K VECI: Necháme sa viesť – Rusmi?
moscow32.jpg Rusi toho mali v poslednej dobe dosť. Minulý rok na Rade pre ľudské práva v Ženeve iniciovali proces, ktorý mal vyústiť do rezolúcie spájajúcej ľudské práva s tradičnými hodnotami. Takmer okamžite sa na nich vyrojil odpor z obvyklých strán: Európska únia,...
Rusi toho mali v poslednej dobe dosť. Minulý rok na Rade pre ľudské práva v Ženeve iniciovali proces, ktorý mal vyústiť do rezolúcie spájajúcej ľudské práva s tradičnými hodnotami. Takmer okamžite sa na nich vyrojil odpor z obvyklých strán: Európska únia, Spojené štáty a ich mimovládni podporovatelia z „ľudskoprávnych“ a homosexuálnych skupín.
Západné mocnosti vedia veľmi dobre odstaviť to, čo sa im nepáči. Pôvodná verzia ruskej rezolúcie tvrdila, že ľudské práva majú svoje korene v morálnej sile tradičných hodnôt. Obsahovala jazyk podporujúci právo na život, dôležitosť rodiny v spoločnosti a úlohu veľkých náboženstiev, veci, ktoré by ľahko mohli pochádzať z pera Tonyho Perkinsa na Rade pre výskum rodiny.
Ľavicovo orientované štáty zaútočili, že ruský dokument nevzal do úvahy vzťah medzi tradičnými hodnotami a nerešpektovaním ľudských práv. Konkrétne Spojené štáty a niektoré európske krajiny povedali, že tradičné hodnoty podkopávajú práva žien, homosexuálov a transsexuálov.
Mráz na chrbte sexuálnej ľavice
Schválila sa úloha vypracovať novú „štúdiu“, ktorá napokon odstránila všetky odkazy na právo na život, rodinu a náboženstvo. Navyše si nová verzia zobrala na mušku tradičné hodnoty, že podkopávajú práva žien a menšín.
Ako sa v OSN obvykle stáva, ľavica bola spokojná. Nie však Rusi a ani mnohí ďalší. Čakalo sa, že minulý týždeň sa bude v Ženeve o novej správe diskutovať. A tu udreli Rusi s konzervatívnou kultúrnou istotou, z ktorej Európanom a tlieskačom z LGBT na Ministerstve zahraničných vecí USA môže len prejsť mráz po chrbte.
"Ruský dokument vyzdvihuje tradičné hodnoty v chápaní ľudských práv a jasne hovorí, že ľudské práva sú univerzálne, nie že sa 'vyvíjajú', ako tvrdí ľavica."
Zdieľať
Rusi jednoducho ignorovali svojich oponentov, žiadali hlasovanie a vyhrali. Ani zďaleka neboli sami. Spoluautormi rezolúcie bolo vyše 60 iných vlád a rezolúcia napokon prešla v Rade pre ľudské práva v pomere 25 : 15, pričom sedem krajín sa zdržalo.
Nový dokument vyzdvihuje tradičné hodnoty v chápaní ľudských práv a jasne hovorí, že ľudské práva sú univerzálne, nie že sa „vyvíjajú“, ako tvrdí ľavica.
Pár chvíľ pred hlasovaním ruský minister zahraničia vydal vyhlásenie, o ktorom môj kolega z C-FAM (Katolícky inštitút pre rodinu a ľudské práva, USA) Stefano Genarrini povedal, že „sršalo istotou“: Napríklad vo formulácii „Ruská federácia spolu s názorovými spojencami bude v Rade pre ľudské práva naďalej presadzovať ideu nerozlučného spojenia ľudských práv a tradičných morálnych hodnôt.“
Vyhlásenie ďalej kritizovalo konanie Európskej únie a Spojených štátov, pričom konkrétne spomínalo „poľutovaniahodný negatívny postoj týchto krajín, ich neochotu pracovať na texte a vymyslené argumenty proti rezolúcii“.
Medzinárodné tlaky
Momentálne sme na pôde OSN svedkami prebudenia ruského medveďa v oblasti sociálnej politiky. Mnohé vlády unavila agresivita sexuálnej ľavice, ktorá sa pohodlne uvelebila v byrokracii OSN a mašinérii ľudských práv.
Väčšina členských štátov má už po krk neustáleho bubnovania o reprodukčnom zdraví a právach. Ba Rusko na nedávno ukončených rokovaniach Rio+20 o životnom prostredí ukázalo cestu tým, že vypustilo jazyk reprodukčných práv, čo bola taká porážka, že ľavica, vrátane Hilary Clintonovej, sa verejne dištancovala od záverečného dokumentu z Ria.
Dlhé roky sa vášnivo snažíme spraviť z homosexuality a jej permutácií nové chránené kategórie medzinárodného práva. Proti tomu namieta viac ako polovica Generálneho zhromaždenia OSN, zvlášť Rusi.
Väčšina krajín je nervózna alebo má rovno strach postaviť sa tomuto tlaku. Mnohé z nich sa spoliehajú na štedrosť Spojených národov, Európskej únie a Spojených štátov. Obamovo Ministerstvo zahraničných vecí osobne navštívilo misie pri OSN a vysielalo hrozby v súvislosti s hlasovaním v Rade pre ľudské práva, keď volalo po štúdii o násilí voči homosexuálom.
Krajina ako napríklad Jamajka, ktorá je politicky a kultúrne nepriateľská voči homosexualite, sa pod týmto tlakom sklonila a hoci nehlasovala za, privolila, že sa zdrží.
"Rusko na nedávno ukončených rokovaniach Rio+20 o životnom prostredí vypustilo jazyk reprodukčných práv, čo bola taká porážka, že ľavica, vrátane Hilary Clintonovej, sa verejne dištancovala od záverečného dokumentu z Ria."
Zdieľať
Rusko sa však šikanovania zo strany OSN, EU či USA nebojí. Má vážne problémy s vlastnou zmenšujúcou sa populáciou a začalo internú debatu o legálnom potrate. Ľudia v Rusku neakceptujú homosexualitu ako normálnu. Zároveň sa zdá, že Rusko sa vďačne pripája k tomuto boju proti svojim geopolitickým konkurentom.
Nový spojenec Svätej stolice
To, že má Rusko v týchto otázkach vedúcu pozíciu, môže v mnohých ohľadoch pomôcť. Odvádza to tlak od Svätej stolice, pre ktorú bolo vždy nepríjemné, keď bola vnímaná ako vodca v tomto boji. Svätá stolica bude radšej dávať morálnu podporu, hovoriť v kľúčových chvíľach – ale nie viesť. A potom je tu fakt, že Rusko nie je moslimský štát. Moslimské štáty, ktoré konajú samostatne alebo cez Organizáciu islamskej konferencie, sú karikované ako ajatoláhovia v sociálnej politike.
Niekto povie, že je to všetko pekné, no mali by sociálni konzervatívci bojovať za spoločnú vec s geopolitickým konkurentom Spojených štátov? Niekto sa spýta, či nás netrápia policajné zásahy v Rusku, a čo Pussy Riot?
V dokonalom svete by sa západné demokracie a OSN skôr zastávali nenarodených než presadzovali potrat. Bránili by skôr tradičné manželstvo než presadzovali barbarské sexuálne praktiky ako ľudské „práva.“
Rusko ani zďaleka nie je dokonalé, ale v sociálnej politike je na tom momentálne oveľa lepšie než my.
Austin Ruse
Autor je prezidentom Catholic Family & Human Rights Institute (Katolícky inštitút pre rodinu a ľudské práva, C-FAM), výskumného inštitútu so sídlom v New Yorku a Washingtone, D.C, ktorý sa zameriava výlučne na medzinárodnú sociálnu politiku. Názory vyjadrené v tomto článku zastáva len p. Ruse, pričom nevyhnutne nevyjadrujú politiku či postoje C-FAM.
Pôvodný text: Following – the Russians?, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).