K VECI: Nepoctivosť debaty o „právach“ LGBT
arguing-lgbt-text2.jpg Obhajcovia homosexuálov nikdy nechcú, aby sa pri debate o právach homosexuálov v zámorí (mimo USA, pozn. red.) hovorilo striktne o násilí na homosexuáloch. Samozrejme, hovoria, že chcú. Trvajú na tom, že chcú. Ale je to naozaj tak? Výslovne popi...
Obhajcovia homosexuálov nikdy nechcú, aby sa pri debate o právach homosexuálov v zámorí (mimo USA, pozn. red.) hovorilo striktne o násilí na homosexuáloch. Samozrejme, hovoria, že chcú. Trvajú na tom, že chcú. Ale je to naozaj tak?
Výslovne popierajú, že by ich obhajoba práv homosexuálov v zámorí mala niečo spoločné s manželstvom, adopciou či niečím iným ako násilím na homosexuáloch. Je to súčasť akejsi základnej nepoctivosti v súčasnej debate o homosexualite a včera (19.10.) som mal možnosť mať ju z prvej ruky vo Washingtone DC.
V Snemovni reprezentantov sme spolu s veľvyslancom Tomom Farrom z Berkley Center for Religion, Peace and World Affairs debatovali o tejto otázke s Jamesom Kirchickom, členom Foundation for Democracies a Tedom Stahnkeom z Human Rights First.
Aj falošný mučeník je dobrý mučeník
Kirchick, často uverejňovaný autor píšuci o zahraničnej politike, v úvodných poznámkach hovoril o tyranských zákonoch v Ugande týkajúcich sa homosexuality. Konkrétne uviedol, že homosexuál David Kato bol zavraždený krátko nato, ako prišli do Ugandy americkí evanjelikáli, ktorí vyprovokovali obyvateľstvo proti homosexuálom. Bolo jasné, že pán Kirchick má v úmysle preukázať, že evanjelikáli nesú nechutnú spoluvinu na vražde pána Kata.
„Si proti právam homosexuálov, tak podporuješ ich zabíjanie. Takto jednoducho to má fungovať. Pravdou však je, že väčšina ľudí by proti takémuto násiliu tvrdo oponovali.“
Zdieľať
Pán Kirchick však zabudol spomenúť, že neskôr sa k vražde priznal istý muž, ktorý bol Katov príbuzný, a že vražda bola dôsledkom „osobného sporu“ a netýkala sa Katovej homosexuality. Nuž tak, dobrý mučeník je niečo, čo je zlé si nechať len tak ujsť.
Pán Kirchick opakovane trval na tom, že nechápe, prečo by sa niekto staval proti úsiliu zmierniť takúto nespravodlivosť na miestach, ako je Uganda, voči ľuďom, ako je David Kato.
Ako pri väčšine kontroverzných tém, aj táto otázka má oponentov zaškatuľkovať. Si proti právam homosexuálov, tak podporuješ ich zabíjanie. Takto jednoducho to má fungovať. Pravdou však je, že väčšina ľudí, dokonca aj prorodinní konzervatívci, by proti takémuto násiliu tvrdo oponovali. Proti čomu väčšina kritikov protestuje, je nepoctivosť v tejto debate, zvlášť v cieľoch a prostriedkoch, pričom je tu obava, že tieto nové práva prebijú tie staré.
O čo ide LGBT
Konzervatívni experti, ktorí sledujú tieto otázky, vedia, že cieľom jednoducho nie je zastaviť násilie, pričom prostriedky, ako to dosiahnuť, by mali za následok znehodnotenie medzinárodného práva a základných ľudských práv.
„Základnou myšlienkou je pozdvihnúť ‚sexuálnu orientáciu a genderovú identitu‘ na rovnakú úroveň ako náboženskú slobodu a ostatné základné ľudské práva. Z toho by vyplynulo všetko ostatné.“
Zdieľať
Základnou myšlienkou je pozdvihnúť „sexuálnu orientáciu a genderovú identitu“ na rovnakú úroveň ako náboženskú slobodu a ostatné základné ľudské práva. Z toho by vyplynulo všetko ostatné, vrátane manželstva, adopcie, a mnohé iné veci nepriateľské voči veriacim. Obhajcovia ako Kirchick a Stahnke to popierajú.
Väčšina členských štátov OSN sa stavia proti uvádzaniu „sexuálnej orientácie a genderovej identity“ do akéhokoľvek dokumentu OSN, pretože to poznajú a už ich unavuje, aké sú dnes pravidlá hry v oblasti ľudských práv. A žiaľ, stala sa z toho hra a ako taká ohrozuje správne chápanie ľudských práv, čím podkopáva celý ich systém.
Neexistujúca rezolúcia
Najprv sa začne štúdiou o násilí na homosexuáloch, ako sa stalo nedávno v Rade OSN pre ľudské práva. Chceli len štúdiu. Nič viac. Hlasovanie o štúdii bolo kontroverzné a prešla len tesne. No toto hlasovanie, len aby sa vykonala štúdia o násilí, sa stalo nesmiernym víťazstvom ľudských práv – prelomom v oblasti ľudských práv. Stalo sa medzníkom ľudských práv LGBT razenia.
Obhajcovia tvrdili, že tento prelom znamená nové chápanie medzinárodného práva, že sú tu nové normy, ktoré by mohli byť právne záväzné pre vlády. Zveličujem, ale len trochu. Aj samotný pán Kirchick poskytuje vo svojom stĺpčeku vo Washington Post z marca vynikajúci príklad tohto svojpomocného fenoménu. Hovorí o „rezolúcii Valného zhromaždenia OSN volajúcej po dekriminalizácii homosexuality“ z roku 2008.
Problém je, že žiadna takáto rezolúcia Valného zhromaždenia OSN neexistuje. Rezolúcie OSN sú konkrétne veci a žiadna takáto vec z Valného zhromaždenia nevyšla. Na túto tému bolo spoločné vyhlásenie, ktoré podpísalo šesťdesiat päť krajín. V medzinárodnom práve je však nebotyčný rozdiel medzi rezolúciou OSN a niečím, čo je len o trochu viac ako glorifikované tlačové vyhlásenie.
Všetci sme chránení už dnes
Takto sa však dnes hrá. Tlačové vyhlásenie sa stane medzinárodným zákonom v rukách obhajcov, ktorí by sa k ničomu takému asi ani nemali znižovať.
„Ide o to, že existujúce nástroje ľudských práv chránia homosexuálov už teraz. Tak ako my všetci, aj oni sú chránení pred svojvoľným zatýkaním, mučením, násilím a vraždou.“
Zdieľať
Práve toto vyvoláva intenzívny a rozšírený odpor proti novým kategóriám a novým normám tohto druhu. Oveľa viac krajín by podporilo kroky na ochranu homosexuálov, ktorí sú prenasledovaní, ibaže si uvedomujú nepoctivosť skrývajúcu sa v tejto snahe a vedia, kam tieto snahy vlastne smerujú, bez ohľadu na protesty pána Kirchicka a ostatných na jeho strane.
Ide o to, že existujúce nástroje ľudských práv chránia homosexuálov už teraz. Tak ako my všetci, aj oni sú chránení pred svojvoľným zatýkaním, mučením, násilím a vraždou.
Tvrdiť, že „práva homosexuálov sú ľudské práva a ľudské práva sú práva homosexuálov“, ako to robí Hilary Clinton, podkopáva univerzalitu a nedeliteľnosť ľudských práv. Možno si to neuvedomujú, no pri takomto ich ničení sú nielen homosexuáli, ale aj my všetci vystavovaní ďalšiemu nebezpečenstvu
Austin Ruse
Autor je prezidentom Catholic Family & Human Rights Institute (Katolícky inštitút pre rodinu a ľudské práva, C-FAM), výskumného inštitútu so sídlom v New Yorku a Washingtone, D.C, ktorý sa zameriava výlučne na medzinárodnú sociálnu politiku. Názory vyjadrené v tomto článku zastáva len p. Ruse, pričom nevyhnutne nevyjadrujú politiku či postoje C-FAM.
Pôvodný text: Arguing LGBT “rights”, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).