NÁZOR: Modlitba o milosť, odvahu a múdrosť

Bože, daj nám milosť prijať s pokojom veci, ktoré zmeniť nemôžeme, daj nám odvahu zmeniť veci, ktoré zmeniť musíme, a daj nám múdrosť, aby sme vedeli odlíšiť jedny od druhých.

Autorom tejto známej modlitby, ktorá býva niekedy nesprávne pripisovaná iným prameňom, je významný americký teológ, etik a politický mysliteľ Reinhold Niebuhr.

Modlitba o „milosť, odvahu a múdrosť“ – v Spojených štátoch známa ako The Serenity Prayer a na Slovensku ako Modlitba vyrovnanosti – bola v tejto verzii skoncipovaná v roku 1943, v čase, keď v Európe zúrila II. svetová vojna. Kresťania sa túto modlitbu prvýkrát modlili počas bohoslužobného zhromaždenia v Heath Union Church (Heath, MA) a dnes sa ju modlia milióny ľudí po celom svete – veriaci rôznych konfesií a dokonca i takí, ktorí sa ku žiadnej cirkvi nehlásia. Spopularizovaná (v mierne upravenej podobe) organizáciou Alcoholics Anonymous, stala sa jednou z tých modlitieb, ktoré nikdy nestratia na svojom význame a sile. 

Slová modlitby a najmä spôsob zmýšľania, z ktorého tieto slová vychádzajú, sú kriticky dôležitými nielen pre individuálny život kresťana – kontext, v ktorom je modlitba často chápaná, ale tiež pre kresťanov, ktorí zápasia s otázkou, do akej miery je ich viera relevantnou pre verejný život a ako by mala informovať ich angažovanie sa vo svete.

"Reinhold Niebuhr je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa myšlienkového smeru označovaného 'kresťanský realizmus'."

Zdieľať

Reinhold Niebuhr začal svoju kariéru v roku 1915 ako pastor cirkevného zboru Bethel Evangelical Church (Detroit, MI), kde pôsobil trinásť rokov. V tom čase Detroit prechádzal intenzívnou industrializáciou a sociálnymi zmenami, ktoré výrazným spôsobom formovali Niebuhrovo teologické myslenie a sociálne vedomie. Následne mu bolo ponúknuté miesto profesora aplikovanej kresťanskej etiky na renomovanom Union Theological Seminary (New York, NY), kde úspešne pôsobil do roku 1960. Počas tohto obdobia sa Reinhold Niebuhr stal najvýznamnejším americkým náboženským mysliteľom svojej doby, ktorého vplyv presahoval hranice bohosloveckých fakúlt a protestantských cirkví a požíval vážnosť aj v politických kruhoch a vo verejnej sfére – čo výstižne ilustruje vyjadrenie Arthura Schlesingera, Jr., že v porovnaní s Niebuhrom „žiadny človek nemal toľko vplyvu ako kazateľ v tejto generácii [a] žiadny kazateľ nemal toľko vplyvu v sekulárnom svete”. Niebuhr si získal rešpekt a obdiv aj u mnohých prominentných intelektuálov a politických mysliteľov, medzi ktorými nechýbali George Kennan, Isaiah Berlin, Hans Morgenthau, Kenneth Walz, E. H. Carr, alebo Kenneth W. Thompson. V roku 1964 mu prezident Lyndon Johnson udelil najvýznamnejšie civilné ocenenie v Spojených štátoch – Prezidentskú medailu slobody. O Niebuhrovej enormnej popularite svedčí aj fakt, že sa v roku 1948 jeho tvár objavila na titulnej strane týždenníka Time.

Vedomie ľudskej prirodzenosti nás bráni pred utópiami

Reinhold Niebuhr je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa myšlienkového smeru označovaného „kresťanský realizmus“ a nie je preto prekvapujúce, že prvá časť modlitby o „milosť, odvahu a múdrosť“ je realisticky koncipovaná prosba, aby sme dokázali „prijať veci, ktoré zmeniť nemôžeme“. Žijeme vo svete, v ktorom sa denne stretávame s javmi, ktoré si vyžadujú zmenu. Túžime žiť vo svete, ktorý je slobodný, mierový a spravodlivý a mnohí cítime zodpovednosť pričiniť sa o vytváranie takéhoto sveta svojimi slovami a skutkami. Niebuhrova modlitba nám správne pripomína, že vybudovať takýto svet prostredníctvom ľudského úsilia nie je možné. Niebuhr vo svojich dielach často kritizuje naivný idealizmus liberálneho kresťanstva, ako i jeho sekulárnych alternatív, ktoré výchádzajú z predpokladu, že totalitarizmus, vojny a rôzne prejavy nespravodlivosti sú spôsobené ľudskou nevedomosťou, ktorá môže byť progresívne odstraňovaná, až bude nakoniec úplne odstránená skrze vzdelávanie, morálne apely, či zmenou spoločenského zriadenia. Táto predstava vychádza podľa Niebuhra z príliš optimistického pohľadu na ľudskú prirodzenosť a neberie dostatočne vážne moc hriechu, ktorého prítomnosť znemožňuje vybudovanie dokonalej spoločnosti, nech už je táto stotožnená s realizáciou Božieho kráľovstva na zemi, marxistickým nastolením beztriednej spoločnosti, alebo inými utopistickými projektami.

"Pre osoby, ktoré sa nepozerajú na svet 'realisticky', hrozí, že po počiatočných pocitoch hnevu, že svet nie je taký, ako by sme si priali, upadnú do stavu apatie, cynizmu a všeobecnej rezignácie."

Zdieľať

Pre osoby, ktoré sa nepozerajú na svet „realisticky“, hrozí okrem iného aj nebezpečenstvo, že po počiatočných pocitoch hnevu a rozhorčenia, že svet nie je taký, ako by sme si priali, upadnú do stavu apatie, cynizmu a všeobecnej rezignácie. Takéto negatívne postoje nielen kontaminujú dušu človeka, ale prispievajú tiež k zachovaniu status quo v spoločnosti a preto nemôžu predstavovať validnú alternatívu pre kresťanov, ktorí boli povolaní byť nástrojom pozitívnej transformácie vo svete. Kresťania – uvedomujúc si svoje reálne možnosti a konkrétnu zodpovednosť – sú nabádaní prosiť Boha o odvahu, aby dokázali zmeniť veci, ktoré zmeniť môžu a ktoré zmenené byť musia. Či sa svet stane slobodnejším, mierovejším a spravodlivejším, ako je ten, v ktorom momentálne žijeme, bude závisieť od toho, či a do akej miery si kresťania a všetci ľudia dobrej vôle dokážu osvojiť druhú premisu Niebuhrovej modlitby.

Treba mať odvahu aj múdrosť rozlišovať

Odvaha býva definovaná rôzne. Väčšina sa však zhodne na tom, že táto vlastnosť patrí medzi ľudské cnosti, keď je človek ochotný a schopný prekonať strach a riskovať – a ak je nutné aj obetovať – vlastný záujem v prospech vyšších morálnych hodnôt a všeobecného dobra. Pud sebazáchovy a sebeckosť sú integrálnou súčasťou štruktúry každej ľudskej bytosti a preto fyzická ani morálna odvaha neprichádza človeku prirodzene alebo ľahko. Napriek tomu, človek často nachádza v sebe schopnosť tieto ľudské obmedzenia prekonať – ako vidíme v prípadoch Dietricha Bonhoeffera, Jána Pavla II., alebo občanov Československa v novembri 1989, ktorí sa nebáli zmysluplne konfrontovať zlo nacizmu a komunizmu. Výzvy dneška sú v mnohom odlišné od tých, ktorým svet čelil v 20. storočí – avšak potreba takých ľudí, ktorí budú konať zodpovedne a odvážne v kontexte sféry svojho vplyvu, zostáva rovnaká.

