Sedem poznámok k Marcu 2018

Sedem poznámok k Marcu 2018

Foto:Martin Baumann/TASR

Ľudia na protestoch vyjadrovali túžbu po slušnosti. Ale pokus sprivatizovať si slušnosť vzbudzuje niektoré otázky.

Áno, žijeme historické dni, zdá sa, že osmičková mágia našich dejín funguje. V takej chvíli treba pomenovať to rozhodujúce, čo sa stalo, a pokúsiť sa pomenovať i to, čo sa asi stane.

Pohybujeme sa zacyklene v kruhu

Po Novembri 89 na Slovensku prebehli tri politické etapy, každá trvala zhruba desať rokov. Každú etapu charakterizovala dominancia hlavnej vládnucej politickej strany, ktorá stavala premiéra. Najprv to bolo HZDS v etape mečiarizmu, potom SDKÚ (SDK) v etape vlády pravice, napokon Smer. Každá etapa sa skončila biedou podozrení z korupcie a faktickým postupným zánikom onej hlavnej politickej strany. V prípade HZDS a SDKÚ ide o dokonaný proces, v prípade Smeru je to na ceste. Vždy sa to končí tým, že jedna strana požaduje zavrieť predstaviteľov druhej strany „do basy“.

Lenže orgány činné v trestnom konaní nemôžu vyriešiť hlbšie zakorenené problémy v spoločnosti. Preto vystúpiť z tohto zacyklenia je omnoho väčší problém ako riešiť otázku, či majú byť predčasné voľby alebo nie.

A to nás nabáda, aby sme len tak ľahko neuverili, že tu „slušné“ Slovensko bojuje s tým „neslušným“. Je to zložitejšie.

Vláda končí pre aroganciu a korupciu, to je dobré

Dve vlastnosti vlády Ficovho Smeru – arogancia a korupcia – spôsobili spontánnu reakciu verejnosti. Obavy časti verejnosti z toho, čo nás čaká v prípade Ficovho odchodu, boli pochopiteľné. Avšak zotrvanie Ficovej vlády už bolo psychologicky neúnosné. Ľudia už volali po spravodlivosti a ukázali, že sa vedia vzoprieť. To je dobré.

Poučný je príbeh Roberta Fica. November 89 bol pre Fica určitou traumou, čo bolo vidno z viacerých jeho vyhlásení počas mnohých rokov po Novembri. Hovoril som si, že jeho veľký úspech v politike ho napokon vari musí z tej traumy vyliečiť. Skončilo sa to však inak. Najúspešnejšieho ponovembrového politika napokon v priebehu pár dní ulica vyhnala z Úradu vlády. Fico rád hovorieval, že jemu sa nestane to, čo Mečiarovi. Že on vie odhadnúť, čo sa má a čo sa nemá. Neodhadol a tiež nezvládol úspech a moc. A získal novú traumu. Na svoje vyhnanie z postu premiéra nezabudne do smrti. Je to vítaný námet na premýšľanie o spravodlivosti a treste. Pre každého z nás.

Foto: Dano Veselský/TASR

Výmena najkontroverznejších členov vlády vrátane premiéra je víťazstvom, ktoré bolo pred mesiacom nemysliteľné. Dosiahlo sa pokojne, disciplinovane, ústavným spôsobom. Ukrajinská tragédia sa na Slovensku neuskutočnila.

Táto revolúcia je trochu doľava

Kto robil túto revolúciu? Keď sa pozrieme na tie desaťtisíce, ktoré sa po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spontánne zúčastňovali na protestoch proti vláde, vidíme, že patria k všetkým častiam názorového politického spektra. Napokon, bol som tam a videl som tam všetkých, od ľavice po pravicu. A nepochybujem o tom, že ich tam priviedlo znechutenie z cynickej politiky a túžba po elementárnej slušnosti vo verejnom živote. Kresťania tam nemohli chýbať, nemohli sa stať rukojemníkmi vágneho Ficovho prísľubu, že zabráni ratifikácii Istanbulského dohovoru (v skutočnosti ho ani nedal). Preto je správne, že kresťania na námestiach boli. Zloženie protestujúcich sa teda javí ako ideovo neutrálne. Tí ľudia naozaj chceli slušnejšie Slovensko.

Trochu odlišný pohľad dostaneme pri pohľade na ľudí, ktorí na tribúnach vystupovali. Som rád, že na východe Slovenska rečnil katolícky farár Gombita a v Bratislave Fero Mikloško. Inak tá skladba rečníkov bola mierne posunutá do ľavicového liberálna.

A úplne odlišný obraz dostaneme pri pohľade na médiá, ktoré sú motorom politického pohybu. Poväčšine sú to ľavicovoliberálne médiá. Nie, Soros ich neriadi. Len ich hodnoty sa zhodujú so Sorosovými. A ony interpretujú a budú interpretovať udalosti týchto dní.  

Keď o tom píšem, nehovorím to ako kritiku liberálnejšie zmýšľajúcich spoluobčanov, skôr ako kritiku do vlastných radov. Nie je to problém liberalizmu, že momentálne dokáže mobilizovať ľudí lepšie ako konzervatívci. Hovorím to preto, aby sme sledovali, ako sa uvedené skutočnosti premietnu alebo nepremietnu do nasledujúceho politického vývoja.

Opatrne s tou slušnosťou

Možno len zopakovať, že ľudia na protestoch naozaj vyjadrovali túžbu po slušnosti. K slabosti ľudskej povahy však patrí, že citlivejšie vnímame neslušnosť tých druhých. Preto pokus sprivatizovať si slušnosť i tentokrát vzbudzuje otázky. Napríklad či môže za slušných hovoriť rebelantský teológ, známy len vďaka podpore protirodinných ideológií, ktorý pred pár týždňami bohorovne nazval českého prímasa Dominika Duku hnedým kardinálom. Či za slušných ľudí môžu hovoriť noviny publikujúce nezmyselné a surové útoky voči ľuďom, ktorí odmietajú Istanbulský dohovor, zavádzajúci pod rúškom boja proti týraniu žien genderovú ideológiu do slovenského právneho systému.

Karikatúra „Cynickej obludy“ urobila aj z farára Kuffu, ktorý sa v skutočnosti stará o týrané ženy, človeka, ktorý sa ženám vyhráža týraním. Jednoducho, každý, kto sa ozve proti genderovej ideológii, bol označovaný v týchto médiách za tyrana žien. To nie je slušnosť, to je hulvátstvo. A takýchto útočných článkov bolo veľa.

Foto: Dano Veselský/TASR

Slušnosť znamená aj pravdivosť. Fico podsunul Sorosa ako niekoho, kto priamo organizuje cez Andreja Kisku a organizátorov mítingov zvrhnutie vlády. To je, samozrejme, primitívne. Ale médiá stavajúce sa za slušnosť sa tvária, že Soros nie je vôbec žiadny problém. Lenže to nie je pravda. On je problém. Sorosove peniaze naozaj roky plynú do sveta cez organizácie tretieho sektora na podporu protirodinných ideológií.

Rovnako sa tie médiá v súvislosti s Mariánom Kuffom tvária, že genderová ideológia je čosi nevinné. Ale to naozaj nie je. Tak ako je to s tou slušnosťou?

Skúška Kuffom

V posledných dňoch sa opakovali útoky na Mariána Kuffu v súvislosti s jeho komentovaním protivládnych zhromaždení. Kritici vydávali Kuffu za takého, kto je proti zhromaždeniam.

Je to inak. Predovšetkým, Marián Kuffa sa musel vyjadriť k udalostiam, lebo sa opakovane objavovali dobre mienené návrhy, aby sa pochody proti ratifikácii Istanbulského dohovoru spojili so zhromaždeniami „Za slušné Slovensko“. Návrhy boli dobre mienené, ale neuskutočniteľné. Od novembra minulého roku na desiatkach akcií Slovenského dohovoru za rodinu Marián Kuffa začínal svoj príhovor slovami: „Nie sme proti tejto vláde ani za ňu. Ide nám o to, získať všetkých ľudí, či sú ľavičiari alebo pravičiari, pre myšlienku, aby Slovensko nebolo zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru“. Potom, čo to mesiace hovoril, predsa Kuffa nemohol zrazu volať po páde Ficovej vlády. Veď by ľudí oklamal.

Zároveň nemožno tvrdiť, že sa Kuffa postavil proti demonštráciám. O ľuďoch, ktorí sa zhromažďujú na námestiach pod heslom „Za slušné Slovensko“, povedal: „Takí, ktorí sa chceli vzoprieť zlu, tí tam boli správne.“ A keď upozornil na to, že sú tam i takí, ktorí zastávajú protirodinné ideológie, nie je to dôvod na hysterickú reakciu. Isteže nemožno nikoho konkrétneho obviniť, že na zhromaždenia chodí so zlým úmyslom. Ale veď Kuffa nikoho konkrétneho neobvinil. To konkrétne Kuffa zažil neslušné útoky od konkrétnych médií, karikaturistov, liberálnych teológov dávno pred zavraždením Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Keď vidí, že všetci títo hovoria o slušnom Slovensku, nemôže nad tým pozdvihnúť otáznik? Nemali by si tí kritici hľadajúci smietku v Kuffovom oku vybrať brvno z vlastného oka?

Foto: Dano Veselský/TASR

Boj proti korupcii a boj proti genderovej ideológii sa nevylučujú. Je nemálo kresťanov, ktorí demonštrovali za Ficov a Kaliňákov odchod a zároveň sa zúčastňovali na akciách Slovenského dohovoru za rodinu. Hystériu, ktorá tu vznikla proti Mariánovi Kuffovi, je stále možné zastaviť. Vari by to bolo najlepšie.

Kresťanský konzervativizmus 30 rokov po Sviečkovej manifestácii

Sviečková manifestácia pred tridsiatimi rokmi otriasla komunistickým režimom a stala sa predzvesťou Novembra. Hneď po Novembri sa kresťanom stalo súdeným zraziť sa s fenoménom postkomunizmu, ktorý reprezentoval Vladimír Mečiar a po rokoch Robert Fico. Kresťania v KDH, ktorých sformovala „Sviečková“, hrali v tomto zápase veľkú úlohu. KDH bolo najsilnejšou opozičnou silou v zápase, ktorý v roku 1998 skončil porážkou mečiarizmu. Prečo je kresťanský konzervativizmus v týchto dňoch menej viditeľný?

Kresťania v KDH prešli v 90. rokoch pokušením duchovnej korupcie, ktorá spočívala v pokuse zmeniť KDH na liberálnejšiu stranu typu západoeurópskych „kresťanských“ demokracií. Tento pokus vyústil do vzniku SDKÚ, ktorú napokon zničili podozrenia z korupcie. Stopy po tomto procese sú v KDH stále prítomné. V roku 2006 KDH zase fakticky vyjadrilo nedôveru tým svojim politikom, ktorí zastávali názor, že KDH nemá ísť do vlády s Robertom Ficom, čo napokon vyústilo do odchodu týchto politikov z KDH. V týchto dňoch jeden z nich, František Mikloško, inak zvolávateľ Sviečkovej manifestácie, rečnil na námestí počas veľkého ľudového vzopätia proti Ficovmu postkomunizmu a KDH je mimo diania. Je v tom hlboká a spravodlivá symbolika. KDH sa na to pozerá bez akejkoľvek sebareflexie.

Na ružiach nemajú ustlané ani kresťania v iných politických stranách, ktoré sú vedené podivnými lídrami, nevyžarujúcimi práve kresťanské presvedčenie. Títo kresťania ospravedlňujú svojich lídrov, čo neprispieva k dôveryhodnosti týchto kresťanov.

Foto: Dano Veselský/TASR

Čo čaká kresťanských konzervatívcov

Čo sa korupcie týka, kresťanskí konzervatívci majú vari najčistejší štít. Boj proti korupcii nemôžu nechať iba sekulárne orientovaným silám. Je dobre, že podporili Ficov a Kaliňákov pád.

Kresťanskí konzervatívci by sa však mali poučiť zo svojej histórie. Zvíťazili síce v roku 1989 aj 1998, ale už niekoľko mesiacov po Novembri 1989 boli obviňovaní liberálmi z toho, že sú „čierna totalita“. Po roku 1998 museli bojovať o samotnú existenciu vlastnej strany (KDH). Nemali by si myslieť, že tentokrát to bude lepšie. Skôr to bude horšie, lebo vtedy nemohli byť ich zásluhy úplne spochybnené.      

Nie je to však dôvod na pesimizmus. Len netreba byť naivný.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo