Ján Lunter sa narodil v roku 1951 v Telgárte. Vyštudoval kybernetiku na Elektrotechnickej fakulte v Bratislave. Po Novembri 1989 založil rodinnú potravinársku firmu, ktorá dnes zamestnáva dvesto ľudí. V januári ohlásil kandidatúru na post banskobystrického župana a dnes je hlavným vyzývateľom Mariana Kotlebu.

Doteraz ste predávali svoje výrobky, teraz musíte v politickej kampani predávať seba. V čom je rozdiel?

Aj doteraz sme k tomu pristupovali tak, že sme predávali riešenia. Napríklad v oblasti zdravého životného štýlu. Teraz je to tiež o predávaní riešení.

Ale asi je rozdiel medzi predávaním výrobkov a propagovaním ľudí a myšlienok v politike.

Je to podobné. Aj keď na začiatku podnikania to bolo viac o uplatnení mojich technických zručností vyštudovaného programátora ako o marketingu. Museli sme si sami vyvinúť technológie, ktoré sme potrebovali a ktoré sa vtedy v Európe nedali kúpiť. Stále sme museli riešiť, inovovať, vymýšľať. Naše produkty sme však potom museli tiež dostať k ľuďom, aby ich ochutnali a spoznali.

Predtým ste sa príliš verejne neangažovali a v čase, keď ste ohlásili kandidatúru, už boli známi dvaja Kotlebovi vyzývatelia – Martin Klus a Stanislav Mičev. Neboli ste s nimi spokojní?

Svoj doterajší život považujem za úspešný, vybudoval som firmu, s manželkou sme vychovali šesť detí. Nepáči sa mi však, kam speje tento región, a preto som sa rozhodol angažovať. Oslovili ma ľudia, ktorých si vážim, z Banskobystrickej alternatívy okolo Viery Dubačovej, Vlada Pirošíka a ďalších. Argumentovali, že môj úspech by mohol kraj posunúť dopredu. Ešte to zaklincovali aj podporou Michala Handzuša.

Ktorého nahovárali na kandidatúru ešte pred vami, ale odmietol.

Áno, presviedčali jeho aj primátora Hriňovej Stanislava Horníka. Najviac ma nakoniec presvedčil práve Handzuš, ktorý mi povedal, že ak sa zodpovední ľudia nechopia zodpovednosti, tak tí nezodpovední to zneužijú. Teraz si musím zvykať na to, čo to prináša. Som typom človeka, ktorý má problém s tým, keď vidí svoju tvár na plagátoch. Nerád sa pozerám aj do zrkadla.

Vráťme sa však k tomu, prečo ste nepovažovali Mičeva s Klusom za dobrých kandidátov.

Bol som oslovený v čase, keď oni kandidatúru ešte oficiálne neoznámili. Martin Klus je stranícky kandidát a to je určité obmedzenie. Bola tam teda obava, že sa mu to nemusí podariť. Ale, samozrejme, ani to, že sa to podarí mne, nie je isté. Všetko závisí od toho, či ľudia prídu voliť.

S Martinom Klusom a Stanom Mičevom sme sa hneď na začiatku dohodli, že vo finále posunieme dopredu najsilnejšieho z nás a v tejto línii sme išli až do konca. Keď som bol v auguste v niekoľkých prieskumoch najsilnejší, tak do toho, podľa Klusa a Mičeva, nešťastne vstúpil Smer. Ten predtým deklaroval, že podporí najsilnejšieho kandidáta, ale urobil to náhle a vznikla okolo toho trochu nešťastná roztržka, do ktorej vstúpili aj politici z veľkej politiky. Tvrdili, že Smer ma takto označkoval a že to nemal robiť.

Vy ste vtedy tvrdili, že podpora Smeru vás prekvapila a dozvedeli ste sa o nej z novín, ale Peter Pellegrini to na tlačovej konferencii prezentoval tak, akoby ste o tom už predtým rokovali.

Pán Pellegrini povedal vetu, ktorá bola trochu dvojzmyselná a z ktorej mohlo vyplývať, že sme sa stretávali viackrát. Pravda je taká, že sme sa stretli dvakrát. Raz vo februári, keď sa stretol nielen so mnou, ale aj s Mičevom. Mali sme spolu dvadsaťminútový informatívny rozhovor, v ktorom sa ma pýtal na motívy kandidatúry a na to, kto ma podporuje. Vtedy mi povedal, že Smer nepostaví vlastného kandidáta a podporí najsilnejšieho. Druhýkrát sme sa stretli asi hodinu pred tlačovkou, na ktorej ma podporil. Tam mi oznámil, že o hodinu na tlačovke ma podporia.

Podporu Smeru ste vyhodnotili ako krok, ktorý vám pomôže, ale vám môže uškodiť? Ľubomír Galko zo SaS vás vyzval, aby ste túto podporu odmietli.

Ešte pred týmto krokom Smeru som na stretnutiach s občanmi dostal otázku, čo urobím, ak ma Smer podporí. Moja odpoveď bola, že prijmem podporu všetkých demokratických strán. Zároveň som povedal, že neviem, či mi to poškodí alebo pomôže. Ale keby som sa voči tejto podpore vyhranil, mohol by som stratiť voličov, ktorých si vážim.

Chcem, aby zmenu urobili všetci voliči z nášho kraja. Nielen tí zľava alebo sprava. Mal som stretnutie aj s Igorom Matovičom, ktorý sa ma nezáväzne opýtal aj na to, či by som nemohol byť spoločným kandidátom koalície SaS, OĽaNO a ďalších pravicových strán. Bolo to ešte v čase, keď táto koalícia nemala oficiálneho kandidáta. Odmietol som to s tým, že chcem byť nezávislý a postaviť nezávislú kandidátku aj do krajského zastupiteľstva.

Ostré vyhranenie voči Smeru by zároveň bola aj taktická chyba. Ak budem župan a budem chcieť meniť veci, tak budem musieť spolupracovať so župnými poslancami. Aj s tými, ktorí budú zvolení za Smer.

Čo sú tie veci, ktoré by ste ako župan chceli zmeniť?

Pokiaľ župan len kúri, svieti a nestará sa o územný rozvoj kraja, tak je táto funkcia zbytočná. Preto sa chcem zamerať práve na rozvojové projekty a postaviť dobrý tím, ktorý ich bude realizovať. Trápi ma, že vývoj v kraji ide smerom, že o chvíľu tu budú žiť iba medvede. Obyvateľstvo starne a deti odchádzajú preč. Rodiny, aj ľudí v mojom veku, sú rozdelené tým, že ľudia odchádzajú pracovať do zahraničia.

Ako to chcete ako župan zmeniť?

Naším cieľom je priniesť do kraja čo najviac práce a na to chceme využiť všetky možnosti, ktoré máme. Stav je taký, že tu síce povznikalo viacero priemyselných parkov, ale aktívne sa nepropagujú. Mojím vzorom je starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký a spôsob, akým propaguje svoj mikroregión.

Župa teraz v tomto smere nič nerobí. Chceme tiež podporovať propagáciu regionálnych výrobkov, aby sme pomohli farmárom, ktorí tu hospodária. V zahraničí bežne fungujú regionálne pulty, ktoré sú umiestnené v obchodných centrách, na pumpách a hoteloch a propagujú miestne výrobky. Oproti severu Slovenska zaostávame aj v propagácii a rozvoji turizmu. Odbor turizmu existuje na župe aj teraz, ale keď bol veľtrh v Inchebe, tak tam propagovali svoju stranu, a nie turistické možnosti regiónu.

Nezamestnanosť je najväčším problémom na juhu Banskobystrického kraja. Dôvodom je aj chýbajúca dopravná infraštruktúra. S tým ako župan asi veľa neurobíte.

Treba lobovať. Pozrite sa, akým spôsobom si starostovia a žilinský župan presadzujú svoje záujmy v rezorte dopravy. Chce to aktívny prístup. Trochu ma zamrzela aktivita Útvaru hodnota za peniaze, ktorá spochybnila ďalšie pokračovanie cesty R2, pretože v niektorých oblastiach, kadiaľ má viesť, vraj nie je život. No ten tam ani nebude, pokiaľ tam nebudú cesty.

Aké sú vaše ďalšie témy?

Chceme podporiť sociálnu ekonomiku. Súčasný župan na námestiach hovorí, v akom marazme žijú Rómovia, akú kriminalitu páchajú, že to by štát mal riešiť. Aj župan by však mal prísť s nejakým nápadom. Niektoré riešenia už na Slovensku fungujú. Mnohé vznikli spontánne. Napríklad aktivita farára Vladimíra Masláka, ktorý sa v Kláštore pod Znievom stará o stovky bezdomovcov, alebo kňaz Kuffa, či Martin Mekel, ktorý sa v Čičave venuje deťom. To všetko sú projekty, ktorými sa župa napríklad aj vo vzťahu k Rómom môže inšpirovať.

Ja viem, že to nie je jednoduché. Môj brat je farmár a zamestnával Róma, ktorému sa občas stalo, že ráno neprišiel do práce. Pri práci s dobytkom to bol problém. Kúpil mu aj budík, aby sa nemohol vyhovárať, že zaspal.

Chvíľu to fungovalo, ale potom zase prestal chodiť. Ale poznám aj prípad pána Maku, ktorý je Róm a založil sociálny podnik – práčovňu. Zamestnáva tam Rómky, z ktorých mnohé doteraz vôbec nepracovali. Funguje mu to. Hovorím to len preto, že riešení, ktorými sa aj župa môže inšpirovať, je dosť. Sociálne podniky môžu dobre fungovať aj v poľnohospodárstve. Príkladom je Francúzsko.

Projekty, o ktorých hovoríte, realizujú buď firmy, alebo obce. Myslíte, že takéto projekty budete môcť uskutočňovať ako župan?

Župa si môže dovoliť aj úplne konkrétne projekty. Hovoril som o tom s Miroslavom Beblavým, a ten mi potvrdil, že župa môže pokojne vytvoriť aj zamestnaneckú agentúru. Niečo také vytvoril aj Spišský Hrhov. Zorganizuje ľudí, ktorí nemajú prácu, a aktívne ponúka ich služby. V rôznych oblastiach od stavebníctva až po poľnohospodárstvo.

Keď hovoríte ľuďom o takých veciach, ako je sociálne podnikanie, ako na to reagujú, vedia si to predstaviť? Lebo váš konkurent na to ide emotívnejšími témami.

Nevedia si to predstaviť. Utkvel mi citát jednej známej, že my sme na tom po socializme boli horšie ako Nemci po vojne. Im chlapov vybili, zostali ženy a deti, ale tie vedeli, kde sú hrable a čo s nimi treba robiť.

My po totalite sme síce mali chlapov, ale nikto nevedel, kde sú tie hrable a čo s nimi. Kontinuita toho, že staraj sa o seba, bola násilne prerušená.

Ale motto „starajte sa o seba“ asi v politickej kampani tiež nefunguje.

Ešte na začiatku som bol upozornený, že hovoriť o tom, čo majú ľudia robiť, nefunguje, že chcú počúvať len o tom, čo má robiť štát a nadávať na niekoho, kto je za to zodpovedný.

Z mojej skúsenosti to tak ale celkom nie je. Preto radšej rozprávam o tom, čo všetko tu musíme spoločne urobiť, aby sa nám žilo lepšie. Ale ak máme v programe heslo, že viac práce do kraja, musím mať konštruktívnu víziu, ako sa k tomu dostať.

Hráte marketingovo aj na to, že chcete poraziť Kotlebu?

Absolútne nie. Naša kampaň je zameraná na to, aby do kraja prišla zmena cez aktívny program. Ak terajší župan hovorí, že ľudí vyvedie z otroctva, ak ho zvolia, tak nehovorí nič. My máme konkrétne štyri piliere. Od turizmu, využitia pôdy a pestovanie produktov s vysokou pridanou hodnotou, najmä pre juh, tam chýba práca najviac.

Ďalej je to prepojenie vzdelania s praxou, podobne, ako sme si to už odskúšali vo firme. Potom hovoríme o integrovanej doprave, najmä v súvislosti s rušením železníc, ktoré chceme zastaviť. A posledná téma sú sociálne podniky a sociálne podnikanie.

Toto znie skôr ako vaša osobná vízia než marketingová kampaň. Čo si myslíte, že si do vás projektujú ľudia, ktorí vás budú voliť? Aké majú očakávania?

Že príde zmena a vnímajú aj môj životný príbeh, ktorý je založený na niečom dôveryhodnom. Verím, že pochopia, že to, čo prezentuje pán Kotleba, je pasivita, že jemu nejde o rozvoj kraja a jeho ciele sú vyššie, veď s celým vedením kraja sedí v parlamente.

Podľa vás jeho najväčším problémom je pasivita?

Z hľadiska voliča v kraji, ktorý tu má svoje problémy, áno. Miestni ľudia neriešia to, či je niekto fašista alebo nie.

O Kotlebovi ako o fašistovi hovorí premiér i prezident. Vy to ale v kampani nepoužívate. Prečo?

Lebo voliči to tak nevidia. Ľuďom v Bratislave sa to možno zdá jasné, ale tých, ktorí každodenne riešia existenčné problémy alebo problém spolužitia s Rómami, takéto nálepky nezaujímajú. Hľadajú riešenia pre svoju biedu a nádejou sú aj lacné sľuby.

Čiže podľa vás ho ľudia nepovažujú za fašistu?

Nepovažujú, väčšine je to jedno. Im ide o to, aby niekto rozbúral a prevrátil systém.

Ak sa dostanete na župu a budete tam mať veľa nápadov, to ešte neznamená, že sa z toho bude dať niečo urobiť. Veľa bude záležať aj od zloženia poslancov. Ste pripravený na to, že to nebude ako vo firme, kde vás budú poslúchať? Že to bude pomalé a budete musieť veľa lobovať a presviedčať?

Máme 27 vlastných kandidátov, aj bielu vranu, vyšetrovateľa, teológa, aktivistov z kraja, Banskobystrickú alternatívu. Verím, že naše nápady zaujmú aj poslancov z iných strán.

Ale či vás to bude baviť politicky sa doťahovať, vyjednávať, keď ste viac človek z praxe ako z politiky.

Aj tu som zvyknutý na panelové diskusie, kde sme sa pohádali pri hľadaní riešení. Ale uznávam, že to pre mňa bude nová situácia, a viem, že to nebude jednoduché.

Zo svojich ciest po kraji máme pocit, že ste dobre známy v Banskej Bystrici a na Horehroní, ale inde ste pomerne neznámy. Zatiaľ čo vášho konkurenta poznajú všetci.

Je to paradox, že ma možno viac poznajú v Bratislave ako tu. Keď sme začínali robiť kampaň, bol som, pokiaľ ide o známosť, až štvrtý. Ale už sa to zmenilo. Máte pravdu, najväčší problém mám asi na juhu kraja. Tam sme aj zamerali kampaň na to, aby ma spoznali.

Keď už spomínate tú Bratislavu, mnohí veria, že sa stanete symbolom úspešného boja proti Kotlebovi a budú sa vás snažiť natlačiť do rozličných projektov. Čakáte to aj vy?

Čítal som v SME, že som bol v nejakej ankete o tom, kto by mohol nahradiť Fica. Vnímam to ako prejav biednej situácie na strane opozície vo veľkej politike. Ale to nie je moje pole. Som pripravený na to, že napríklad pôjdem lobovať u ministra práce v témach, ako je sociálne podnikanie či súbeh dávok a príjmov povedzme z práce na farmách, aby sa nestalo, že sa napríklad Rómom pracovať neoplatí, lebo prídu o podporu. To je problém, na ktorý často upozorňuje aj Vladimír Ledecký, starosta Spišského Hrhova.

Viete si predstaviť, že sa stanete aj tvárou nejakej politickej strany pred parlamentnými voľbami? Ako súčasť jej marketingovej podpory?

Nezamýšľal som sa nad tým, ale do strany určite nevstúpim. Ak sa ma niekto bude pýtať na názor, tak mu ho poviem, tak ako v minulosti.

Koho ste volili v minulosti?

KDH, SDKÚ a naposledy Most-Híd. Ale dnes neviem, koho by som volil. Bližšie sú mi skôr konzervatívne hodnoty.

To sú pre vás aké?

Sociálny rozmer vychádzajúci z kresťanstva, tak som bol vychovávaný. Ako podnikateľ zasa vidím, že aj bezbrehá sociálna podpora je problém. V tomto som skôr vpravo. Za dôležitú považujem aj podporu rodiny. Veď sám som otcom šiestich detí.

Čo si myslíte o témach, ako sú registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia?

Tak ako pápež si myslím, že kto som ja, aby som súdil? To sú veci, ktoré ako regionálny politik nemám prečo riešiť.

Foto - Fero Múčka

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo