Orbánov boj za európsky ľud

Sobota ráno, sikulské kúpeľné mestečko Tusványos zovreté dolinou východných Karpát. Asi o dve hodiny sa začne politická prednáška Viktora Orbána, pred veľkým pódiom sa zhromaždí do tritisíc ľudí, skôr starších a miestnych Maďarov.

Prejav sezóny

Viktor Orbán si toto miesto už 27 rokov vyberá na zásadný politický prejav sezóny. Hovoril tu o vzoroch, ktoré pre Maďarsko videl v neliberálnych demokraciách, predtým o dvojakom občianstve, viackrát tu stanovil politickú líniu na dlhé obdobie dopredu. Je to trochu bizarné, z Budapešti je to sem takmer 800 kilometrov, tunajších Maďarov trápi viac politika Bukurešti a zakazovanie sikulských vlajok, prišli však počúvať muža, ktorý odtiaľto posiela odkaz do Budapešti, Berlína, Bruselu, ale aj Bratislavy.

Podobné letné festivaly sa konajú v každej krajine, kde žije maďarská menšina, na Slovensku dokonca dva. Ten v rumunskom Băile Tușnad, po maďarsky Tusványos, je ale jedinečný. Pravidelne sem chodí Orbán, po celý týždeň sa konajú diskusie a prednášky, večer koncerty maďarských kapiel. Žiadna Pohoda to ale nie je. Organizáciu má pevne v rukách Fidesz.

Podľa slov miestneho novinára sa tu publikum cez deň trochu obmení, iní ľudia chodia na festival cez deň a výrazne mladší a nepolitickejší tvoria väčšinu na koncertoch večer. K tomu langoše, skalické trdelníky, cigánska a hranolky. Pivo, radler aj káva stoja 5 lei, niečo málo vyše eura, sikulské a občas aj maďarské vlajky.

A tento rok ešte nálepky so zakázaným pivom. Rozdávajú ich tínedžerky, ľudia si ich ochotne lepia na oblečenie či telo, zdá sa, že nálepka dokáže spojiť entuziastického sympatizanta Fideszu s trochu pripitým punkerom. Má to logiku: Keď chcel Heineken zatvoriť jeden miestny pivovar, ľudia protestovali a vznikol truc podnik, pivovar, ktorého pivo sa údajne na to heinekenovské podobalo, okrem iného aj grafikou. Západný investor sa, pochopiteľne, súdil a súd vyhral. Lenže potom do sporu susednej krajiny zasiahol Viktor Orbán a Heinekenu pohrozil obmedzeniami na maďarskom trhu, napríklad tým, že červenú hviezdu v logu môžu maďarské orgány považovať za propagáciu komunizmu. A tak Heineken ustúpil.

Pivo značky Csíki sör sa predáva ďalej s reklamným sloganom „zakázané pivo“, Maďari svoj boj s globalizáciou morálne vyhrali. A ako nám vraví slovenský Maďar Zsolt, pivovar vlastní maďarský oligarcha zo Slovenska Oszkár Világy a možno si ho kúpiť na štadióne DAC Dunajská Streda.

Začiatok sa trochu odsúva, ľudia sa kopia a prvý dojem z Viktora Orbána nie je najlepší. Je viditeľne pribratý, bývalý futbalista sa s veľkým bruchom pohybuje trochu nemotorne, šediny spôsobujú, že pôsobí trochu staro. Orbán má pritom iba 54 rokov (ročník 1963), politickú kariéru začal na druhom pohrebe Imre Nagya v júni 1989, keď porušil zákaz a slovo, ktoré dal komunistom, a pred státisícmi ľudí predniesol slávny politický prejav.

Po smrti Józsefa Antalla v roku 1993, ktorý bol prvým nekomunistickým premiérom Maďarska, je Orbán v podstate nonstop na vrchole – buď ako líder opozície, alebo premiér. Takú kariéru nemá vo východnej Európe nikto. Samozrejme, na druhej strane tejto mince je cena za takmer 25 rokov trvajúcu hegemóniu: Každý, kto ho kedy vo Fidesze ohrozoval, skončil. Preto sú v strane najmä servilní karieristi a skorumpovaní politici.

Orbán sám si z toho hlavu nerobí. Strane aj štátu dominuje, pričom v sebe spája rovnako veľký politický a ideologický talent. Žiadny iný európsky politik nie je takým ideologickým politickým zvieraťom ako on. A preto sa za jeho hodinovou prednáškou, kde ponúkne svoju interpretáciu posledných mesiacov aj pohľad na to, čo Maďarsko čaká, oplatí cestovať. Dôkazom je novinár BBC, desiatky kamier z budapeštianskych malých aj veľkých médií. Orbán je dnes už niečím viac ako len maďarským premiérom, je najviditeľnejším politikom východnej Európy, prvý a najotvorenejšie sa postavil Angele Merkelovej a v momente, keď sa na jeho stranu pridala bavorská CSU, bolo jasné, že má váhu.

Celá teoretická predohra sa rozplynie, keď na scénu prichádza Viktor Orbán vo vykasanej žltej košeli, horúčava už začína byť neznesiteľná. Mikrofón si najskôr berie Zsolt Németh, šéf zahraničného výboru maďarského parlamentu, atlantista, ktorého hviezda vo Fidesze síce pomaly padá a ktorý postupne predstaví niekoľko desiatok VIP hostí v publiku vrátane šéfa slovenskej SMK.

Prvý sa však k slovu dostáva László Tőkés, bývalý disident a líder rumunskej revolúcie z roku 1989. Až po jeho prejave, v ktorom sa prihovára najmä rumunským Maďarom a spomína päťsté výročie reformácie, prichádza chvíľa maďarského premiéra.

Moderátor ho víta ako čerstvého dedka, ktorému sa narodilo prvé vnúča. Orbán sa poďakuje, ale tým sa táto téma pre neho končí. Svoj prejav začína tým, že vytiahne futbalový dres a gratuluje klubu z neďalekého sikulského mesta Sfantu Gheorge k postupu do rumunskej prvej ligy.

Triezvi Slováci a silný štát

Potom sa už však všetko točí okolo politiky. Hoci od jeho posledného prejavu v Tusványosi prebehli americké aj francúzske voľby, podľa Orbána je najdôležitejšou udalosťou tohto obdobia posilnenie Vyšehradskej štvorky. „Je taká silná ako ešte nikdy a hovorí jedným jazykom,“ prízvukuje. Ide podľa neho o veľkú vec, pretože združuje mentalitou odlišné krajiny. „Romantických Maďarov, nadšeneckých Poliakov, racionálnych Čechov a triezvych Slovákov.“ Tvrdí, že dôkazom vplyvu tohto zoskupenia je aj to, že zatiaľ čo Obama mal svoj prvý veľký zahraničný prejav v Káhire, Trump tak urobil vo Varšave. Nasleduje privítanie poľskej delegácie.

V ďalšej časti prejavu sa Orbán posúva z regionálnej na globálnu úroveň. Tvrdí, že zásadný zápas dneška sa odohráva medzi nadnárodným kapitálom a politikmi, ktorí chránia národné záujmy. Maďarsko je podľa neho v tomto boji na správnej strane barikády. „V tomto sme predbehli dobu, keď politik vyslovuje takéto myšlienky, tak väčšinou nezískava pozitívne body. Ale keď vydrží, tak v budúcnosti môže získať úspech a uznanie.“

Maďarský premiér vzápätí menuje atribúty, ktoré robia štát silným. „Nežije z cudzích peňazí. Preto sme sa poďakovali Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke za doterajšiu spoluprácu a poslali sme ich domov vo viere, že sa už nikdy nestretneme.“

Ako ďalšie kritériá silného štátu menuje vyrovnaný rozpočet, ekonomickú výkonnosť a to, že obyvateľstvo si neberie hlava-nehlava úvery. Silný štát tiež musí podľa neho ponúknuť prácu každému, kto chce pracovať. Nasleduje príklad, prečo je to dôležité.

„V roku 2010 pracovalo v Maďarsku len 3,6 milióna ľudí a daň platilo len 1,8 milióna. Bol to zázrak, že sme to vôbec prežili. Dnes pracuje 4,4 milióna ľudí a 4,4 milióna platí dane. Aj preto sme silnejší ako v minulosti.“

Silný štát tiež musí mať silné zastúpenie v energetike a bankovej sfére. Aj preto vraj jeho vláda vynaložila tisíc miliárd forintov, aby získala späť sprivatizované podniky. Ďalšími faktormi sú podľa neho dobrá demografia a moderná armáda, v čom má Maďarsko stále rezervy. Plánuje však v tomto smere veľké investície.

„Silný štát nemôže fungovať bez silnej kultúrnej identity. Tá nemôže fungovať bez silnej etnickej identity,“ pokračuje Orbán a dodáva: „Zmena etnického zloženia krajiny znamená aj zmenu jej kultúrnej identity. Silný štát niečo také nikdy nesmie dopustiť, ak ho k tomu neprinúti nejaká svetová katastrofa.“

Za veľkú výzvu pre štát považuje Orbán aj schopnosť hostiť veľké športové podujatia. „Naše hlavné mesto má na viac, ako slúžiť iba Maďarsku, medzi Viedňou a Istanbulom je jediné také mesto – a to je Budapešť.“

Sorosova mafia a hanební Nemci

O tom, že George Soros znamená v Maďarsku niečo iné ako u nás, sme už na Postoji písali. Napokon tomuto americkému Židovi, ktorého rodina z Maďarska ušla vďaka Vrbovej a Wetzlerovej správe (ktorá sa dostala iba k malej skupine budapeštianskych Židov), sa tu hovorí po maďarsky – György.

„Nemôžeme podľahnúť žiadnym konšpiráciám, boj, ktorý stojí pred Maďarskom, nemôžeme brať ako niečo konšpiratívne, treba tento zápas opísať úplne racionálne,“ hovorí Orbán po asi 40 minútach prejavu, stále svižne a dostatočne nahlas.

V Bruseli podľa neho vznikla únia európskej byrokracie a „Sorosovho impéria“, čo sú v zásade ľudia, ktorých Soros financuje alebo ktorí vidia svet ako on. Toto spojenectvo „vzniklo proti záujmom európskeho obyvateľstva. Je smutné, že v tomto spojenectve Soros svoje záujmy presadí ľahšie v Bruseli ako vo Washingtone a v Tel Avive“. Keďže pred chvíľou Orbán spomínal na stretnutie s Benjaminom Netanjahuom v Budapešti (na hlavu počas návštevy synagógy si pritom nedal jarmulku, ako to býva zvykom, ale klobúk), poslucháč tuší, že vie viac, než povie.

Soros má údajne štvorbodový plán, ktorý sám opísal a pod svojím menom aj zverejnil, ten znie: „Každý rok treba do Európy  na územie EÚ priniesť niekoľko stotisíc, najlepšie až milión migrantov z moslimského sveta. Po druhé, všetci migranti majú dostať hotovosť v sume 4,5 milióna forintov. To rád zafinancuje sám Soros,“ hovorí Orbán, „ale to je druhoradé. Hlavným zmyslom dotácie je, aby táto možnosť bola atraktívna aj pre ďalších, ktorí uvažujú nad útekom zo svojej domoviny, musia udržať tento systém v chode, aby to bolo atraktívne aj pre moslimov, ktorí sú ešte doma. (...) Tretím bodom Sorosovho plánu je distribúcia imigrantov do všetkých krajín EÚ na základe stáleho a povinného mechanizmu. Štvrtý bod: treba zriadiť európsku migračnú agentúru, ktorá má za cieľ zobrať všetky kompetencie od národných štátov a urobiť z toho celoeurópsky významnú agentúru.“

Okrem Sorosa a komisára Timmermansa žiadneho svojho oponenta osobne nemenuje, jeho najtvrdšia kritika ale predsa len smeruje inde – na Nemecko. Je to prekvapivé, nielen kvôli maďarsko-nemeckej historickej väzbe, ale tak trochu aj kvôli tomu, že žiadnemu čelnému európskemu politikovi nevychádza kritika Nemecka tak ako Orbánovi. Tu však nie je osobný, ako vraví, nechce sa vmiešať do nemeckej predvolebnej kampane, Nemcov však varuje:

„To, že Maďarsko dokázalo ochrániť seba a celú Európu, stálo veľa peňazí. Z toho len veľmi málo peňazí sme získali z EÚ. Nech Európa nehovorí o solidarite, kým nám tieto peniaze nepreplatí. 250 miliárd forintov, čo bol náš prínos do toho, aby sme ochránili celú Európu. Ako Nemec by som si dvakrát premyslel, či voči Maďarom vytiahnem ako argument nedostatočnú solidaritu. (...) Nech Nemci nehovoria o solidarite, keď v nemeckom závode zarába nemecký robotník päťkrát toľko ako robotník v tej istej nemeckej fabrike v Maďarsku. Hovoriť o solidarite v tejto perspektíve je dokonca hanebné.“

Nie sú to len slogany, Orbán ponúka logiku svojho argumentu. Cieľom európskej integrácie je mier a mierové spolunažívanie, nie solidarita. Solidarita je nástroj. A ak je cieľom mierové spolunažívanie s moslimskými imigrantmi, tak tento nástroj nefunguje. V prvom rade preto, že moslimovia majú iné hodnoty a inú kultúru, nemienia sa jej vzdať a napríklad akceptovať rovnosť muža a ženy. Čo dosiahneme solidaritou s takýmito imigrantmi? Orbán si otázku nekladie, houellebecqovskú odpoveď ale ponúka: vznikne miešaná väčšina a „moslimovia sú silnejší ako Európania“.

Ak tomu chceme čeliť, musíme reagovať, pre Orbána to znamená podporu silného štátu so všetkými prvkami, ktoré opísal v úvode, a revitalizáciou kresťanstva (Orbán sám je reformovaný protestant). Kresťansko-demokratické strany v západnej Európe už nie sú kresťanské, nadbiehajú očakávaniam liberálnej elity a médiám, napokon ani sociálnodemokratické strany už nie sú tým, čím bývali, stratil sa proletariát („veľa pracovných miest bolo vynesených z EÚ“), socialisti zlyhali a aby to prekryli, uzavreli „manželstvo s neoliberálnymi skupinami, orientujú sa na udržanie vplyvu v jednej kľúčovej oblasti, a to je udržanie vplyvu nad kultúrou“.

EÚ tiež potrebuje reformu. Európska komisia sa nesmie správať ako politický orgán, „má sa vrátiť k svojej pôvodnej funkcii a strážiť dodržiavanie európskej zmluvy“, výsledkom tohto procesu je, že bola porušená dôvera, na ktorej to celé fungovalo – preto sa to „musí okamžite skončiť“.

EÚ, samozrejme, musí obnoviť bývalú rovnováhu v pomere kompetencií medzi štátmi a centrom, za hranice musia ručiť štáty a ilegálnych imigrantov deportovať.

Integráciu ale treba ešte dokončiť a integrovať Balkán, „v prvom rade Srbsko“, to musíme našim západoeurópskym kolegom pokojne vysvetliť, a potom ešte uzavrieť dve veľké historické zmluvy – s Tureckom a Ruskom. Potom bude reforma EÚ zavŕšená.

Orbánovi sa prejav podaril. Maďarské voľby sa v mysliach divákov stali dôležitými pre celú Európu, pretože Maďarsko má európsky význam. Skutoční súperi Viktora Orbána nie sú v Maďarsku, sú za hranicami, on ale potrebuje mandát od svojich ľudí vrátane milióna Maďarov, ktorí majú s druhým občianstvom aj právo voliť. Je jasné, že takýto tlak nemôže ustáť len tak hocikto, určite nie politický nováčik.

Orbánovi sebavedomie nechýba: „Ak by som chcel dnešný prejav zhrnúť v jednej vete, tak celých 27 rokov sme tu v strede Európy verili, že našou budúcnosťou je Európa, teraz už pociťujeme to, že budúcnosťou Európy sme my sami.“

Za Orbánom stovky kilometrov

Aj z týchto slov je jasné, že politicko-hudobný festival v Tusványosi slúži Orbánovi najmä ako kulisa. Jeho názory majú znieť v oveľa väčšom priestore. Ambície súčasného maďarského premiéra sú totiž vyššie, ako len rečniť k rumunským Maďarom. Sčasti cieli na publikum v Maďarsku, ale z emancipovaného prejavu je zrejmé, že sa cíti byť aj európskym hráčom. Verí, že problémom nášho kontinentu má čo povedať, vie, že veľa ľudí má podobný názor ako on, a tak chce byť ich hlasom.

Možno práve preto táto akcia v maličkom sikulskom mestečku láka aj stovky Maďarov z Maďarska. Cestou späť sa zastavujeme na obed v pekne situovanej reštaurácii neďaleko Tusványosu. Je plná, a tak sa o stôl delíme so starším a distingvovane správajúcim sa manželským párom. Vysvitne, že sú z Nagymarosu, neďaleko slovenských hraníc, a pán sa pochváli, že je fanúšikom DAC Dunajská Streda. Kvôli Orbánovmu prejavu museli cestovať stovky kilometrov, ale z ich tvárí srší taká spokojnosť, že pýtať sa, či im to stálo za to, nemá zmysel.

Foto: FB profil Viktora Orbána