie je dosť červených a zlatých pier, aby nimi George Weigel mohol rozpitvať naliehavé state z Evangelii gaudium o sociálnej spravodlivosti.“ Večne ideologický E.J. Dionne z Washington Post a Commonweal sa pýta: „Uznajú konzervatívni americkí katolíci, ktorí dlho obhajovali daňové škrty v prospech bohatých, pred akú morálnu dilemu ich František postavil?“ A politický ľavičiar menom Dan Nichols prevádzkujúci málo navštevovanú stránku s názvom Caelum et Terra hovorí, aký je rád, keď vidí, ako sa konzervatívci „mrvia“.

Verní veriaci s otázkami

Verní s otázkami sú tí, čo sa snažia vstúpiť s pápežovou exhortáciou do dialógu. Aj keď priamo neodmietajú jeho základné argumenty, snažia sa ujasniť si ekonomické tvrdenia, ktoré upútali toľko pozornosti.

"Michael Novak hovorí, že nie je možné rozumieť tomuto dokumentu bez toho, aby sme vzali do úvahy 'populistický fašizmus', v ktorom žil František v Argentíne."

Zdieľať

Michael Novak, jeden z pokladov Cirkvi v Amerike, učil o viere a demokratickom kapitalizme niekoľko generácií tu i za morom. Novak je ako pravidelný poradca blahoslaveného Jána Pavla II. jedným z najkvalifikovanejších katolíkov, ktorí dokážu s Františkom na túto tému diskutovať.

Novak hovorí, že nie je možné rozumieť tomuto dokumentu bez toho, aby sme vzali do úvahy „populistický fašizmus“, v ktorom žil František v Argentíne. Kedysi jedna z najväčších ekonomík na svete dnes už dlho leží v rozvalinách, čo spôsobila elita vo veľkej miere ignorujúca chudobných.

Novak uznáva, že spoločnosť sa musí starať o chudobných, no s Františkom sa rozchádza v jeho „veľmi straníckom a zaujatom“ používaní určitých pojmov ako napr. ekonomika „trickledown“, o ktorej Novak beztak hovorí, že je to chybný preklad.

Sam Gregg z Actonovho inštitútu chce vedieť, kde presne „trhy operujú s ‚absolútnou autonómiou‘ a kto presne, okrem mizivého počtu 'anarcho-kapitalistov', odmieta 'právo štátov... vykonávať akúkoľvek kontrolu'.“

Ja osobne sa najviac zhodujem s týmito pýtajúcimi sa ľuďmi, aj keď určité riziko si uvedomujem. Katolíci, ktorí nesúhlasia s náukou Cirkvi, napríklad o potratoch, povedia niečo v zmysle „samozrejme, držím sa náuky Cirkvi, ale rád by som vedel...“, a potom vysypú množstvo otázok, ktoré sa prakticky rovnajú nevere. Toto nehovorím o Novakovi a Greggovi. Ani v najmenšom. Ale u niektorých toto nebezpečenstvo je.

Motivovať by mal zisk, ale aj nadprirodzeno

A nakoniec sú tu Presadzovatelia, ktorí akoby len ticho čakali, až sa budú môcť vyrútiť na svojich spoluveriacich katolíkov, ktorí sa nezaradili dostatočne rýchlo a nie presne tak, ako by to od nich chceli oni.

Patrick Deneen z Notre Dame zaútočil na katolíkov za život a rodinu, že si ich kúpil podľa jeho slov „masívny aparát financovania“. Dostávajú ťažké katolícke prachy – ak len v ekonomike zostanú vernými republikánmi. No každý, kto skutočne pracuje v tradičných katolíckych neziskovkách, sa musí pýtať, kdeže ten masívny aparát financovania vlastne je.

Mark Shea búši niekoľkými stovkami slov ako veľkým kladivom do toho, čo nazýva „Niečím, čo bývalo konzervativizmom“, ako aj do úbohej blchy Adama Shawa, ktorý pre Fox napísal hlúpy stĺpček, a potom ho Catholic News Service odhalil ako recenzenta počítačových hier.

"Pápež podľa Abelu odsudzuje 'rodinkársky kapitalizmus' korporácií a biznismenov bez fantázie, ktorí využívajú trh ako výhovorku pre zlé a niekedy aj nemorálne rozhodnutia."

Zdieľať

Sú však aj vyváženejšie hlasy. Andrew Abela je dekanom Business School na Americkej katolíckej univerzite. Celkom rozumne vraví, že pápež nemôže odsúdiť trhovú ekonomiku a obhajovať socializmus, lebo by to bolo proti náuke Cirkvi. A že František dokonale chápe, že na zemi niet miesta, kde by existovala ekonomika čisto podľa princípu laissez faire.

Abelovi je podľa jeho slov jasné, že pápež v skutočnosti odsudzuje „rodinkársky kapitalizmus“, v ktorom veľké korporácie, a to nielen argentínske, ovplyvňujú systém lobovaním a príspevkami politickým stranám. Vládu využívajú na šikanovanie menších spoločností, a keď sa dostanú do ťažkosti, nechajú sa zachrániť. A pápež podľa neho odsudzuje aj biznismenov bez fantázie, ktorí využívajú trh ako výhovorku pre zlé a niekedy aj nemorálne rozhodnutia.

Človeku napadne napríklad Jamie Dimon, generálny riaditeľ banky JP Morgan Chase. Evangelii gaudium je pre nás všetkých, a teda aj preňho. Je to dokument o evanjelizácii. A rád by som vedel, kto evanjelizuje Jamieho Dimona.

Ak Dimon nemá Boha, určite má boha – a tým je pravdepodobne zisk a strata, investičný výnos, a potom už asi ani nič viac. O čo lepšie by bol na tom on sám, jeho zamestnanci a investori, keby ho motivovali zisk a strata a zároveň aj nadprirodzeno? A keby to tak bolo, možno by JP Morgan práve v tejto chvíli necáloval ministerstvu spravodlivosti pokutu 2 miliardy dolárov za svoju účasť na Madoffovej Ponziho schéme.

Austin Ruse
Autor je prezidentom Catholic Family & Human Rights Institute (Katolícky inštitút pre rodinu a ľudské práva, C-FAM), výskumného inštitútu so sídlom v New Yorku a Washingtone, D.C, ktorý sa sústreďuje výlučne na medzinárodnú sociálnu politiku. Názory vyjadrené v tomto článku zastáva len p. Ruse a nevyhnutne nevyjadrujú politiku či postoje C-FAM.

Pôvodný text: The Sometimes Warring Schools of Francis, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.