NÁZOR ANTONA HYKISCHA: Voľby nie sú o démonoch, ale o ľuďoch

Predčasné voľby na Slovensku sa skončili s výrazným úspechom strany SMER Sociálna demokracia (44,41 %). Zároveň znamenajú porážku skupiny pravicových strán, ktoré doteraz tvorili vládnu koalíciu. Víťaz volieb sa nemusí uchádzať o spoluprácu ostatných strán. Do ústavnej väčšiny mu chýba len sedem mandátov.

História Slovenska od volieb 2010 je poučná. Po vtedajších voľbách kresťanskí demokrati odmietli koaličnú ponuku vtedy najpočetnejšieho SMERU. Solidárne sa pridali ku skupine porazených strán a utvorili koaličnú vládu pravicového zamerania, onen povestný „zlepenec“, ktorému Fico nepredpovedal dlhý život. Stalo sa. „Zlepenec“ sa hanebne rozpadol. Nepomohli ani imidžové hrátky premiérky Radičovej z líderskej SDKÚ-DS (Slovenská demokratická a kresťanská únia-Demokratická strana) , ktorá sa pred dvomi rokmi počas volebnej noci objímala s lídrom tvrdo liberálnej a dobrodružnej strany Sloboda a solidarita (SaS), nevraviac o sympátiách bratskej KDH. Stačilo pol druha roka a dobrosrdečný liberál „Riško“ v hlasovaní o podpore eurovalu, spojeným s hlasovaním o dôvere vláde, rázne povalil vlastnú pravicovú vládu Ivety Radičovej. Akýže prímer vám príde na um? Judášske objatie?

Kresťanské strany?

Kresťansky orientovaní voliči na Slovensku iba s údivom pozorujú, čo na politickej scéne predvádzajú štandardné politické strany, obe s názvom „kresťanské“. Tu je už prvá ťažkosť. Na Slovensku máme dve kresťanské strany – SDKÚ-DS a KDH: Do včerajška SDKÚ-DS vedená Mikulášom Dzurindom so svojimi 15 – 16 % bola uznávaným lídrom pravice. Treba po pravde priznať, že „kresťanské“ v tejto strane akosi bolo umne skryté. Bola to tvrdá pravica, pramálo sociálna. Pevnou rukou naštartovala rozsiahle reformy, zaviedla rovnú daň, urobila zo Slovenska stredoeurópskeho tigra, dostala Slovensko do NATO, EÚ a do OECD.

Predvčerom tento líder skončil na predposlednom mieste so 6 % a s výhľadom, že Mikuláš Dzurinda rezignuje z postu lídra strany. Prečo? Vari za proeurópsku politiku, kresťanské ideály? Omyl. Za doteraz neobjasnenú aktivitu (či neaktivitu) v obludnej kauze „Gorila“ pri stámiliónových úplatkov a rozkrádaní pri privatizácii štátnych podnikov.

Za kuľhajúcou SDKÚ-DS skončila liberálna strana SaS s 5,8 %. Ledva sa preškriabala cez päťpercentnú hranicu! Líder Richard Sulík, autor legendárnej rovnej dane, sa ledva udržal po sérii čudných stykov s členmi mafiánskej smotánky.

"KDH bolo smutným svedkom pádu pravicového zlepenca. Z pôvodne euroskeptického postoja bolo nútené rýchlo prehodiť na proeurópsku výhybku."

Zdieľať

Druhá staršia kresťanská strana KDH vystupuje v bielych rúchach, zatiaľ nepoškvrnená. Strana je v zajatí svojich nekonečne opakujúcich sa 7 – 8 %. Na Slovensku, kde sa za kresťanov hlási prinajmenej 60 % obyvateľstva. Nový líder Ján Figeľ, ostrieľaný funkciou komisára Európskej komisie, síce jediný dokázal pritiahnuť o niečo viacej hlasov. Vysnívanú latku 10 % však ani teraz nedokázal prekonať. KDH bola smutným svedkom pádu pravicového zlepenca. Z pôvodne euroskeptického postoja bolo nútené rýchlo prehodiť na proeurópsku výhybku, keď dobrodružní sulíkovci vlani na jeseň na niekoľko dní zablokovali celú Európsku úniu. Slovensko v poslednej chvíli odhlasovalo ochranu eurozóny a o pomoc muselo požiadať Smer SD Roberta Fica. Ten zachránil proeurópsku tvár Slovenskej republiky, ktorú nestačila zachrániť ženským šarmom pani Radičová.

Liberáli v mene euroskepticizmu vyhodili do vzduchu „svoju“ vládu. Slovenskí voliči by neradi prišli o svoju menu, ktorým je euro, ani o svoje úspory. Slovenskí kresťanskí politici však vošli do koalície s liberálmi. V mene čoho? V mene akých ideálov? Komu a čomu uverili?

Anjeli, démoni a voliči

Uverili vlastným strašiakom. Už vari desať rokov médiá (slobodné, teda málo zodpovedné, ako všade vo svete) démonizujú Roberta Fica a jeho socdemovskú partiu. Aj kresťanskí politici uverili, či priamo aktívne podporovali túto démonizáciu. Akoby Slovensko bolo rajom a nie reálnym svetom, plnom hriešnikov rôzneho rangu. Tí naľavo sú démoni, na čele so zlým Robom – my všetci napravo sme tí takmer anjeli – vrátane Sulíkových liberálov a Matovičových amatérov z ulice. Takže, hor´sa do spojenectva s pravicovými kamarátmi. Do pekla s diabolským Ficom!

Sobotný deň a noc slovenskí voliči napísali iný príbeh.. Volili ľudia a nie démoni. Volili ľudí – a nie démonov. Slovenskí voliči (vrátane mnohých kresťanov) 10. marca podstatne znížili známky šiestim stranám pravicového zlepenca. Poslali do politického prepadliska dva krajne nacionalistické strany: Stranu maďarskej koalície (SMK) – masívne podporovanú Orbánom z Budapešti. Poslali do prepadliska aj Slovenskú národnú stranu (SNS), takže pán Slota sa ani neunúval prísť do volebného štábu porazenej strany.

"Sobotný deň a noc slovenskí voliči napísali iný príbeh.. Volili ľudia a nie démoni. Volili ľudí – a nie démonov."

Zdieľať

Voliči dali dôveru proeurópskeumu Ficovi, ktorý sľúbil, že Slovensko chce dostať do pevného jadra eurozóny na čele s Francúzskom a Nemeckom. Takže démon Fico prekonal v európanstve anjela Dzurindu. Démon sľúbil, že nebude dvíhať DPH ani iné dane. Deficit štátneho rozpočtu chce pokryť zdanením veľkých bánk, zrušením rôznych úradov, a tiež zavedením progresívnej dane na boháčov. Za tento program dostal 44,4 % všetkých hlasov.

Už sa dvíha mediálny pokrik, ako vždy trocha hysterický – hľa, čo nás čaká: Červené Slovensko! Ale čo takýto pokrik vyrieši? Vôbec nič.

Riešením by bolo primiešať bielu či modrú do tej červenej. Veľké koalície existujú predsa aj v Nemecku, Rakúsku a všelikde inde. Lenže mýtus o démonoch paralyzuje lídrov, a tak radšej stoja na mieste a sami sa odsudzujú do úlohy pozorovateľov. Budú čakať štyri roky na chodníku a ostro kritizovať každý krok jednofarebnej vlády. Alebo sa predsa rozhodnú inak?

Ja skôr premýšľam o judášskych objatiach, o anjeloch a démonoch.

Pre českého občana slovenské voľby môžu byť výstrahou i poučením. Nie všetko, čo má označenie „kresťanské“ môže byť politikou osožnou kresťanom. Vlastne kresťanská politika ani nemôže existovať. Je len politika kresťanov. V tej či onej strane. Alebo osamote.

Politika najmä o ľuďoch,  pre ľudí. Bez strachu z démonov.

Anton Hykisch
Autor je spisovateľ a bývalý diplomat.

Foto: isifa (Tomáš Benedikovič)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo