Jednooký liberál

Jednooký liberál

Foto: TASR/AP

Prvý liberál, ktorý povedal, že migrácia je pre Úniu európskym 11. septembrom.

Ivan Krastev je bulharský liberálny intelektuál zviazaný s viedenským IWM, známy aj u nás. Pred časom som s ním robil rozhovor o Putinovi, kde ukázal, že nekopíruje liberálne stereotypy. O to viac ma zaujala kniha After Europe, ktorá nedávno vyšla v americkom vydavateľstve University of Pennsylvania Press a venuje sa dezintegrácii Európy, osobitú pozornosť pritom venuje východu EÚ.

Kniha si zaslúži pozornosť aj kritiku. Pokúsim sa o obidve.

Krastev využíva dve historické skúsenosti rozkladu, aby s nimi opatrne konfrontoval stav dnešnej Únie. Prvým prípadom je koniec Rakúsko-Uhorska pred sto rokmi, dočkáme sa citátov z Josepha Rotha, ktorého diagnóza bola, že monarchia prestala byť funkčným štátom na periférii, tá sa viac necítila viazaná, pretože jej problémy predtým neboli riešené. Až nezostalo nič iné, len aby to centrum ríše napokon prijalo ako hotovú vec, to bol rok 1918.

EÚ má iný problém. Referendum o ústave predsa neprešlo vo Francúzsku a Holandsku, z EÚ sa rozhodla odísť len jedna krajina, aj tá je zo západu, eurozónu nespochybňujú euroskeptici z východných členských krajín eurozóny ako Sulík, ale tí západní ako Le Penová a ďalší. EÚ – ako na to upozornil Vladimír Palko – čelí najväčšiemu spochybneniu na západe, nie na východe.

Druhým príkladom rozkladu je koniec Sovietskeho zväzu, ktorý Krastev zažil. Kolaps komunizmu prišiel nečakane, nikto ho nepredpokladal, Sovietsky zväz mal byť too big to fail, pričom vojenská veľmoc padla bez vojny, zvnútra. Rýchlosť rozkladu patrí k jeho koncu a Krastev to vníma tak, že aj spoločnosti dokážu niekedy spáchať samovraždu, dokonca s elánom, ako píše.

Ani to, žiaľ, na EÚ nesedí. Nielen kvôli tomu, že chýba elán, chýba aj šokový kolaps. V EÚ sa zastavil integračný pochod, viera v ever closer union, každá nová veľká iniciatíva Úniu skôr rozdeľuje, ale to je všetko. Poliaci aj Maďari chcú európsku obranu, Slováci a Fíni funkčné euro.   

Gorbačov aj Franz Josef sú o niečom inom, to napokon cíti aj sám autor, preto hľadá aspoň odpoveď na liberálnu krútňavu. Na jednom mieste cituje T. G. Asha, ktorému sa z vývoja EÚ medzi rokmi 2005 a 2017 zakrútila hlava: veď ako je možné, že pred 12 rokmi všetko vyzeralo takmer dokonale, Únia bola nadšená zo svojej meny, chcela svoju ústavu, na ostrovoch vládol Tony Blair a Kyjev bol oranžový – a o 12 rokov je všetko inak a Ash čaká, kedy príde o svoje občianstvo EÚ?

Rakúsky spisovateľ Joseph Roth, pôvodom Žid a konvertita na katolicizmus, autor slávneho románu Pochod Radeckého. Foto: wikimedia

Čo vidí Krastev správne

Migráciu. To, čo sa odohralo pred dvom rokmi, príchod milióna migrantov do Európy, najmä Nemecka, označuje za „európsky 11. september“.

Krastev je azda prvý liberál, ktorý problém pomenoval tak presne. Bublina praskla, myslím tá liberálna. Ak dnes ešte niekto hľadí na Merkelovej willkomenskultur tak ako nemecká kancelárka v roku 2015, treba v ňom vidieť klon obhajcu vojny v Iraku. Ani oportunistická Merkelová, ani maľujúci Bush už tomu neveria.

Krastev tiež správne identifikuje revolučnosť toho, čo sa okolo deje: „Migrácia je nová revolúcia – nie je to revolúcia 20. storočia, revolúcia más, ale revolúcia jednotlivcov a rodín, ktorých ženie túžba po úniku. Inšpirovaná nie je ideologicky vymaľovanými kresbami žiarivej budúcnosti, ale fotografiami z Google Maps z druhej strany hranice.“

Tam sa to však končí. O politickom islame a jeho dynamike (hoc aj v strednej Európe) sa v knihe nedočítate.

Krastev vie, že európski liberáli musia opustiť fukuyamovskú ilúziu a namiesto presvedčenia, že európsky projekt je intelektuálnym synonymom „konca dejín“, treba čeliť realite. Pretože „migranti, inými slovami, sú historickými aktérmi dejín, ktorí rozhodnú o osude európskeho liberalizmu“.

Žiaľ, namiesto toho, aby autor pristúpil k problému, potom utečie do známych vôd a venuje sa populizmu. A to je už na dnešok málo.

Druhú vec, ktorú vidí Krastev správne, je rozchod východu a západu kontinentu. Vníma, že dôvody sú vážnejšie, ako ich pomenúva západ, že viac ako o „nedostatok solidarity“ na východe ide o „zrážku solidarít“.

Keď však má prejsť na hlbšiu analýzu, opäť to nesedí. Rovnako ako pri hodnotení európskych elít, ktoré samy seba rady považujú za meritokraciu, ale každý, kto videl Brusel zblízka, vie, že to nesedí.

Ide, ako inak, o Poľsko a Orbána.

Ivan Krastev: After Europe (2017). Foto: amazon.com

Poľsko – najdôležitejšia a najväčšia krajina východu Únie – je iné, ako ho vykresľuje Krastev. Celá namáhavá konštrukcia o tom, prečo dáva historickú logiku odmietanie migrantov, padá na tom, že v Poľsku dnes žije 1,2 milióna Ukrajincov (!). Pracujú, sú integrovaní, žiadne problémy na politickej úrovni nevznikli. Robiť z Poľska anti-Nemecko neobstojí. Krastev na Poľsko pozerá s bulharskou skúsenosťou (prijatie zahraničných Bulharov), ale to nesedí.

Problém je inde, týka sa dvoch vecí, tým prvým je islam a tým druhým fungovanie EÚ, ktorá narazila na hranice funkčnosti (politika kvót) a tiež hranice štátnej suverenity, ktorej sa krajiny odmietajú vzdať. Napokon, presne o to ide aj pri Orbánovi – ochrana maďarskej schengenskej hranice nebude nikdy ochranou európskej hranice, Maďari totiž Balkán považujú za Európu, je to pre nich maďarská hranica.

Orbán je na rozdiel od Kaczynského podstatne ideologickejší, jeho spor s Európou aj s kancelárkou Merkelovou má preto iný charakter, Orbánovi ide o viac než len jeho moc a vládu, ide mu o podobu maďarského národa. V zápase, ktorý vedie, ide, samozrejme, na hranu a občas aj za hranu.

A sme pri druhom probléme medzi východom a západom – je to iná koncepcia národa, Francúzsko, ale aj Nemecko sú príkladmi postnárodného spoločenstva, kde nehrá významnú rolu pre identitu náboženstvo, ale dejiny, presnejšie vymedzenie sa voči nim, vysporiadanie sa s nimi. Národy na východe sú však iné, náboženstvo je buď stále živé ako v Poľsku alebo u nás, alebo plní aspoň dôležitú symbolickú funkciu (Maďarsko, Chorvátsko). Vedľa seba teda stoja dve odlišné molekuly, ochotné sa zlúčiť, ale nie definitívne splynúť. Jednak preto, že EÚ nie je koniec dejín, ako uznáva aj Krastev, a jednak preto, že západoeurópske liberálne normy nemajú na východe ten epíl ako tam. Napokon, všetci sme pochopili lekciu z vyjednávania členstva v EÚ, fungovania poľnohospodárskej politiky aj veľkej nadnárodnej privatizácie.

Najsilnejšia je časť knihy, kde Krastev opisuje svoje Bulharsko. Populácia krajiny má byť do roku 2050 menšia takmer o tretinu (!), oficiálne štatistiky tvrdia, že 2,1 milióna zo 7 miliónov Bulharov pracuje v zahraničí, často obidvaja rodičia malých detí, Bulhari sú po Číňanoch druhou najpočetnejšou komunitou medzi študentmi na nemeckých univerzitách. To sú dáta na hranici kolapsu. Krastev to vyjadruje obavou starších ročníkov, či bude mať kto o sto rokov čítať bulharskú poéziu.

Bulharský príklad sa však netýka Česka, Maďarsko tento problém rieši špecificky maďarsky, u nás sa čaká na politickú iniciatívu, ktorá trend otočí, podmienky na to už do veľkej miery sú.

Napriek tomu je After Europe cenná kniha. Nie kvôli odpovedi ani presnej diagnóze, ale kvôli poctivejšiemu hľadaniu problémov. Odpor voči Európe T. G. Asha z roku 2005 totiž nie je taký iracionálny, ako sa drvivej väčšine európskych liberálov zdá. A hoci východná Európa potrebuje všeličo, kdesi na zozname je aj odrážka s autonómne uvažujúcimi domácimi liberálmi.

Prvým, aj keď nie zďaleka postačujúcim predpokladom by mohlo byť, aby o Poľsku čítali po poľsky, o Maďarsku po maďarsky, nie po anglicky alebo nemecky.

A hoci ma odkazy na literatúru, osobitne Rotha, potešili, zdieľam s autorom nadšenie z Pochodu Radeckého, Rothov výklad roku 1918 nie je kompletný bez Kapucínskej krypty, jeho druhého diela o tej istej téme a pohľade Slovanov na koniec monarchie. Krastev sa snažil o niečo podobné, Rothovi sa to pred takmer sto rokmi podarilo lepšie.

 

Poznámka autora

Z textu som dodatočne vypustil číslo odkazujúce na počet čečenských utečencov v Poľsku, bolo nepresné. Za chybu sa ospravedlňujem.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo