Naozaj ide humanizmus proti ústave a kresťanským tradíciám?

Liberálne médiá sa v komentároch vysmiali Konferencii biskupov Slovenska, ktorá protestovala proti Národnému akčnému plánu pre deti, kde sa vyskytla zmienka o výchove v duchu humanizmu.

KBS totiž namietala, že tento odkaz k humanizmu je v rozpore s preambulou ústavy, v ktorej sa uvádza, že slovenský národ sa opiera o cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. „Humanizmus je ideológia, ktorá je v rozpore s týmto odkazom, ku ktorému sa Slovenská republika vo svojej preambule prihlásila,“ píše ďalej KBS.

Musím sa priznať, že ani ja som zmyslu námietky KBS veľmi neporozumel. Humanizmus má mnoho tradícií, jednou z nich je zaiste aj (a nielen) marxistická tradícia, v ktorej sa humanizmus naozaj chápe ako vedecko-ateistický triumf nového človeka a kladivo na kresťanstvo.

Ale humanizmus má predsa aj iné tradície: pápež Ján Pavol II. bol veľkým obdivovateľom tomistického filozofa Jacqua Maritaina, ktorý písal knihy o kresťanskom či integrálnom humanizme. Kresťanský humanizmus bol takisto obľúbeným spojením najväčšieho slovenského katolíckeho filozofa Ladislava Hanusa.

Pojem humanizmus používa aj pápež František, v ktorého slovníku sa vyskytuje (napríklad počas utečeneckej krízy) ako synonymum pojmu ľudskosť. Prečo by sa mali katolíci tohto pojmu dobrovoľne vzdávať a vtláčať mu vyložene negatívnu konotáciu?

V dokumente, ktorý kritizovala KBS, sa pod humanizmom zjavne tiež myslí takýto až banálny význam ľudskosti, a nie prihlásenie sa k nejakej antináboženskej doktríne.

Z hľadiska kresťanských ideálov má naša krajina hromadu problémov. Preto len ťažko mať pochopenie pre boj s veternými mlynmi.