NÁZOR JANY TUTKOVEJ: Obetovania novorodencov skončili príchodom sv. Konštantína a Metoda

Vedeli ste, že po príchode sv. Cyrila a Metoda na naše územie prestali obetovania novorodencov? Toto som si prečítala pred rokom na informačnej tabuli pri zrúcanine kláštora v Krásnom Brode pri Medzilaborciach, ktorého história siaha, zdá sa, do toho obdobia.

Po 1100 rokoch sa na našom území obetovania neviniatok znova obnovili vďaka pokrokovým silám komunistickej strany. Tá sa odvolávala na vedecký marxizmus, hoci slepo nasledovala ateistickú ideológiu Sovietského zväzu... Medzinárodný socializmus 20. storočia je iný od toho v 21. storočí. Dnes sa pretransformoval na liberálny socializmus, no vo svojich praktikách pokračuje ešte liberálnejšie a zároveň medzinárodnejšie. A ďaleko ďaleko rafinovanejšie. Ako ľudské právo!

Základné ľudskoprávne dokumenty boli prijaté v reakcii na 2. svetovú vojnu a nedostatok právnej úpravy, ktorá by predišla barbarstvu nacizmu, genocídy a vojny ako takej. Nacistická genocída nebola v rozpore so žiadnymi nemeckými ani medzinárodnými zákonmi. Toto bolo aj argumentom proti Norimberským súdnym procesom, že aplikovali neexistujúce právo.

"Po 1100 rokoch sa na našom území obetovania neviniatok znova obnovili vďaka pokrokovým silám komunistickej strany. Dnes vo svojich praktikách pokračujú ďaleko rafinovanejšie. Ako ľudské právo!"

Zdieľať

Nacistické obete boli obraté o práva, neboli nositeľmi práv, preto k žiadnemu porušeniu „práv“ nedošlo. Toto je typické aj pre ďalšie historické genocídy, ktoré považujú svoje obete za ľudí druhej kategórie, nechcených, jednoducho ich odľudštia. Komunistické zločiny zas používali právo a zákon na potláčenie ľudských práv zdôrazňovaním nadpráv pre vyvolené skupiny. Vo veci potratu na žiadosť, ktorý bol komunistickou invenciou v Sovietskom zväze od roku 1920 a od 50-tych rokov v socialistických satelitných „demokraciách“, išlo o podobné upieranie ľudskosti a práv nenarodeným členom ľudskej spoločnosti. Toto porušovanie ľudských práv na Slovensku pretrváva z čias komunizmu a dnes ho má zabetonovať Celoštátna stratégia pre ochranu ľudských práv, pripravovaná súčasnou vládou.

V čase formulovania Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd (1948) a prijatia Európskeho dohovoru o ľudských právach (1950) takmer všetky európske krajiny, dokonca aj Sovietsky zväz garantovali právnu ochranu nenarodenému dieťaťu. V reakcii na nacistické barbarstvo Svetová medicínska organizácia prijala tzv. Ženevskú deklaráciu, v ktorej sa v Hippokratovej prísahe prihlásila k tomuto princípu ochrany nenarodeného ľudského života: „zachovám úplny rešpekt ľudskému životu od času jeho počatia, dokonca ani pod hrozbou nepoužijem svoje medicínske znalosti v rozpore so zákonmi humánnosti“.

Norimberské procesy odsúdili nielen nútené, ale aj dobrovoľné potraty na žiadosť. Potraty dekrétom legalizoval Hitler počas 2. svetovej vojny v Poľsku a na okupovaných východných územiach. Akceptácia potratu zo „zdravotných dôvodov“ však predchádzala Hitlerov nástup vo Weimarskej republike a vlastne ho aj umožnila. Prispela k otupeniu spoločnosti voči hodnote ľudského života a k najslabším. Potom už takto deformovaná spoločnosť nevedela odolať a ľahko prijala aj zbavovenie „podradnej“ rasy práv, eutanáziu postihnutých i deportácie Neárijcov do koncentračných táborov smrti (viac ako 3 mil katolíkov tam zomrelo prv, než dorazil prvý Žid, údajne dokonca viac Rómov ako Židov a samozrejme odporcovia ideológie).

Hitler v koncentračných táboroch len aplikoval moderný pokrok, ktorý šírila vedecká komunita, a v podstatnej miere sa inšpiroval už existujúcimi eugenickými zákonmi v niektorých štátoch USA (segregácia, nútené sterilizácie a pod.). Ľudskú dôstojnosť vnímala nacistická spoločnosť pokryvene skrz ideológiu čistej rasy (eugenika). Bolo to však najmodernejšie vedecké vnímanie sveta založené na sociálnom darwinizme. Eugenické praktiky však pokračujú aj po 2. svetovej vojne, nielen v rasovej podobe, ale aj zdravotnej (namierená na elimináciu ľudí s istým zdravotným či genetickým postihom) a sociálnej podobe (zbavenie sa chudobných, resp. tých, ktorí by „nemali materialisticky dôstojný život“).

"Nie je zavedenie potratov náhodou návrat do stredoveku – k modloslužobnému pohanskému obetovaniu detí? Sv. Cyril a Metod zajtra nemajú čo oslavovať."

Zdieľať

Za moderné videnie sveta, údajne vedecky podložené, sa prehlasuje aj súčasná ideológia rodovej rovnosti, ktorá obhajuje legálnosť potratov, potláčanie plodnosti ale aj biologickej sexuality na úkor schizofrenického chápania vlastnej identity ako svojvoľnej sexuálnej, či asexuálnej preferencie, ďalej popiera právo dieťaťa na výchovu matkou a otcom atď. (Pozn. pre Hitlera boli nepohodlní napr. aj homosexuáli medzi Árijcami pre neschopnosť rozmnožovať vhodnú rasu, no v okupovanom Poľsku šírili nacisti homosexualitu, aby morálne a biologicky oslabili nevhodnú slovanskú rasu.) Pro-potratová autorka Cornelia Usborne vo svojom historickom výskume Kultúra potratu opisuje pro-potratovú mentalitu vo Weimarskej republike pred nástupom Hitlera. Z toho času pochádzajú aj dnes akceptované slogany „Sloboda voľby“, či „Moje telo patrí mne“.

Právo ženy na dieťa ako majetok dnes v Holandsku a Belgicku vedie k akceptácii eutanázie detí. Legálna eutanázia chorých a starých (aj bez ich súhlasu) v Holandsku je ďalším dôsledkom chorého vnímania ľudskej dôstojnosti. Dôstojný je iba taký život, ktorý je bez bolesti a záťaže pre spoločnosť. História socialistického (národného i medzinárodného) režimu sa napriek deklarovanej ochrane ľudských práv znova opakuje v Európe. Nie je to náhodou dokonca návrat do stredoveku – k modloslužobnému pohanskému obetovaniu detí? Sv. Cyril a Metod zajtra nemajú čo oslavovať.

Jana Tutková
Autorka je riaditeľka Centra pre bioetickú reformu, www.cbreurope.sk.

Ilustračné foto: wikimedia.org, cbreurope.sk.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo