KULTUREVUE: Matky

matky2mala.jpg

Porodiť dieťa v gulagu je samo osebe silná téma. Pavol Rankov (na obr. dolu) z nej vo svojom najnovšom románe Matky nič nestratil, naopak, potiahol ju do roviny materstva vôbec. Tému románu by vystihol aj názov Formy a špecifiká realizácie materstva v hraničnej sociálnej situácii. To je zadanie diplomovej práce, ktorú píše jedna z hrdiniek. Spolu s jej školiteľom postupne čítame, ako zaznamenáva oral history 85-ročnej Zuzany Laukovej.

Jej vzťah s partizánom Alexejom, ktorého zastrelili Nemci, zatknutie za údajné udavačstvo, tehotenstvo, transport, sovietsky pracovný tábor – až po Stalinovu smrť, prepustenie, boj o syna Alexeja, už deväťročného, a nečakané rozuzlenie príbehu (a zauzlenie osudu) predstavuje hlavnú dejovú líniu. Druhou je tehotenstvo študentky Lucie, ktorá cez priateľstvo so starou pani Laukovou spoznáva novú dimenziu života.

Autorovi sa podarilo vystavať bohatý, plastický príbeh, ktorý nepustí až po poslednú stranu. Hoci ide len o jeho druhé dielo tohto rozsahu (po titule Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)), recenzenti mu už prisudzujú rolu pisateľa historických románov. V tomto prípade je však menej encyklopedický, jeho postavy sa intenzívnejšie vyvíjajú, gulag je skôr kulisou príbehu. No o to ťaživejšou – preto čitateľ uvíta „oddychové“ odbiehanie do súčasnosti, k malicherným zápletkám v univerzitnom kabinete. Rankov, sám vysokoškolský pedagóg, cez ne šikovne paroduje neduhy súčasného slovenského vzdelávacieho systému.

Plurál v názve románu sa vzťahuje na niekoľko osudov: napočítať môžeme okrem hlavnej hrdinky, zapisovateľky a ich matiek ďalšie minimálne tri typy materských realizácií, spolu teda sedem. Hlavná línia rozvíja materstvo ako mentálnu pupočnú šnúru. Každá čitateľka matka naplno precíti muky hrdinky, ktorej dieťa plače, kým ju nútia stáť na väzenskom nástupe. Prítomnosť bábätka v gulagu sa nevyhnutne stáva príležitosťou na mnoho scén, pri ktorých trhá srdce. Utrpenie, až šialenstvo matky odlúčenej od syna a šliapajúcej kvôli nemu po všetkom ostatnom má u čitateľa šancu na pochopenie.

"Utrpenie, až šialenstvo matky odlúčenej od syna a šliapajúcej kvôli nemu po všetkom ostatnom má u čitateľa šancu na pochopenie."

Cez iné postavy zaostruje Rankov na materstvo ako snahu o kontrolu nad dieťaťom, dovedenú až do (seba)zničujúceho dôsledku. Čitateľ je svedkom nepriznaného zranenia z podstúpenej interrupcie a dôsledkov pre vzťahy v rodine. S ďalšou postavou prijíma cez materstvo pozvanie do iného života: s inými hodnotami, prioritami, zodpovednosťou. Zuzanina staršia spoluväzenkyňa Anna stelesňuje múdrosť, starostlivosť, všadeprítomnú materskú pomoc a oporu. Zabijačka Zina nesie v sebe ranu po strate vlastných detí a voči Zuzane a malému Alexejovi sa prejaví jej ochranársky pud. Mohutná drsná veliteľka Irina je príkladom toho, ako dieťa prebúdza jemnosť a dobrotu, ale aj egoizmus, keď si chce človek jeho lásku privlastniť.

rankov.jpg

Kniha vťahuje do úvah o fyzickej strate dieťaťa – aj o možnosti stratiť dieťa duchovne, keď ho dovolíme nainfikovať scestným pohľadom na dobré a zlé. Sovietska demagogická poéma o uvedomelom pionierovi Pavlikovi Morozovovi, ktorý udá vlastného otca, sa v istej časti románu začína vinúť dejom ako nebezpečná niť. V románových hraničných situáciách je intenzívne prítomná aj viera: a nie sú to len Vianoce v gulagu, ale najmä neodbytné otázky odovzdaného prijímania situácie, schopnosti spracovať aj enormné ťažkosti pozitívne. Po dočítaní ostane visieť vo vzduchu všeľudská otázka odpustenia, obety, sebaobety. Už naznačená problematika interrupcií sa tu nerieši ako primárna, netrčí, ale spomedzi riadkov presvitá jasný postoj k nenarodenému maličkému človekovi.

Ak čitateľ s napätím tŕpne, či happyend bude, alebo nebude, ostane zaskočený. Na záver postavil autor svoje postavy do úplne nového svetla. Tou podstatnou ostáva po zatvorení knihy otázka, ako premieňať zlo na dobro. Ako obstáť pred Bohom a pred sebou v slepej uličke zla. Ako si vybrať z dvoch zlých riešení a nestratiť šťastie. Ukazuje sa, že konanie „za každú cenu“ vedie do nešťastia.

(Pavol Rankov, Edition Ryba, 2011)

Terézia Rončáková
Foto: Flickr.com, wikimedia.org