Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
13. apríl 2012

KULTUREVUE: „Pápeža volám Jozef...“

ratzi_brat.jpg „...všetko ostatné by bolo čudné“, hovorí Georg Ratzinger, brat Benedikta XVI. v knihe rozhovorov Môj brat, pápež, ktorá nedávno vyšla v anglickej jazykovej verzii. Michaelovi Hesemannovi, nemeckému historikovi a publicistovi, v nej fascinujúco odhaľuje...

...všetko ostatné by bolo čudné“, hovorí Georg Ratzinger, brat Benedikta XVI. v knihe rozhovorov Môj brat, pápež, ktorá nedávno vyšla v anglickej jazykovej verzii. Michaelovi Hesemannovi, nemeckému historikovi a publicistovi, v nej fascinujúco odhaľuje nemálo z minulosti a súkromia súčasného pápeža.

Boh k nám hovorí cez znamenia čias, konštatuje M. Hesemann a už v prvej kapitole knihy rozhovorov s Georgom Ratzingerom upozorňuje na zvláštne skutočnosti. Rodisko Josepha Ratzingera, bavorská obec Marktl Am Inn, leží 18,5 míle od Braunau Am Inn, kde prišiel na svet Adolf Hitler. Tá istá vzdialenosť zároveň delí Wadowice, rodisko bl. Jána Pavla II., Benediktovho predchodcu, od koncentračného tábora Osvienčim. Obe rodiská neskorších pápežov sú zároveň situované neďaleko významných mariánskych svätýň: Altöttingu v prvom prípade a Kalwarie Zebrzydowskej v druhom. „Obaja pápeži sa tak narodili v bezprostrednej blízkosti miest symbolizujúcich, ako žiadne iné, povstanie a neľudskú krutosť národného socializmu. Zároveň obe rodiská sú podobne pod ochranou Božej Matky, ktorá vždy premáha zlo“, píše nemecký novinár (s. 32).

Vtiahnutý do deja

Na informácie mimoriadne bohatá publikácia je členená do deviatich kapitol s úvodom a záverečným zhodnotením šesťdesiatich rokov kňazskej služby, ktorej dovŕšenie obaja bratia Ratzingerovci oslávili vlani v júni. Čitateľa už na prvý pohľad prekvapí forma, akou je kniha napísaná. Nejde o klasickú podobu „otázok a odpovedí“, na akú sme zvyknutí napríklad z knižných rozhovorov Petra Seewalda s Josephom Ratzingerom: Soľ zeme, Boh a svet či najnovšieho Svetla sveta. Naopak, ide o takmer nepretržitý tok spomienok staršieho z bratov, niekdajšieho dirigenta slávneho speváckeho zboru Regensburger Domspatzen. Tento prúd faktov a úvah, v ktorých nemožno neobdivovať obdivuhodnú pamäť a schopnosť pre detail u osemdesiatosemročného Georga Ratzingera, je na vhodných miestach decentne doplnený Hesemannovými informačnými vsuvkami, prípadne miestami aj otázkami adresovanými exkluzívnemu respondentovi. Vďaka tomu môže mať čitateľ pocit, že sedí bezprostredne pri Mons. Ratzingerovi, počuje jeho hlas, a tak je priamo vtiahnutý do deja. Tento výnimočný rozprávačský štýl knihy umožňuje jej pomerne plynulé čítanie takpovediac „na jeden hlt“.

Prekvapenia (zo) života

Azda každý, kto sa domnieva, že pápežov život pozná pomerne detailne, musí po prečítaní spomienok jeho brata s prekvapením a pokorou uznať, že doteraz vedel iba málo. Samotné memoáre niekdajšieho kardinála Ratzingera, ktoré vyšli aj v slovenčine (Z môjho života. Autobiografia. Trnava: Dobrá kniha, 2005) ponúkajú len stručný „prelet“ nad životnými míľnikmi súčasného pápeža. Napriek množstvu ďalších kníh, ktoré sú mu venované, až dielo Môj brat, pápež ponúka vskutku komplexný a detailný pohľad na život tohto výnimočného teológa, a to už od jeho raného detstva. Osobitne tento životný úsek je v rozprávaní Georga Ratzingera zvlášť dojímavý. Čitateľ sa oboznámi s množstvom doteraz skrytých udalostí a drobných epizód, ako napr. so záškrtom, ktorý prekonal malý Joseph, kvôli čomu sa takmer zadusil jahodou (s. 39-40). Dramaticky i úsmevne sú opísané roky národnosocialistickej nadvlády a následná služba bratov v Hitlerovej armáde. Toto obdobie, v ktorom bol postoj k vládnucemu režimu otázkou ľudského charakteru, zásadne tvarovalo morálny profil oboch Ratzingerovcov. Možno povedať, že práve vtedy osobnostne dozreli, tak, ako dozrelo aj ich odhodlanie stať sa katolíckymi kňazmi.

Mons. Ratzinger približuje tiež obraz svojho brata ako prirodzene usilovného študenta, s ktorým – na rozdiel od študentskej poctivosti – od malička zdieľal túžbu po kňazskom povolaní. Aj vo freisinskom Veľkom seminári, kde sa pripravovali na presbyterskú dráhu, prejavoval sa budúci pápež ako mladý človek doslova „hladný“ po vedomostiach: „Prirodzene, všetci sme sa o ňu (cirkevnú náuku) zaujímali, ale iba Jozef skutočne trávil čas tým, že sa zaoberal špeciálnymi témami a to aj mimo povinného čítania. Naopak, ja som zvykol čítať len to, čo bolo bezprostredne spojené s prednáškami a čo bolo požadované na skúšku“ (s. 152).

Zbožnosť & liturgia

V rozprávaní o mladosti, rokoch teologickej formácie i neskoršom kňazskom pôsobení, kedy sa už cesty najmä mužskej línie súrodencov z profesionálneho hľadiska rozišli, si nemožno nevšimnúť dva základné determinanty, ktoré zásadným spôsobom pôsobili na ich životy. Sú nimi prirodzená, takmer až prostá zbožnosť, detinská dôvera v Božiu prozreteľnosť, ku ktorej boli od malička spolu so sestrou Mariou vedení svojimi rodičmi a tiež fascinácia krásou katolíckej liturgie. Je zjavné, že tieto prvky pôsobili vo formácii oboch bratov mimoriadne intenzívne, čo sa, napokon, odráža i v súčasnej pastoračnej orientácii a teologickej práci Benedikta XVI.

Inzercia

V roku 1931, keď mal Joseph štyri roky, prišiel na birmovku do Tittmoningu, v ktorom vtedy rodina Ratzingerovcov bývala, arcibiskup Mníchova a Freisingu kardinál Faulhaber, ktorý o pár rokov neskôr vyslúžil jemu a Georgovi sviatosť posvätného rádu, a ktorého Joseph o ďalších pár rokov nasledoval na arcibiskupský stolec. Aristokratický Faulhaber „mal veľmi pôsobivý zjav a pricestoval v čiernej limuzíne, aká dovtedy nikdy v Tittmoningu nebola. Nikdy predtým sme nevideli také úžasné auto, ako bolo kardinálovo. Potom kardinál vystúpil s veľkou dôstojnosťou a prezrel si dav vznešeným pohľadom. To na nás mimoriadne zapôsobilo, zatiaľ čo môj brat stručne poznamenal: ,Raz budem kardinálom!'“, spomína niekdajší zbormajster (s. 68-69). V tom čase ani on, ani nik iný netušil, že o pár desaťročí sa táto detská túžba nielenže naplní, ale aj ďaleko prevýši, s čím sa však neraz spojí osočovanie, nenávisť a rozličné útoky.

Otázka: „Trpí (váš brat) kvôli mnohým útokom zo strany médií?“

Odpoveď: „On osobne je veľmi citlivý, ale zároveň vie, odkiaľ tieto útoky prichádzajú a pozná ich dôvod, čo je zvyčajne za nimi. Týmto spôsobom ich prekonáva omnoho ľahšie, jednoduchšie sa ponad ne prenesie. Napriek tomu je tiež pravdou, že sa veľmi často stretáva s mnohými sympatiami, znovu a znovu, kamkoľvek ide.“ (s. 242).

Marián Sekerák

Ratzinger, Georg: My Brother, the Pope. San Francisco: Ignatius Press, 2011. ISBN 978-1-58617-704-1. 270 s.

Foto: Flickr.com, wikimedia.org

Odporúčame

VATIKÁNSKA SEDMA: Dámy v bielom a pán v bielom

VATIKÁNSKA SEDMA: Dámy v bielom a pán v bielom

kuba1.jpg Cesta Benedikta XVI. na Kubu sa zapíše nielen do kroniky jeho pontifikátu, ale aj celých dejín pápežstva ako jedna z najvýznamnejších. Škoda len, že v prípade diplomacie Svätej stolice pôjde o značne temný list. Význam, aký uplynulej apoštolskej ceste Benedi...

KULTUREVUE: 22 hláv

KULTUREVUE: 22 hláv

22hlav-text_mala.jpg Je smutné, ak národ nemá hrdinov. No ešte smutnejšie je, keď ich má, no netuší o nich. Tak nejako by sa dali zhrnúť moje prvé dojmy po zhliadnutí nového dokumentárneho filmu režiséra a súčasne scenáristu Matúša Demka, ktorý sa práve dostáva do rad...

KULTUREVUE: Matky

KULTUREVUE: Matky

matky2mala.jpg Porodiť dieťa v gulagu je samo osebe silná téma. Pavol Rankov (na obr. dolu) z nej vo svojom najnovšom románe Matky nič nestratil, naopak, potiahol ju do roviny materstva vôbec. Tému románu by vystihol aj názov Formy a špecifiká realizácie materstva v h...