Pred časom sme na základe aprílových dát agentúry Focus priniesli pohľad na to, aká je voličská štruktúra politických strán podľa sebahodnotenej religiozity. Teda podľa toho, kam sa voliči zaradili na škále hlboko veriaci až po ateista.

Neprekvapí, že najviac hlboko veriacich voličov malo KDH. No iné výsledky už boli prekvapujúce. Napríklad to, aký nízky bol podiel hlboko veriacich voličov v tábore ĽSNS (najmenej zo všetkých strán). A, naopak, aký vysoký podiel neveriacich a ateistov mal medzi svojimi voličmi Kotleba (najviac zo všetkých strán).

Ide o prekvapenie vzhľadom na to, ako často sa hovorilo o súvise medzi religiozitou a úspechom ĽSNS, viacerí intelektuáli vrátane známych sociológov a politológov dokonca podpísali alarmujúce vyhlásenie adresované cirkvám.

Predsa len však vo vzduchu napriek tomu zostala jedna otázka – sebadeklarácia voličov nie je to isté ako reálne praktizovanie viery. Viacerí zo signatárov sa po našom článku ohradili, že medzi bežnými veriacimi, ktorí sa neoznačili za hlboko veriacich, je veľká časť praktizujúcich a z nich môže ĽSNS výrazne čerpať. Potom podľa nich ďalej platí, že Kotleba za svoj úspech vďačí aj praktizujúcim veriacim, ktorí majú vzťah s cirkvami, a preto sú za jeho úspech cirkvi spoluzodpovedné.

Tejto teórii nahráva aj Koltebov marketing, ktorý cieli práve na veriacich. Napokon, predseda ĽSNS sa viackrát ostentatívne ukazoval v kostoloch a na púťach v Levoči či Šaštíne bolo možné zhliadnuť jeho prívržencov s vlajkami. Preto sme si od Focusu vyžiadali aj dáta o tom, ako volia ľudia podľa frekvencie bohoslužieb, teda podľa praktizovania viery.

Tieto údaje agentúra zisťovala počas júnového skúmania politických preferencií.

Ako volia kostolníci

Podľa dát sa teórie o tom, že ĽSNS predsa len úspešne loví v kostoloch, vôbec nepotvrdili.

Pri kritériu návštevnosť bohoslužieb sa ukazuje korelácia podobná tej so vzťahom k viere: čím intenzívnejšia zbožnosť, tým menšia šanca, že veriaci bude voliť Kotlebu. Vo vzorke tých, ktorí na bohoslužby chodia každý deň (asi tri percentá populácie), sa v prieskume Focusu dokonca nenachádzal nikto, kto by Kotlebu volil. Tento výsledok vzhľadom na malý počet praktizujúcich veriacich netreba brať absolútne, ale aj tak vypovedá o veľmi nízkej tendencii najčastejšie praktizujúcich voliť Kotlebu.

Prameň: Focus

V ďalšej skupine, ktorá je už výrazne väčšia, sú tí, ktorí na bohoslužby chodia aspoň raz týždenne. Napríklad medzi katolíkmi sú to tí, o ktorých sa dá povedať, že žijú náboženský život v zhode s učením svojej cirkvi, keďže nedeľa sa chápe ako prikázaný sviatok. V tejto skupine veriacich by Kotleba tesne prekročil hranicu piatich percent.

Ak tieto dve skupiny spojíme, dostaneme skupinu „pravidelne praktizujúci veriaci“, čo je zhruba tretina populácie. Vážený priemer ich hlasovania hovorí, že ak by volili len oni, ĽSNS by skončila pred bránami parlamentu, hoci tesne.

Prameň: Focus

Neprekvapí, že medzi praktizujúcimi veriacimi sa výrazne nadpriemerne darí KDH, no všimnúť si treba aj nadpriemernú podporu Smeru. Naopak, KDH prakticky nemá voličov medzi nepraktizujúcimi. Zdá sa, že medzi religiózne senzitívne strany patrí KDH na jednej strane s veľmi vysokým počtom veriacich a ĽSNS a SaS na druhej strane s výrazne podpriemerne nízkym počtom veriacich.

Ostatné skupiny spoločnosti tvoria ľudia, ktorí do kostola zavítajú buď len symbolicky, teda na veľké sviatky, prípadne na pohreby, alebo vôbec nie. Tieto skupiny môžeme spolu nazvať nepraktizujúci, keďže do kostolov pravidelne nechodia, hoci časť sa označuje za veriacich.

V tejto skupine nepraktizujúcich by ĽSNS dostala až 13,6-percentnú podporu a bola by treťou najsilnejšou stranou v parlamente.

Prameň: Focus

Ak by sme si skupinu nepraktizujúcich rozmenili na drobné, tak najvyššiu podporu má ĽSNS u tých, ktorí do kostola chodia len vtedy, ak ich k tomu donútia vonkajšie okolnosti, ako sú svadby či pohreby, teda menej ako raz ročne. To je zároveň najpočetnejšia skupina v populácii. Medzi nimi by Kotleba získal až 15-percentnú podporu, teda trojnásobok toho ako v skupine „praktizujúcich“ veriacich. Nižšiu, ale stále nadpriemernú podporu má Kotleba aj medzi tými, ktorí do kostola nechodia nikdy.

Aby sme mohli hovoriť o tom, do akej miery je návštevnosť bohoslužieb a volebný výsledok ĽSNS spôsobená kauzalitou alebo koreláciou, bolo by treba o voličoch vedieť viac informácií. Napríklad výrazne nižší podiel majú praktizujúci veriaci v mladších generáciách, ktoré zasa viac inklinujú k voľbe ĽSNS.

No v každom prípade platí, že vďaka hlasom tých, ktorí svoju vieru berú najvážnejšie a pravidelne ju praktizujú, má Kotleba len toľko percent, koľko má. Ak by všetci voliči hlasovali tak ako praktizujúci veriaci, zrejme by v parlamente nesedel ani jeden poslanec za ĽSNS. Naopak, ak by veriaci vo voľbách nehlasovali, jeho volebná sila by vzrástla takmer dvojnásobne.

Článok vyšiel s podporou Nadácie Konrada Adenauera.