Neil Gorsuch, nástupca sudcu Scaliu

Neil Gorsuch, nástupca sudcu Scaliu

Sudca Neil Gorsuch počas príhovoru v Bielom dome vo Washingtone 31. januára 2017. Foto: TASR/AP

Kto je muž, ktorého americký prezident Donald Trump navrhuje za nového sudcu Najvyššieho súdu? Profil brilantného právnika, ktorý môže ovplyvniť generácie nasledovníkov.

Rodák zo Skalnatých hôr Neil Gorsuch má impozantnú súdnu minulosť originalistu. Ako neskôr povedal, keď sa v sobotné popoludnie vo februári minulého roka dozvedel o Scaliovej smrti, „okamžite stratil dych a pre slzy nemohol ani vidieť“.

Sudcu Scaliu veľmi obdivoval a pre svoj smútok si ťažko mohol predstaviť sériu udalostí, ktoré viedli k jeho dnešnej nominácii na Scaliovo uvoľnené miesto. A hoci popravde priznal, že Scaliu nemôže nikto nikdy nahradiť, existujú pádne dôvody na to, že sa Gorsuch stane neobyčajne dôstojným nástupcom veľkého sudcu.

Gorsuch je brilantný právnik a oddaný originalista a textualista. Uvažuje do hĺbky problémov. Píše s jasnosťou, silou a vervou. Pre svoje početné talenty môže mať mnohorozmerný vplyv na budúce generácie právnikov.

Gorsuchov súdny rozhľad sa odráža v jeho výbornom prejave (v textovej aj videopodobe) oslavujúcom sudcu Scaliu a jeho tradičné chápanie súdnych právomocí a originalistickej metodológie:

Veľkou zásluhou kariéry sudcu Scaliu bolo asi to, že nám pripomenul rozdiely medzi sudcami a zákonodarcami. Pripomenul nám, že zákonodarcovia sa môžu riadiť svojím vlastným morálnym presvedčením a názormi o spoločenskej užitočnosti pri pretváraní práva tak, ako by ho chceli mať v budúcnosti. Ale že sudcovia by v demokratickej spoločnosti žiadne z týchto vecí robiť nemali. Že sudcovia by sa namiesto toho mali snažiť (hoci nedokonale, keďže sme ľuďmi) aplikovať právo také, aké je, zamerané dozadu, nie dopredu, a hľadieť na text, štruktúru a históriu, aby rozhodli, ako by rozumný čitateľ rozumel zákonu v čase sporných udalostí – a nie rozhodovať prípady podľa svojich vlastných morálnych presvedčení či politických dôsledkov, o ktorých si myslia, že by spoločnosti mohli poslúžiť najlepšie.

V tomto prejave Gorsuch priznal, že Scaliov projekt má svojich kritikov – od sekulárneho moralistu Ronalda Dworkina po pragmatika Richarda Posnera. Vysvetlil, prečo takúto kritiku odmieta a spolu so Scaliom zotrváva v presvedčení, že „nevyhnutnou podmienkou pre správny výkon sudcovskej funkcie je neúnavné zameranie sa na text, štruktúru a históriu“. Zákonodarnú a súdnu moc starostlivo oddeľuje samotná ústava. Zatiaľ čo zákonodarná moc je „moc stanovovať nové pravidlá všeobecnej platnosti pre budúcnosť“, súdna moc je „prostriedkom na riešenie sporov o tom, čo je existujúce právo a ako ho aplikovať na jednotlivé prípady a kontroverzie“. Toto oddelenie moci je „v ústavnej štruktúre najdôležitejším nástrojom na ochranu slobody“. Podľa Gorsucha, ak sudcovia okrem iného konajú ako zákonodarcovia a svoje vlastné preferencie určujú za nariadenia ústavy, „aké ťažké bude revidovať tak ľahko vyrobenú sudcovskú legislatívu a napraviť chyby“. „Samotná myšlienka samosprávy sa stane nezmyselnou.“

Neil Gorsuch: „Americkí liberáli sa stali závislými od súdnych siení, spoliehajú sa na sudcov a právnikov viac ako na volených lídrov a hlasovaciu urnu.“ Zdieľať

Ako Gorsuch uviedol (v rozhodnutí Cordova versus mesto Albuquerque), ústava „nie je nejakou machuľou, na ktorú si môžu strany sporu projektovať svoje nádeje a sny..., ale starostlivo vypracovaným textom, ktorý sudcovia aplikujú podľa jeho pôvodného verejného významu“ (zvýraznenie doplnené). Keď bol Gorsuch prispievateľom do National Review (predtým, než sa stal sudcom), v roku 2005 sa v jednom texte posťažoval: „Americkí liberáli sa stali závislými od súdnych siení, spoliehajú sa na sudcov a právnikov viac ako na volených lídrov a hlasovaciu urnu, len aby dosiahli zavedenie svojej sociálnej agendy vo všetkom od homosexuálnych manželstiev cez asistovanú samovraždu po používanie poukážok v súkromnom vzdelávaní.“

Gorsuchova súdna minulosť v skratke

Vo svojich 49 rokoch už Gorsuch stihol odslúžiť viac ako desaťročie na americkom Odvolacom súde Desiateho obvodu, ktorý skúma rozhodnutia súdov v štátoch Colorado, Kansas, Nové Mexiko, Oklahoma, Utah a Wyoming. Jeho sudcovská činnosť je pozoruhodne pôsobivá.

Gorsuch má špeciálne silný záznam vo veciach náboženskej slobody. V roku 2013 určil, že Hobby Lobby má podľa federálneho Zákona o obnovení náboženskej slobody (Religious Freedom Restoration Act) nárok na úľavu od nariadenia HHS Obamacare, ktoré vyžadovalo, aby firma poskytovala svojim zamestnancom náklady na poistenie abortívnych liekov. (V roku 2014 Najvyšší súd USA rozhodol v pomere hlasov 5:4 v prospech Hobby Lobby.) Iným prípadom bol odpor rehole Malých sestier chudobných voči podieľaniu sa na poistení potratov a antikoncepcie, načo sa im Obamova vláda vyhrážala obrovskými pokutami. V roku 2015 Gorsuch energicky namietal proti rozhodnutiu Desiateho obvodu, podľa ktorého sa takéto kroky Obamovej vlády nijako vážne nedotýkajú náboženskej slobody tejto rehole. (V roku 2016 Najvyšší súd USA vrátil prípad späť na Desiaty obvod s tým, aby vláda riešila prípad citlivejšie.)

Gorsuch takisto bojoval proti hyperexpanzívnemu výkladu náboženskej klauzuly, ktorý by vylúčil náboženstvo z verejného priestoru. V roku 2009 (v prípade Green v. Haskell County Board of Commissioners) sa sporil s diskusnou komisiou, ktorá nariadila, že krajská tabuľa Desatora prikázaní je protiústavná. Gorsuch sa sťažoval, že komisný hypotetický „rozumný pozorovateľ“ – ktorého vnímanie určilo, čo porušuje a neporušuje náboženskú klauzulu – nie je „niekým, kto vníma veci správne“, ale namiesto toho je „bezpochyby nerozumným“ pozorovateľom, ktorý „veciam nerozumie“, „lebo, ako nám hovorí komisia, náš pozorovateľ je z malého mesta, kde sa takým chybám nedá zabrániť“. V inom prípade (American Atheists, Inc. versus Davenport) nesúhlasil s nariadením výboru, že Utah porušil náboženskú klauzulu, keď súkromnej spoločnosti Utah Highway Patrol Association povolil uctiť si vojakov zabitých pri plnení povinností tým, že na verejnom pozemku blízko ich úmrtia vztýčila vysoké biele kríže. Podľa Gorsuchovho názoru je „rozumný pozorovateľ Desiateho obvodu naďalej predpojatý, plný slabostí a náchylný k omylom“ (a aj „tak trochu pirát ciest“).

Osobitné uznanie získal Gorsuch za svoje postrehy o administratívnom práve a oddelení moci. V stanovisku z posledného augusta (v prípade Gutierrez-Brizuela versus Lynch) vysvetľoval, že precedensy Najvyššieho súdu týkajúce sa úcty k rozumnému vládnemu výkladu práva „umožňujú vládnym úradom prisvojovať si obrovské množstvo súdnej a zákonodarnej moci takým spôsobom, že je viac ako ťažké zosúladiť to s ústavou, ako ju navrhli jej tvorcovia“. Vyzval Najvyšší súd, aby prehodnotil platnosť takzvanej Chevronovej doktríny o úcte. V inom nedávnom stanovisku (Spojené štáty versus Nichols) povedal, že Kongres zašiel príliš ďaleko pri odovzdaní moci úradu, aby rozhodol, ktoré správanie je trestné: To, že Kongres „nariadil prokurátorovi definovať samotný trestný čin, ktorý má postihovať“, je „z každého možného pohľadu vytváraním chaosu, vo svojom dôsledku je rozhodnutím nepriateľským k slobode ľudu a našej ústave“.

Gorsuch zásadne namietal, keď Desiaty obvod Odvolacieho súdu odmietol prehodnotiť rozhodnutie výboru naklonené v prospech pobočky spoločnosti Planned Parenthood v Utahu. Zdieľať

Gorsuch mal len jeden prípad týkajúci sa potratov (Planned Parenthood of Utah versus Herbert). V októbri minulého roka zásadne namietal, keď Desiaty obvod odmietol prehodnotiť rozhodnutie výboru naklonené v prospech pobočky spoločnosti Planned Parenthood v Utahu. Výbor vydal predbežné opatrenie proti nariadeniu guvernéra štátu Utah, ktorý rozhodol o zastavení čerpania federálnych fondov plynúcich do Planned Parenthood v Utahu. Gorsuch vyčítal výboru, že nemal dostatok primeranej miery rešpektu k zisteniam obvodného súdu a že si vytváral vlastné bizarné úsudky o dôvodoch guvernérovho konania.

V prípade týkajúcom sa strelných zbraní (Spojené štáty versus Games-Perez) Gorsuch protestoval, že „ľudia sedia vo väzení, pretože naše obvodné právo umožňuje vládam uvrhnúť ich tam bez toho, aby im bola preukázaná zákonom stanovená podstata trestného činu“. Na podporu svojho výkladu zákona si Gorsuch pomohol citovaním sudcu Thomasa a apeloval na „dlhú tradíciu rozšírenej zákonnej držby zbrane súkromnými osobami v tejto krajine“ a uznaním Najvyššieho súdu, že Druhý dodatok ústavy „bráni práva jednotlivca vlastniť strelné zbrane a nemôže sa brať na ľahkú váhu“.

V trestnom práve si Gorsuch počínal dôrazne a vyvážene. Bránil práva Američanov na súkromie, ale aj rešpektoval primerané právomoci polície. Pri zrušení rozsudku nižšieho súdu stanovil, že keď úradní vymáhači zákonov otvoria a skúmajú súkromné emaily, vykonávajú prehliadku určenú Štvrtým dodatkom ústavy (o práve na ochranu osobnej a domovej slobody). V nesúhlasnom stanovisku vysvetlil, že vlastníčka domu, ktorá celú svoju nehnuteľnosť označí zákazom vstupu, nesúhlasí so vstupom polície, ktorá klope na vstupné dvere. Ale tiež vysvetlil, že Štvrtý dodatok sa musí aplikovať „s realistickým vnímaním ľudských možností a obmedzení“.

Gorsuch sa sťažoval, že kriminalizovanie „takého množstva aspektov denného života znamená, že prokurátori si môžu takmer beztrestne vyberať svoje ciele“. Trvá na tom, že zákony a predpisy jasne hovoria, čo je zakázané, a bráni policajtom v pocite osobnej zodpovednosti za konanie, ktoré nie je jednoznačne nezákonné.

Korene v Skalnatých horách

Vo svojej mladosti Gorsuch pracoval v rôznych denných zamestnaniach: odpratávanie snehu, sťahovanie nábytku, recepčný v hoteli. Takisto si vypestoval celoživotnú lásku k prírode. Zdieľať

Neil Gorsuch v sebe spája príťažlivý profil Skalnatých hôr s hviezdnou osobnou minulosťou. Hlboké korene má v rodnom meste Denveri, z rodiny si osvojil pracovnú morálku. Jeden z jeho starých otcov si pri štúdiu práva privyrábal ako vodič električky v Denveri. Ten druhý vyrástol v írskom nájomnom dome v Denveri, a keď mal osem rokov, na podporu svojej rodiny začal pracovať ako vrátnik na železničnej stanici. Obaja jeho rodičia boli denverskí právnici. Jeho matka Anne Gorsuch Burfordová bola jednou z prvých prokurátoriek v Denveri, dvakrát ju zvolili do Coloradského zákonodarného zboru a bola prvou Reaganovou šéfkou Úradu na ochranu životného prostredia.

Vo svojej mladosti Gorsuch pracoval v rôznych denných zamestnaniach: odpratávanie snehu, sťahovanie nábytku, recepčný v hoteli Howarda Johnsona. Takisto si vypestoval celoživotnú lásku k prírode.

Gorsuch má vynikajúce akademické vzdelanie – bakalársky titul z Columbie, J. D. z Harvardskej vysokej školy práva (z rovnakého ročníka 1991 ako Barack Obama) a doktorát (ako Marschall Scholar) z Oxfordu. Vo svojej odvážnej knihe Budúcnosť asistovanej samovraždy a eutanázie potvrdzuje zásadu, že „ľudský život je zásadne a neodmysliteľne hodnotný a že úmyselné vzatie ľudského života súkromnými osobami je vždy zlé“.

Po absolvovaní právnickej školy sa Gorsuch zamestnal ako advokátsky koncipient pri sudcovi Davidovi Sentelleovi patriacemu do obvodu D. C., neskôr pri sudcovi Najvyššieho súdu a coloradskej legende Byronovi R. Whiteovi. Keďže sudca White odišiel do dôchodku tesne pred začiatkom Gorsuchovej stáže, stal sa stážistom aj pri sudcovi Anthonym M. Kennedym. Po svojej stáži sa zamestnal v právnickej firme v D. C., kde sa čoskoro stal partnerom a pôsobil v nej desať rokov. V roku 2005 opustil súkromnú prax a stal sa zástupcom generálneho prokurátora na americkom Ministerstve spravodlivosti.

S podporou oboch coloradských senátorov – vrátane demokrata Kena Salazara – prezident Bush v roku 2006 nominoval Gorsucha do funkcie sudcu Desiateho obvodu. Súdna komisia pri American Bar Association (Americké dobrovoľné združenie právnikov a študentov práva) Gorsuchovi jednomyseľne udelila svoj najvyšší rating vysoko kvalifikovaného. Senát ho v hlasovaní jednomyseľne potvrdil sotva dva mesiace po jeho menovaní.

Gorsuchova cesta k schváleniu – tentoraz na post sudcu Najvyššieho súdu ako nástupcu sudcu Scaliu – by aj tentoraz mala byť hladká a rýchla.

Ed Whelan
Autor je prezidentom Centra pre etiku a verejnú politiku. Je absolventom práva na Harvard Law School a bývalým koncipientom pri sudcovi Scaliovi. Je pravidelným prispievateľom do National Review, píše aj pre Wall Street Journal, New York Times a Washington Post.

©2017 National Review. Uverejnené s dovolením redakcie, schválenie udelila Brooke Rogers dňa 2. februára 2017.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo