Kiskov odkaz domov

Kiskov odkaz domov

Foto: Facebook prezidenta Kisku.

Návšteva prezidenta v Keni bola triumfálna.

Bolo to vidieť z každej správy, z každej fotografie na facebooku (vrátane tej, ktorú sme si z jeho facebooku požičali ako ilustráciu pre tento text), zo všetkých odoziev, ktoré prezident vyvolal v Keni, aj medzi Slovákmi, ktorí sa Keni venujú.

Andrej Kiska bol prvý slovenský prezident, ktorý Keňu navštívil, a ak mal niekto pochybnosti o zmysle cesty, musel o ne rýchlo prísť. A to nielen kvôli tomu, ako Kisku prijali v Keni, ale najmä kvôli tomu, aký odkaz poslal z Kene Kiska domov na Slovensko. Prezident totiž ukázal, akí sú niektorí Slováci pre svet dôležití. Robia obrovskú prácu, celé roky, mnohí z nich už desaťročia, ale doma si to len pomaly a postupne všímame a mnohí to netušia dodnes.

Pamätám si, keď môj kolega Jozef Majchrák pred pár rokmi napísal, že Dobrá novina dokáže vyzbierať viac peňazí na charitu a rozvojovú pomoc ako niektoré masívne kampane podporované televíziou, celebritami či bankami a ich bankomatmi, ktoré automaticky dávali možnosť prispieť, aké prekvapenie medzi niektorými liberálnymi ľuďmi jeho text vyvolal. Ale rozdiel nebol len v tom. Rozdiel bol aj v tom, koľko dobrovoľníkov sa na Dobrej novine zúčastňuje u nás doma, ako málo stojí chod tejto organizácie, a teda ako táto akcia mení tisíce aktívnych Slovákov, nielen africké krajiny, pre ktoré bola určená. Mnohí z mojich liberálnych známych boli vtedy úprimne šokovaní, žijeme síce v rovnakej krajine, ale tento fenomenálny úspech si nevšimli.

Preto je tak dobre, že v uplynulých dňoch ich prácu zviditeľnil prezident Kiska. Zaslúžia si to a bude to na prospech ich práci aj v ďalších rokoch.

Samozrejme, nejde len o Maroša Čaučíka a jeho tím, Vladimíra Krčméryho a akcie jeho univerzity a najmä celej generácie ľudí okolo neho, ale aj o mnohých ďalších.

Myslím si, že v tento moment treba povedať ešte niečo.

Vždy, keď niekto robí niečo z čisto náboženského presvedčenia, tak to u mnohých liberálov vyvolá podozrenie. Boli časy, keď sme ako argument proti rovnému financovaniu cirkevných a štátnych škôl počúvali, že náš štát sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. Bolo to nielen umelé, ale bola to autenticky ideologická poznámka. Podobných príkladov je mnoho.

Prezident Kiska tento týždeň ukázal a ocenil, čo dosiahli ľudia, z ktorých mnohí robia to, čo robia, práve z náboženského presvedčenia. Peniaze, ktoré zbierajú, a dobrovoľníci, ktorí im pri tom pomáhajú, sú ľudia, ktorí sa organizujú na farách a pri kostoloch. Ani jeden z nich nikdy nijako sekulárny charakter nášho režimu neohrozil. Naopak. A robia prácu, ktorá Slovensko preslávila a robí mu dobrý imidž a najmä zachraňuje životy, vzdeláva, učí a robí svet chudobných ľudí v Afrike lepším a krajším.

Každý jeden z tých úsmevov, ktoré Andreja Kisku sprevádzali v Keni, patril nielen jemu, ale aj tisícom, desiatkam a stovkám tisícom slovenských darcov, poväčšine kresťanov, ktorí im pomáhajú.

Keď nabudúce budete počuť, že slovenskí kresťania ohrozujú nejako náš režim či jeho charakter, pretože veria a domáhajú sa rovnosti, spomeňte si na túto fotografiu s usmiatymi deťmi z Kene s naším prezidentom. A usmejte sa aj vy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo