Inšpiratívny život Ruth Pfau, lekárky malomocných

Inšpiratívny život Ruth Pfau, lekárky malomocných

Pohreb doktorky Ruth Pfau v Karáči. Foto: TASR/AP

S rehoľnou sestrou, ktorá 50 rokov pracovala s chudobnými v Pakistane, sa islamská krajina rozlúčila štátnym pohrebom.

Správy o kresťanoch žijúcich v Pakistane bývajú v posledných rokoch zriedka kedy dobré. Členovia tejto čoraz viac skúšanej menšiny sú v islamskej republike terčom obťažovania a násilných útokov, ktoré sú často motivované napätím a konfliktami medzi islamistami a Západom na svetovej scéne.

Tieto dni však priniesli pozoruhodnú výnimku. V sobotu sa v katedrále sv. Patrika v Karáči (hlavnom meste Pakistanu) konal štátny pohreb v Nemecku narodenej katolíckej rehoľnej sestry a lekárky Ruth Pfau, ktorá zomrela vo veku 87 rokov. Päťdesiat rokov svojho života venovala službe malomocným pacientom a ďalším ľuďom v núdzi v Pakistane.

Predseda vlády Shahid Abbasi pri oznámení jej smrti povedal:

„Doktorka Ruth prišla do Pakistanu v čase zrodu mladého národa, usilovala sa zlepšiť životy ľudí postihnutých chorobou a počas toho našla svoj domov. Hoci sa mohla narodiť v Nemecku, jej srdce bolo vždy v Pakistane.“

Podobne ako Matka Tereza z Kalkaty, ku ktorej ju často prirovnávajú, aj Ruth Pfau našla svoje špeciálne povolanie medzi „najchudobnejšími z chudobných“. Zdieľať

Doktorke Pfau v roku 1988 udelili v Pakistane čestné občianstvo.

Podobne ako Matka Tereza z Kalkaty, ku ktorej ju často prirovnávajú, aj Ruth Katharina Martha Pfau našla svoje špeciálne povolanie medzi „najchudobnejšími z chudobných“ v období po získaní nezávislosti indického subkontinentu. Stalo sa to, ľudsky povedané, náhodou.

Obyvatelia Pakistanu si ctia pamiatku doktorky Pfau počas štátneho pohrebu 19. augusta v Karáči. Foto: TASR/AP

Počas štúdia medicíny prijala katolícku vieru a v roku 1957 vstúpila do rehoľného rádu. V roku 1960 bola vyslaná do južnej Indie a pre problém s vízami uviazla v Karáči. Pri zdržaní náhodou navštívila osadu malomocných v meste. Stretnutie ju natoľko šokovalo, že sa svoj život rozhodla venovať týmto dušiam. BBC pripomína:

„Ak vás to nezasiahne na prvý krát, nemyslím si, že sa to môže stať niekedy inokedy,“ povedala pre BBC v roku 2010.

„Prvým pacientom, pre ktorého som sa rozhodla, bol mladý Paštún. Musel byť v mojom veku – nemala som vtedy ani 30 rokov –, plazil sa na rukách a nohách do tejto ošetrovne, akoby to bolo niečo úplne normálne, akoby sa niekto musel brodiť rukami a nohami v bahne a špine, ako pes.“

Nemohla uveriť, že ľudské bytosti môžu žiť v takýchto podmienkach. Rozhodla sa robiť, čo len mohla, aby sa to už nedialo. Po skončení výučby v Indii sa pripojila k Centru pre malomocných Márie Adelaidy, ktoré v roku 1956 otvorili v slumoch v Karáči, píšu New York Times:

Čoskoro to premenila na stredisko siete 157 medicínskych centier, ktoré liečili desaťtisíce Pakistancov infikovaných malomocenstvom.

Stredisko financovali donori prevažne z Nemecka, Rakúska a Pakistanu. Spolu so svojimi satelitnými klinikami poskytovalo starostlivosť aj o obete sucha roku 2000 v Balúčistáne, zemetrasenia roku 2005 v Kašmíre a ničivých povodní roku 2010.

