Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
02. 10. 2016, 14:03

Zemplínske leto 1968 (Mikuláš Kasarda)

Báseň na nedeľu – Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Zemplínske leto 1968 (Mikuláš Kasarda)

Mikuláš Kasarda pri preberaní Ceny Košického samosprávneho kraja (2012) za celoživotné pôsobenie v slovenskej poetickej tvorbe. Foto: web.vucke.sk

Mikuláš Kasarda
Zemplínske leto 1968

Nedele na Zemplíne!
Ešte z detstva viem ich naspamäť.
Čisté rána, bocian na komíne,
chlapec v poliach, orosené dyne
a pri kravách môj vysnívaný svet.
Tam na medzi som prijal Boží dar,
keď zvony z veží vzlietli nad chotár.

Potom sme dlho nepočuli zvony.
Strieborný vietor nezaspieval do uší
a v smútku dní jak pod kopytom koní
nám trpkosť bubnovala po duši.

Nie, nielen telo mrie,
i duša schne a smúti,
lež tu je zas milostivé leto, leto pútí,
vytryskla tráva do kolien a popukali mrazy,
z gréckokatolíckych fár zas vychádzajú kňazi
a zvony zvonia, ako keď sa ťažká vojna skončila
a tváre mojich rodákov jak rosné klasy obilia.

Videl som zázrak:
starci omladli
a odomknutá radosť sadla na kobyly
a ľudia celkom cudzí sa tu pozdravili.

Ísť, Bože, ísť,
ísť bez prestania.
Volanie vtáčích krídel.

Prostý jak klas sa ti dnes, Pane, klaniam,
že som to videl.


Básnik, prekladateľ, rozhlasový redaktor a pedagóg Mikuláš Kasarda (1925 – 2013) bol verný svojmu Zemplínu básnicky i pracovne. Ako stredoškolský profesor učil v Trebišove, Sečovciach a Michalovciach. Bol som rád, keď som sa s ním mohol voľakedy stretať v rámci Horovových Zemplínov v Michalovciach. Nikdy toho nepovedal veľa, no človek mal v jeho prítomnosti dobrý pocit a radosť. Veršami ospevoval nielen svoj Zemplín, ale zvýšenú pozornosť venoval aj svojmu pedagogickému povolaniu a študentskému stavu či spoločenským a ľudským problémom.
Úprimná, „odomknutá radosť“ básnikovho srdca ma ovanula z jeho básne Zemplínske leto 1968. Čo starší vieme, o čom je reč... Slovenskí gréckokatolíci sa mohli konečne verejne hlásiť k svojej cirkvi a vyznávať tak svoju vieru.

Túto Kasardovu báseň som našiel v Kalendári gréckokatolíkov 1969, ktorý vydal Spolok sv. Vojtecha v Trnave v Cirkevnom nakladateľstve, Bratislava 1969. Svoje domovské miesto má v zbierke Podvečerné poľné cesty (1995). Text básne som vybral z vydania Kvet pre dušu, antológia duchovnej poézie, zostavil PhDr. Ernest Sirochman, vydal Spolok sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach vo vydavateľstve BYZANT, s. r. o., Košice 2008.

Odporúčame

Šum času

Šum času

V čítaní na nedeľu prinášame úryvok z nového románu o geniálnom ruskom skladateľovi Dmitrijovi Šostakovičovi, ktorý práve vychádza vo vydavateľstve Artforum.