Tulipánová horúčka bez tulipánov

Tulipánová horúčka bez tulipánov

Film o tom, ako sa skončí bitcoinové šialenstvo.

Najskôr k filmu. Je to zrejme jeden z posledných filmov, ktoré produkoval dnes už slávny predátor Harvey Weinstein, ešte pred škandálom. Sex má svoju rolu aj vo filme.

Holandsko, 30. roky 17. storočia, 17-ročná Sofia opúšťa sirotinec, vydáva sa za bohatého staršieho obchodníka Cornelisa, ktorý túži po potomkovi a dedičovi. Je to decentný protestant, kedysi ale požiadal lekára, aby pri ohrození života jeho prvej ženy pri pôrode zachránil dieťa, žena mu zomrela, po nej aj dieťa. Svoju vinu nesie a priznáva, snaží sa ju napraviť a najmä odčiniť (záver filmu), náboženský alebo duchovný motív má prevahu nad obchodným.

Krásna a rezervovaná Sofia si ho ctí, zaľúbená nie je, ale vďaka sobášu mohli jej sestry odísť za rodinou do Nového Amsterdamu. Počatie sa nedarí, na scénu príde mladý maliar Jan, ktorý má namaľovať portrét manželov, ostatné je tak, ako čakáte, láska, nevera, akt na plátne. V príbehu je ešte jeden románik, slúžka čaká nemanželské dieťa, Sofia s ňou urobí pakt a jej dieťa chce vydávať za svoje a potom od manžela utiecť za milencom. Násilné, nepresvedčivé a umelé, napriek scenáru napísaného Tomom Stoppardom žiadna dráma, ale melodramatický gýč.

Je to škoda, najmä keď kulisy filmu ponúknu reálnu historickú drámu. Je ňou tzv. tulipánová mánia alebo horúčka, po ktorej sa film volá. Sú roky 1636 – 1637, Holandsko je centrom sveta, na burze sa práve špekuluje s cenami tulipánových cibuliek. Tie dosahujú astronomické ceny, cibuľka semper augustus vystupuje aj vo filme, pred necelými 400 rokmi dosahovala hodnotu 4 600 guldenov, čo bola asi polovica ceny veľkého domu v Amsterdame. Cibuľka viceroy stála dokonca 10-tisíc guldenov a jeden obchodník vymenil tri sadeničky za celý pivovar. (Celý príbeh si možno v skratke prečítať na wikipédii.)

Absurdné? Áno aj nie.

Tulipán známy ako semper augustus. Foto: wikimedia

Burzové špekulácie sa odvtedy zopakovali ikskrát, schéma funguje rovnako. Menia sa len cibuľky.

Ale sú aj zmeny, dnes napríklad zažívame tulipánovú horúčku bez tulipánov, ako bitcoinovú revolúciu nazval poľský filozof Marek Cichocki.

Bitcoin je internetová mena bez akejkoľvek garancie. Stojí za ňou iba anonym (alebo korporácia) skrytý za menom Satoshi Nakamoto a prvú transakciu – slávnu pizzu za 10 miliónov dolárov – urobil tajomný „laszlo“. Inak je všetko iba čistý trh a čistá viera v matematický algoritmus neznámeho Nakamota.

Vo filme sme už videli mnoho podozrivých postáv, ktoré stoja nad štátmi, skorumpovaní Blofeldovia a im podobní mali vždy konkrétne ekonomické a mocenské záujmy. Komu slúži bitcoin, resp. ako, sa už tiež popísalo veľa. Dôležitejšie je niečo iné. Rola štátu.

Po nástupe bitcoinu vznikli desiatky ďalších kryptomien, podiel bitcoinov preto klesá, ale žánru sa darí. Čína hovorí o svojej vlastnej digitálnej mene, predstava, že štáty (veľmoci) nehrajú na tomto poli rolu, je preto iluzórna.

Nejde len o kriminalitu, terorizmus, moc a rovnako ani len o psychológiu peňazí (psychologické reakcie na bublinu), ktoré možno predpokladať. Zásadná otázka je filozofická, a teda otázka hodnoty, nielen samotnej tržnej výmeny. Globálny kapitalizmus je znepokojivo špekulatívny, výška globálneho dlhu, ako nedávno upozornil Inštitút medzinárodných financií, stále znepokojivo narastá, a to znamená zraniteľnosť najmä najslabších.

Peniaze, ako ukázal Georg Simmel v slávnej knihe Filosofie peněz, sú kľúčovým prvkom, bez ktorého nemožno pochopiť modernú mestskú spoločnosť so všetkými jej vzťahmi, lepšie povedané ich premenou. Kryptomeny preto nie sú reakciou na kvantitatívne uvoľňovanie peňazí, naopak, sú vypuklým prejavom toho istého trendu, kde mena stráca vzťah k pevnej hodnote, akou bolo kedysi zlato. Zatiaľ čo za tlačením dolárov či eur stojí nejaká autorita, a teda štát, v prípade bitcoinu je to len hmla a viera v algoritmus. O tom, ako sa peniaze viažu na dôveru v spoločnosti či, ak chcete, ako ich nehmotná povaha súvisí s odcudzením, vieme svoje už od Marxa. Teraz je to všetko Satoshim Nakamorom umocnené na druhú.

A dôsledky, ako vieme už od nepamäti, bude znášať spoločnosť, a teda štát.

V posledných rokoch vidíme, aké problémy má politický liberalizmus v časoch, keď spotreboval (často úmyselne zlikvidoval) základy, z ktorých ťažil a na ktorých existoval (verejná morálka, rodina, náboženstvo). S bitcoinom je to podobné, kapitalizmus, ktorý likviduje svoje predpoklady, nemôže fungovať. Peniaze pritom plnia pre naše spoločnosti nezastupiteľnú rolu, nielen kvôli tvorbe bohatstva a jeho distribúcie, ale kvôli tomu, že sú prvým nástrojom dôvery v systém.

Ochrana demokracie preto vyžaduje konflikt s politickým liberalizmom a ochrana kapitalizmu vyžaduje reguláciu tulipánového či bitcoinového špekulovania.

Postavy vo filme Tulipánová horúčka, ktoré sa s tým zahrávali, skončili v krachu, resp. v kláštore. Sú aj horšie veci ako samota či chudoba, iste. Film ale ponúkol aj definíciu šťastia na hony vzdialenú špekuláciám a snom o rýchlom zbohatnutí.

Foto: wikimedia, youtube

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo