Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
12. september 2011

ROZHOVOR: Anton Marcinčin versus Juraj Karpiš o eurovale

Rastúca dlhová kríza krajín eurozóny a jej navrhované riešenia vedú aj k otázkam o politickom smerovaní Európy. Po dočasnom eurovale I. prichádza na rad trvalý euroval II. Na niekoľko otázok nám odpovedal zástanca jeho prijatia Anton Marcinčin, poslanec NR SR za KDH a bývalý ekonóm Svetovej banky, a...

Rastúca dlhová kríza krajín eurozóny a jej navrhované riešenia vedú aj k otázkam o politickom smerovaní Európy. Po dočasnom eurovale I. prichádza na rad trvalý euroval II. Na niekoľko otázok nám odpovedal zástanca jeho prijatia Anton Marcinčin, poslanec NR SR za KDH a bývalý ekonóm Svetovej banky, a odporca eurovalu Juraj Karpiš, ekonomický analytik inštitútu INESS.

Prečo euroval II. (ne)považujete za skutočné riešenie dlhových problémov krajín EÚ?

Anton Marcinčin: Euroval II. samozrejme nie je skutočným riešením dlhových problémov zadĺžených krajín, je to len hasenie požiaru. Skutočným riešením sú zmeny fiskálnych politík, zvýšenie konkurencieschopnosti ich ekonomík a sprísnenie pravidiel v eurozóne.

Juraj Karpiš: Lebo tento prístup "záchrany" príliš zadĺžených krajín ďalším dlhom nefunguje. Euroval 1 mal zastaviť "šírenie nákazy". Aké sú výsledky po vyše roku? Po Grécku muselo o pomoc požiadať nielen Írsko a Portugalsko, ale Európska centrálna banka musí dokonca tlačením nových eur zachraňovať gigantické Taliansko. Čiže sa naplnili najhoršie obavy. A to napriek alebo skôr vďaka existencii eurovalu. Euroval je navyše nástrojom, ktorý neúmerne zaťažuje relatívne chudobné Slovensko. Vzhľadom na nízky podiel miezd na slovenskom HDP a aj z toho vyplývajúci nízky daňový výber budeme musieť na vykrytie každého eura minutého z eurovalu zvýšiť dane relatívne viac ako ostatné, bohaté krajiny. Keďže relatívne nízke dane, sú pre Slovensko dôležitou konkurenčnou výhodou, záťaž z eurovalu môže zásadne spomaliť proces dobiehania životnej úrovne bohatých krajín EÚ.

V akej miere je pri prípadnom bankrote niekoľkých krajín eurozóny ohrozená existencia eura?

Anton Marcinčin: Vo vysokej miere - ide o riziko pre existenciu menovej únie a eura, ako aj zhoršenie pozície spoločnej Európy a jej miesta v globálnej ekonomike. Preto sa do záchrany eura zapája aj Čína, Japonsko, USA či Ruská federácia.

Juraj Karpiš: Ak by sa problémy predĺžených krajín riešili už pred rokom bankrotom a reštrukturalizáciou dlhov, podľa môjho názoru by bolo euro stabilnejšou a silnejšou menou ako je tomu dnes. Neustále rastúce dlhy a záruky totiž dusia ostatné, ešte pre rokom relatívne stabilné krajiny. Pacient si nechcel nechať amputovať palec a teraz treba odrezať celú nohu. Nespravodlivé transfery bohatstva v rámci eurozóny navyše vyvolávajú nacionalistické vášne, ktoré výrazne zhoršujú vzťahy medzi jednotlivými krajinami a paradoxne ešte viac destabilizujú úniu.

"Sme spoločnou menovou úniou, takže pravidlá typu 'sám si varím, sám si periem' nie sú možné. Buď sme spoločná Európa, alebo nie."
Anton Marcinčin
Zdieľať

Čo by reálne znamenal návrat niekoľkých problémových štátov od eura k vlastným menám?

Anton Marcinčin: Ďalšiu globálnu hospodársku krízu, podľa mnohých rešpektovaných ekonómov horšiu, než z ktorej sa spamätávame teraz. Navyše, ohrozila by sa myšlienka spoločnej Európy.

Juraj Karpiš: Návrat k vlastným menám problematických krajín je málo pravdepodobná alternatíva (možno s výnimkou Grécka). Za pravdepodobnejší scenár považujem odchod Nemecka a niekoľkých ďalších silných krajín z eurozóny, pričom táto skupina by vytvorila vlastnú menu. Treba len dúfať, že Slovensko by sa v takom prípade ocitlo v nemeckej skupine. Následné oslabenie eura by predstavovalo veľké straty na úsporách Slovákov.

Je v možnostiach krajín prispievajúcich do eurovalu ufinancovať dlhy veľkých problémových štátov vrátane Španielska a Talianska, ak by boli ohrozené bankrotom?

Anton Marcinčin: Nie je potrebné financovať ich dlhy, potrebné je jasné stanovisko a odhodlanie Európy postaviť sa za svoju menu proti menovým špekuláciám.

Juraj Karpiš: V jeho navrhovanej podobe nie. Aj preto Talianske dlhopisy už dnes nakupuje aj ECB, ktorá má zdroje obmedzené iba dôverou v papierové eurá a hyperinfláciou.

Aká veľká je stabilita eurovalu, ak každá krajina, ktorá do neho má prispieť, je sama zadĺžená?

Inzercia

Anton Marcinčin: Samotný dlh nie je zlý, bavíme sa o schopnostiach rôznych dlžníkov dostáť svojím záväzkom a odhodlaní eurozóny podržať svoju menu. Mimochodom, máte hypotéku? Myslíte si, že hypotéky sú zlé? Otázkou sú napríklad spotrebné úvery na financovanie dovolenky snov, ale zdravé investície sú dobrým dôvodom na dlh.

Juraj Karpiš: Je to ako keď sa topiaci sám snaží vytiahnuť za vlasy z vody. Práve to je achillova päta eurovalového riešenia. Garancie za ostatné krajiny potápajú tie štáty, ktorých problémy doteraz neboli až tak dramatické ako napríklad Taliansko.

Aké silné sú kompetencie mechanizmu eurovalu v zmysle, aby sa krajiny, ktoré budú z neho čerpať financie, správali naozaj hospodárne?

Anton Marcinčin: Za posledný rok sa sprísnili podmienky v eurozóne predtým nemysliteľným spôsobom, politický projekt eurozóny sa začal meniť na ekonomicko-politický projekt. Eurozónu našťastie drží Nemecko, náš dôležitý partner.

Juraj Karpiš: Formálne tieto kompetencie existujú. Otázne je, či sa budú tvrdo uplatňovať. Doterajší prístup ku Grécku hovorí o opaku. Niekedy sa zdá, že na tom, aby Grécko akceptovalo ďalšie peniaze na splácanie splatných záväzkov krajiny, záleží viac záchranárom, ako samotnej zachraňovanej krajine. Niet sa čo čudovať. Grécko si dobre uvedomuje, že skôr ako o záchranu gréckeho štátu ide o záchranu zahraničných bánk, ktorým plynú splátky úverov a úroky. Odmieta preto tvrdé opatrenia voči vlastnému elektorátu, ku ktorým by ich doviedol až bankrot.

"Je to ako keď sa topiaci sám snaží vytiahnuť za vlasy z vody. Garancie za ostatné krajiny potápajú tie štáty, ktorých problémy doteraz neboli až tak dramatické."
Juraj Karpiš
Zdieľať

Bolo by efektívnejšou cestou, ak by sa od eurovalu upustilo, jednotlivé krajiny by skôr a z vlastnej motivácie museli prijať ozdravné opatrenia a každá krajina by sanovala svoje finančné inštitúcie, ak by sa dostali do problémov?

Anton Marcinčin: Sme spoločnou menovou úniou, takže pravidlá typu "sám si varím, sám si periem" nie sú možné. Neexistujú ani "svoje" finančné inštitúcie. Buď sme spoločná Európa, alebo nie, a kapitál naozaj nepozná hraníc.

Juraj Karpiš: Zníženie objemu dlhu jeho reštrukturalizáciou a alokácia z nej vyplývajúcich strát do jednotlivých finančných inštitúcií je jediné spravodlivé a naozajstné riešenie, ktoré zhodí dlhový balvan z hrude problematických krajín a tie budú môcť po štrukturálnych reformách opätovne ekonomicky rásť. Zlyhaný dlh nie je iba chybou dlžníka, ale aj veriteľa. Je nezmysel, keď sa francúzske banky zachraňujú posielaním peňazí gréckym politikom a navyše sa na to skladá aj chudobný slovenský daňový poplatník, ktorý len pár rokov dozadu horko ťažko za vlastné ratoval slovenské banky.

Vytvorenie eurovalu II. počíta so zmenou nedávno prijatej Lisabonskej zmluvy, aby sa do nej zakomponoval princíp finančného transferu medzi štátmi eurozóny, neskôr sa v niektorých plánoch ráta s vytvorením jednotnej európskej vlády a defakto spojeného euroštátu. Považujete to za ekonomicky a politicky správny cieľ?

K téme:
Malo by sa Slovensko zapojiť do trvalého eurovalu II.?
Treba znovu požičať Grécku?
Euro neprežije
Zdieľať

Anton Marcinčin: Áno, zvlášť výhodný pre malé otvorené hospodárstva, akým je Slovensko. Menová únia nemôže fungovať bez koordinácie fiskálnych politík, to je každému ekonómovi jasné. A ak sa nechceme rýchlo učiť čínsky, tak nám nič iné, ako vážne miesto v spoločnej Európe neostáva, jednoducho, nemáme lepšiu alternatívu. Ľahko sa nám poučuje všetkých ostatných, zvlášť, keď nám tu vyspelé štáty posielajú svoje dane vo forme eurofondov, a svoje pracovné miesta vo forme investícií, a, navyše, ešte sú ochotné financovať krízu dôveryhodnosti eura. Ale z dlhodobého hľadiska by bolo lepšie, keby sme sa prezentovali realizmom, rozvážnosťou, solidaritou a múdrosťou. Na druhej strane, do eura nás kvôli svojím politickým cieľom "namočil" Ivan Mikloš, takže on je tou správnou osobou na obhajobu eurovalov, nie konzervatívne KDH.

Juraj Karpiš: Nie. Dlhová a transferová únia by nemala byť cieľom európskej integrácie. S centralizáciou a jej negatívnym dopadom na životnú úroveň majú postkomunistické krajiny bohaté skúsenosti. Navyše sa jedná o zásadnú zmenu fungovania Európskej únie, na ktorú nemajú politici mandát, a ktorá by mala byť schválená v referende.

Lukáš Obšitník

Foto: flickr.com (licencia CC), nrsr.sk, iness.sk

Odporúčame

KULTUREVUE: Útek zo Sibíri

KULTUREVUE: Útek zo Sibíri

Predstavte si, že s niekoľkými chlapmi kráčate v smrteľných mrazoch sibírskou tajgou, s minimálnymi zásobami potravín, ozbrojení iba palicami a jedným malým nožom. Okolo vás vyjú vlci, nemôžete sa ukryť v žiadnych usadlostiach, lebo ako utečenca z gulagu by vás okamžite udali, a prvá slobodná krajin...

KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Náboženstvo milosrdenstva

KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Náboženstvo milosrdenstva

Začal sa akademický rok. Tisíce žiakov a študentov sa vracajú do školských tried a prednáškových miestností. Učitelia a profesori ich znovu uvádzajú do tajov doposiaľ nepoznaných súvislostí prírodných a humanitných vied. Ak študenti kladú vyučujúcemu aj otázky, záujem o vec sa stupňuje a napredovani...

GLÓBUS: V Nigérii tečie kresťanská i moslimská krv

GLÓBUS: V Nigérii tečie kresťanská i moslimská krv

I keď v tomto týždni médiá po celom svete ohavné činy skôr spomínajú v súvislostiach s desiatym výročím pádu newyorkských dvojičiek, v africkej Nigérii zúria nepokoje medzi moslimami a kresťanmi. Osemčlenná kresťanská rodina sa stala terčom brutálneho útoku v centrálnej provincii Nigérie Plateau. Po...