Večerná chvíľa vo Vranove (Mikuláš Kasarda)

Mikuláš Kasarda
Večerná chvíľa vo Vranove
 

V sobotu pred večerom, keď sa pohne celá krajina,
keď sa chvatom vyprázdňujú internáty,
mestečká chystajú sa do kina
a pred zrkadlom dozrieva ich rúž,

 po dlhom týždni k deťom navracia sa muž,
ja sa tratím v tvojich uličkách a 
                                             počúvam signály nedele:
Vzdychy kobercov, ktorým vymieňajú vzduch,
svišťanie autobusov k Stropkovu
a prihorenú vôňu vykypenej muziky.

Môj svete maličký a strašne veliký.

Prvé mesto môjho nenásytného snívania,
plné šiatrov a pražiacej sa klobásy,
                                                   ak si mal v hrsti korunu.
Ako sa zmestí celé detstvo do uzlíka vône,
aby sa dalo ľahko do staroby niesť...
 

Nepoznám túto štvrť, rovnú sťa z veľkomiest.
Nie mňa už čakajú
Júlie na balkóne.

A kým vlak zastane rinčiaci na peróne,
rád by som nájsť krčmičku,
z ktorej Ján Kostra hľadel do jesennej krajiny.
Objednal by som si teplý čaj
a prelistoval noviny.

Ja viem, že ju nenájdem,
ako nenájdem pána Schwarca z obchodu pri križovatke,
ale či nehľadáme stále onen aprílový večer,

keď sme mali sedemnásť
a už vtedy sme šepkali ako starý, roztrasený Faust,

aby počkala.

Je taká krásna!

 
Mikuláš Kasarda (1925 – 2013), básnik, prekladateľ, rozhlasový redaktor a pedagóg, skromný a dobrý človek i básnik.

„Kasarda je básnikom východoslovenskej (a osobitne zemplínskej) roviny; z nej čerpá všetku životnú a umeleckú silu. S týmto osudovým miestom jeho života je bezprostredne spojené všetko, čoho sa umelecky dotkne.“ (Pavol Plutko)

Báseň Večerná chvíľa vo Vranove som vybral z vydania Mikuláš Kasarda: Nížinný spev (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1985, výber zostavil, doslov a edičnú poznámku napísal Pavol Plutko, ilustrácie Ingrid Zámečníková).