"Apatia a cynizmus nielen kontaminujú dušu človeka, ale prispievajú tiež k zachovaniu status quo a preto nemôžu predstavovať alternatívu pre kresťanov, ktorí boli povolaní byť nástrojom pozitívnej transformácie vo svete."

Zdieľať

Žijeme v dobe, v ktorej sa rozsah ľudského poznania a rýchlosť, s akou sa dokážeme k jeho výsledkom dopracovať, stali bezprecedentnými v celej ľudskej histórii. Či však rozmnoženie poznania viedlo tiež k rozšíreniu ľudskej múdrosti, nie je celkom isté. Rozlišovanie medzi vecami, „ktoré zmeniť nemôžeme“ a tými, „ktoré zmeniť musíme“, sa zdá byť v súčasnosti rovnako ťažké, a možno i ťažšie, ako v čase, keď sa veriaci začali túto modlitbu prvýkrát modliť.

Progres je možný s vierou, nádejou a láskou

Nie je úplne bežné, aby sa vysokí politickí predstavitelia nechali inšpirovať a hľadali múdrosť u teológov. Mnohí boli preto prekvapení, keď súčasný prezident Spojených štátov Barack Obama v rozhovore s politickým komentátorom Davidom Brooksom z New York Times označil Reinholda Niebuhra za „jedného z jeho obľúbených filozofov“. Na nečakanú otázku Brooksa – čo si berie z Niebuhra, prezident Obama bez zaváhania odpovedal: „presvedčivú myšlienku, že vo svete je skutočné zlo, trápenie a bolesť. A mali by sme byť pokorní a striedmi v našej viere, že môžeme tieto veci eliminovať. Ale toto by sme nemali využiť ako ospravedlnenie cynicizmu alebo nečinnosti. Beriem si z neho ... uvedomenie si, že musíme vyvíjať tieto snahy vediac, že je to náročné, a neoscilovať od naivného idealizmu k trpkému realizmu“. V tejto súvislosti nie je nezaujímavé, že republikánsky senátor John McCain, Obamov niekdajší politický oponent na post prezidenta Spojených štátov, sa vo svojich memoároch tiež vyjadril pozitívne o Niebuhrovi, čo okrem iného poukazuje na fakt, že Reinhold Niebuhr má obdivovateľov prichádzajúcich z rôznych strán politického spektra a jeho myslenie sa vymyká zjednodušeným a častokrát neužitočným kategorizáciám.

Kresťanské angažovanie sa vo svete by malo vychádzať zo života modlitby a byť sprevádzané troma dôležitejšími teologickými cnosťami – vierou, nádejou a láskou. Reinhold Niebuhr nám tiež poučne pripomína, že: „Nič, čo je hodné konania, nemôže byť dosiahnuté počas ľudského života, preto musíme byť spasení nádejou. Nič, čo je pravdivé alebo krásne alebo dobré, nedáva v bezprostrednom historickom kontexte úplný zmysel, preto musíme byť spasení vierou. Nič, čo robíme, akokoľvek je to cnostné, nemôže byť vykonané osamote, preto musíme byť spasení láskou.“ Ak si kresťania tieto cnosti osvoja, budú na osobnej úrovni (bez ohľadu na okolnosti) schopní žiť vyrovnaný a primerane šťastný život a svojou verejnou službou prispejú k zlepšovaniu stavu tohto sveta v oblastiach, kde je takýto progres možný, alebo spomaleniu jeho zhoršovania v oblastiach, kde progres možný nie je.

Ľubomír Martin Ondrášek
Autor je doktorandom na University of Chicago. V minulosti externe prednášal na Gordon-Conwell Theological Seminary v Bostone a odborne spolupracoval s Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví a Cirkevným odborom Ministerstva kultúry SR. Je prezidentom a spoluzakladateľom neziskovej organizácie Acta Sanctorum, Inc. so sídlom v Chicagu, IL, USA.

Ilustračné foto: greatthoughtstreasury.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo