Vraždenie v Kašmíre India viní Pakistan z masakra, chce mu odstaviť vodu a vyhostiť všetkých Pakistancov za 48 hodín

V utorok došlo v indickom Kašmíre k islamistickému útoku, ktorý si vyžiadal prinajmenšom 26 obetí, z toho 25 Indov a jedného Nepálčana. Podľa zdrojov denníka Indian Express boli z prinajmenšom piatich útočníkov traja Pakistanci a dvaja miestni páchatelia. Po útočníkoch sa pátra, pri strete s militantmi padol jeden indický vojak.

Útok sa udial neďaleko obce Pahalgam v indickom zväzovom teritóriu Džammú a Kašmír. Miesto útoku sa nachádza zhruba 45 kilometrov východne od provinčného hlavného mesta Šrínagar. Na sociálnych médiách sa k útoku prihlásila skupina „Kašmírsky odboj“.

Obeťami boli prevažne turisti, ktorí navštívili hornatý región známy aj ako „indické Švajčiarsko“.

Foto: TASR via AP/Dar Yasin

Podľa svedkov útočníci cielene oddelili hinduistov od moslimov a následne ich zavraždili. „Jedla som bhel puri so svojím manželom. Prišiel človek a spýtal sa, či je moslim. Keď to poprel, muž ho zastrelil,“ hovorí manželka 26-ročného Vinaya Narwala, ktorý zahynul pri útoku. S manželom boli v Kašmíre na svojej svadobnej ceste.

V rovnaký deň si výbuch v regióne Rajouri neďaleko línie prímeria vyžiadal život šiestich indických vojakov.

Ide o jeden z najväčších výbuchov násilia od série útokov v Bombaji v novembri 2008, pri ktorej teroristi v indickom meste v priebehu niekoľkých dní zavraždili 168 ľudí.

Indickí vojaci v meste Šrínagar. Foto: TASR via AP/Mukhtar Khan

Šrínagar. Foto: TASR via AP/Mukhtar Khan

Odpoveď Indie

Podľa indickej vlády nesie zodpovednosť za útoky Pakistan, s ktorým sa India o územie už takmer 80 rokov sporí. Vláda preto prisľúbila „odhodlanú odpoveď na cezhraničný terorizmus“ a indický premiér Narendra Modi sľúbil, že India bude organizátorov útokov „prenasledovať až na koniec sveta“.

Pakistan dlhodobo na svojom území toleruje islamistických militantov, ktorí bojujú proti Indii, a podľa mnohých odborníkov ich aj cvičí a vyzbrojuje. Islamabad tieto obvinenia popiera.

Nové Dillí sa teraz rozhodlo stiahnuť svojich vojenských poradcov v Islamabade, vykázať ich pakistanských kolegov, zrušiť víza SPES všetkým Pakistancom a vyhostiť ich z krajiny v priebehu 48 hodín, ako aj uzavrieť hraničný priechod Attari. Asi najväčší dosah na vzájomné vzťahy však má vypovedanie zmluvy Indus Water Treaty (IWT) z roku 1960 o spoločnom využívaní vody rieky Indus.

India chce s okamžitou platnosťou zastaviť dodávky 39 miliárd metrov kubických vody, až kým Pakistan „dôveryhodne a nezvrátiteľne“ nezastaví svoju podporu teroristov.

Zhruba 70 až 80 percent sladkej vody krajiny získava Pakistan z rieky Indus a jeho prítokov, ktoré do krajiny pritekajú z indického územia. Ak by sa tento prítok zastavil, zásobovanie 240 miliónov Pakistancov pitnou vodou by bolo takmer nemožné. Nasledujúce sucho by katastrofálne postihlo aj pakistanské poľnohospodárstvo.

To je nevídaný krok, ku ktorému India doposiaľ nepristúpila ani vo vojnách v rokoch 1965, 1971 a 1999. Aspoň krátkodobo je úplné zastavenie toku vody nemožné, pretože krajine chýba infraštruktúra k odkloneniu vody v takom veľkom rozsahu. 

India by však mohla okrem iného pokročiť s výstavbou dvoch prietokových elektrární, ktoré Pakistan už dlhšie kritizoval ako údajné porušenie dohody, a prípadne ich rozšíriť o dodatočné hrádze. Tie by v horizonte niekoľkých rokov umožnili aj ďalšie obmedzenie dodávok vody.

Časť odborníkov očakáva aj indické letecké útoky na základne teroristov v Pakistanom kontrolovanej časti Kašmíru. To sa stalo naposledy v roku 2019, keď po teroristickom útoku, ktorý zabil 46 členov paravojenskej ozbrojenej polície, indické letectvo bombardovalo centrá teroristickej skupiny Džaiš-e Mohammed.

Ale aj bez indických náletov hrozí ďalšia eskalácia konfliktu. Ak by skutočne došlo k výraznému obmedzeniu prítoku vody, takmer isto by to viedlo k vojenskej odpovedi Pakistanu, nazdávajú sa pozorovatelia.

Pakistanský premiér Šehbaz Šarif v reakcii na vyhlásenie indickej vlády vo večerných hodinách zvolal zasadnutie pakistanskej bezpečnostnej rady. V reakcii na indické kroky Pakistan zrušil víza Indom, pozastavil cezhraničný obchod a uzavrel vzdušný priestor pre indické lietadlá. Možné odklonenie toku vody označil za „akt vojny“.

Bábika symbolizujúca Pakistan. Foto: TASR via AP/Ajit Solanki

Spor o Kašmír

Územie Kašmíru je od roku 1947 predmetom územného sporu medzi Pakistanom a Indiou, keď po rozdelení britskej Indie na prevažne hinduistickú Indiu a prevažne moslimský Pakistan v Kašmíre vypuklo povstanie moslimského obyvateľstva. Toto povstanie bolo podporované zo strany Pakistanu, zatiaľ čo miestny hinduistický vládca požiadal o pomoc Indiu.

Od prímeria v roku 1948 je Kašmír rozdelený na severozápadnú časť pod kontrolou Pakistanu (spravovanú pod názvami Gilgit-Baltistan a Azad Kashmir, teda Slobodný Kašmír) a juhovýchodnú časť pod kontrolou Indie. Tá svoju časť Kašmíru spravuje ako zväzové teritórium pod názvom Džammú a Kašmír, od roku 2019 spravuje silno budhistický východný región Ladakh ako samostatné teritórium. Menšie časti historického Kašmíru si nárokuje a od roku 1962 aj kontroluje Čína.

India a Pakistan si naďalej nárokujú celé územie Kašmíru, pričom India argumentuje tým, že za pripojenie k nej sa vyslovila legálna kašmírska vláda, zatiaľ čo Pakistan argumentuje údajnou vôľou moslimského obyvateľstva.

Pred rozdelením Kašmíru v regióne tvorili moslimovia asi tri štvrtiny obyvateľstva, necelú štvrtinu tvorili hinduisti a niekoľko percent budhistické obyvateľstvo, ktoré žilo v odľahlých a riedko osídlených horských oblastiach.

To sa odráža aj na dnešnom obyvateľstve. V menšom teritóriu Džammú a Kašmír žije vyše 12 miliónov obyvateľov (asi 70 percent moslimov a 30 percent hinduistov), zatiaľ čo v rozlohou väčšom Ladakhu žije len tristotisíc obyvateľov (46 percent moslimov, 40 percent budhistov, 12 percent hinduistov). Pakistanom kontrolovaná časť Kašmíru je od vojny 1947 – 1948 takmer úplne moslimská.

Mapa Kašmíru. Modrá časť sa nachádza pod kontrolou Indie, zelená pod kontrolou Pakistanu a žltá pod kontrolou Číny. Zdroj: Wikimedia

Indovia vinia šéfa pakistanskej armády

Po vojnách v rokoch 1947 – 1948 a 1965 o Kašmír, 1971 o Bangladéš a 1999 znovu o Kašmír (Kargil) by sa India a Pakistan mohli ocitnúť v piatej vojne za posledných 80 rokov.

Situácia je mimoriadne vážna nielen preto, že India a Pakistan sú domovom pre viac než 1,5 miliardy ľudí, ale aj preto, že oba štáty disponujú jadrovými zbraňami.

Indické médiá pripisujú zodpovednosť za útok priamo náčelníkovi pakistanského generálneho štábu Asimovi Munirovi. Pripomínajú, že Munir len prednedávnom hovoril o Kašmíre ako „tepne Pakistanu“ v prejave, v ktorom sa venoval rozdielom medzi moslimami a hinduistami. Pozorovatelia tvrdia, že jeho prejav krátko pred útokmi „nie je náhodou“.

Denník Indian Express píše, že správanie Pakistanu je „zúfalým krokom v zúfalých časoch“, ktorým sa krajina pokúša odpútať pozornosť od vlastných ekonomických problémov, rastúceho separatizmu v provincii Balúčistan a zahraničnopolitickej izolácie po konci americkej závislosti od Pakistanu v afganskej otázke.

Indian Express preto argumentuje, že India si môže dovoliť triezvo zvážiť svoje kroky, využiť svoju výhodnejšiu medzinárodnú situáciu a že odveta by nemala byť založená „na emóciách a verejných náladách“.