Práca organizácie doktorky Pfau bola tak efektívna, že Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1996 vyhlásila, že malomocenstvo sa v Pakistane dostalo pod kontrolu. Zdieľať

Doktorka Pfau okrem iných zachránila aj znetvorené a trpiace deti, ktoré do jaskýň a ohrád pre dobytok uzavreli ich rodičia obávajúci sa, že sú nákazlivé. (Malomocenstvo – lepra, resp. Hansenova choroba – je v skutočnosti nákazlivá iba mierne, je to bakteriálna infekcia, ktorú je možné liečiť použitím terapie viacerými liekmi.)

Práca organizácie doktorky Pfau bola tak efektívna, že Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1996 vyhlásila, že táto choroba sa v Pakistane dostala pod kontrolu. Udialo sa tak skôr, ako vo väčšine ostatných ázijských krajín.

Akonáhle sa malomocenstvo dostalo pod kontrolu, centrum sa zameralo aj na tuberkulózu, slepotu a ďalšie choroby a zdravotné postihnutia. Viaceré boli spôsobené mínami vo vojnou zničenom Afganistane.

Zábery pakistanskej televízie 24 News zo štátneho pohrebu doktorky Ruth Pfau z 19. augusta v Karáči.

Na pozadí pôsobivých verejných úspechov doktorky Pfau, za ktoré získala mnohé ocenenia, bol život, ktorý sa zdal byť zvlášť citlivý na Božie vedenie. Akoby ju Boh už od mladého veku viedol za ruku.

Narodila sa v roku 1929 v Lipsku protestantským rodičom. Spolu s rodinou prežili bombardovanie, ktoré počas druhej svetovej vojny zničilo ich domov,  a neskôr ušli zo Sovietmi okupovaného východného Nemecka. Smrť jej maličkého brata ju inšpirovala k tomu, aby sa stala lekárkou a v západnom Nemecku študovala gynekológiu.

Ešte počas štúdia v Mainzi stretla staršiu holandskú kresťanku, ktorá prežila koncentračný tábor a celý svoj nasledujúci život venovala kázaniu lásky a odpustenia. Inšpirovala ju, aby sa v evanjelickej tradícii dala pokrstiť. Neskôr vstúpila do Katolíckej cirkvi. Po niekoľkých romantických vzťahoch sa rozhodla pre náboženské povolanie (pod vplyvom diela Romana Guardiniho, pozn. prekl.) a vstúpila do spoločnosti Dcér Máriinho Srdca v Paríži.

„Keď začujete takéto volanie, nemôžete sa od neho odvrátiť, pretože nie ste to vy, kto urobil túto voľbu,“ povedala neskôr. „Boh si vás vybral pre seba.“

Napriek všetkej svojej činnosti zostala doktorka Pfau verná svojmu náboženskému životu. New York Times napísali, že „aj po tom, čo sa v roku 2006 vzdala vedenia strediska Marie Adelaidy, zostala tam žiť v jednej izbe, vstávala o piatej hodine ráno, aby si splnila povinnosti rehoľníčky, a od ôsmej hodiny sa vybrala k pacientom a bránila ich pred vládnymi byrokratmi.“

„Nikto z nás nedokáže odvrátiť vojnu, no väčšina z nás dokáže pomôcť zmierniť utrpenie – tela aj duše.“ Zdieľať

„Nepoužívam slovo ‚dôchodok‘,“ napísala v jednej zo svojich kníh. „Znie to, akoby ste už všetko zavŕšili, akoby sa život skončil a vo svete bol poriadok.“

Nad svojim životom však nevyjadrila žiadnu ľútosť. „Nasmerovanie života do služby chráni dušu pred ranami. Sú to Božie diela.“

Hoci kresťania majú často krát ťažké časy v Pakistane, čelia aj rastúcej kritike a opozícii na Západe. No zasvätený život doktorky Ruth ukazuje, ako môže jeden kresťan z celého srdca žijúci Evanjelium lásky zasiahnuť tisícky životov a stať sa príkladom pre národ.

Poslednými slovami tejto skvelej ženy boli: „Nikto z nás nedokáže odvrátiť vojnu, no väčšina z nás dokáže pomôcť zmierniť utrpenie – tela aj duše.“

Aj ak by to bolo na veľmi skromnej úrovni každodenného života vo veľmi rozvinutom štáte.

Pôvodný text: The inspiring life of Ruth Pfau, leprosy doctor. Uverejnené so súhlasom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo