45 miliónov potratených detí: iba štatistika?

45 miliónov potratených detí: iba štatistika?

Pochod za život vo Washingtone, D.C., 27. január 2017. Foto: March for Life photographer, Emily Green.

V rámci spravodajstva EWTN zo 44. pochodu za život vo Washingtone bolo na obrazovke počítadlo, ktoré ukazovalo, koľko detí na celom svete bolo počas trvania programu usmrtených potratom.

Program sa začal o 9.00 a do 10.00 sa ich počet vyšplhal na vyše 5 200. Bol som preto zvedavý, aký je celkový počet na celom svete za jeden rok. Vynásobil som teda tento počet 24 a potom znovu 365. Bolo to čosi vyše 45 miliónov za rok. (Pozn. redakcie: Podľa štúdie časopisu The Lancet, ktorú cituje propotratový Guttmacher Institute, je to dokonca 56 miliónov ročne.) Nebol som úplne prekvapený, no uvedomil som si, že tam sedím omráčený touto otrasnou štatistikou.

Potom mi došlo, že slovo „štatistika“ má sklon tento masaker dehumanizovať a že to nie je iba štatistika. Je to 45 miliónov ľudských bytostí, ktorým sa odopiera právo na život, pričom toto právo je posvätné práve preto, že život každej osoby reálne stvoril Boh.

Jozef Stalin raz povedal: „Jedna smrť je tragédia, milión smrtí je štatistika.“ Minimálne z psychologického hľadiska mal Stalin pravdu: takéto čísla sa stávajú čírou štatistikou bez akejkoľvek morálnej sily. Presne to umožnilo Stalinovi vyvraždiť milióny ľudí bez mihnutia oka – či bez mihnutia oka u väčšiny ostatných bezbožných pozorovateľov. Dôležitá bola revolúcia a nič iné.

Keby sa vláda nejakého štátu rozhodla uskutočniť etnické čistky či niečo podobné a úmyselne by systematicky vyhladovala už len jeden milión ľudí, nastalo by veľké morálne rozhorčenie. Zdieľať

Toto masové zabíjanie nenarodených samo osebe jasne ukazuje, že sa nachádzame uprostred inej revolúcie, sekulárnej, ktorá v mnohých krajinách po celom svete zvrháva Boha a morálny zákon. Súčasťou tejto sekulárnej revolúcie sú iné, menšie revolúcie, napríklad sexuálna revolúcia a intelektuálna revolúcia na našich univerzitách. Ak vykážeme Boha zo spoločnosti, ak je Boh „mŕtvy“, potom je všetko možné, dokonca aj každoročné zabíjanie vyše 45 miliónov ľudských bytostí, ktoré v „civilizovaných“ západných krajinách sotva vyvolá akýkoľvek pocit pobúrenia.

Samotná obscénnosť tohto čísla sťažuje dokonca i mnohým dobrým kresťanom cítiť primeraný hlboký odpor voči spoločnosti, v ktorej žijú svoj každodenný život. Každoročne sa v tejto krajine (USA) zabije vyše milióna nevinných životov, a predsa pre väčšinu z nás ide život ďalej, viac-menej ako obvykle. Výnimkami sú horlivejší proliferi, ktorí sa celoročne snažia zachrániť životy poradenstvom a ponúkaním alternatív, zbieraním prostriedkov pre ženy, ktoré sa rozhodnú pre život, a nie pre smrť svojho nenarodeného dieťaťa atď. Oni sú skutočnými hrdinami tohto hnutia a väčšinou pracujú bez povšimnutia zo strany spoločnosti, čo im ale vôbec neprekáža.

Pochod za život vo Washingtone, D. C., 27. január 2017. Foto: March for Life photographer, Emily Green.

Musíme sa akosi dostať poza štatistiku k realite tejto hrôzy a nestratiť pritom zmysel pre rovnováhu a kresťanskú lásku voči všetkým vrátane tých, čo podľahli pokušeniu potratu, ako aj voči propagátorom potratov. Nemôžeme však ani stratiť zmysel pre morálne rozhorčenie, akoby toto zlo mohlo byť niekedy znesiteľné. Podarí sa nám to len vtedy, ak budeme mať nielen zdravý duchovný život, ale zvlášť potrebujeme i neustále svedectvo duchovných vodcov v ich verejných vyjadreniach.

Naši duchovní vodcovia príležitostne vyhlasujú deň pôstu, keď sa v našom svete vyskytne nejaké zverstvo. Neviem však o tom, že by hierarchia v celých USA či univerzálna Cirkev každoročne vyhlásila deň pôstu, nieto ešte mesiac, na odčinenie tohto masového zločinu proti ľudskosti a ohromného previnenia proti Stvoriteľovi života. Prečo nie? Je vari morálny zmysel utlmený dokonca i v srdciach tých, čo sú, či mali by byť veľkými obrancami ľudského života? Slová, slová, slová, no málo činov dotýkajúcich sa ľudského srdca či morálneho zmyslu.

Budúci mesiac bude vo Vatikáne konferencia o hrozbe biologického vyhynutia určitých druhov z dôvodu klimatických zmien. V poriadku, ale prečo nezorganizovať i konferenciu o hrozbe, ktorá číha na ľudstvo, keď sa každoročne zabíja vyše 45 miliónov nenarodených detí? Toto nie je potenciálna hrozba niekedy v budúcnosti, je to realita tu a teraz.

Keď ide o zabíjanie 45 miliónov nenarodených detí ročne a o hrozbu demografickej samovraždy po celom svete, zdá sa, že to trápi len proliferov, ktorých si nikto až tak nevšíma. Zdieľať

Alebo prečo nie je vo Vatikáne konferencia o demografickej samovražde, ktorá sa pácha po celom svete a ktorá ohrozuje ľudské spoločnosti oveľa viac než možná strata určitých biologických druhov spôsobená klimatickými zmenami? Táto konferencia vo Vatikáne má za cieľ prebudiť ľudí a povzbudiť ľudskú vynaliezavosť, aby dokázala tieto hrozby riešiť. Keď však ide o hrozbu potratov a demografickej samovraždy po celom svete, zdá sa, že to nesúri, alebo aspoň nie tak veľmi.

To isté platí o modlitbe a pôste. Keby sa vláda nejakého štátu rozhodla uskutočniť etnické čistky či niečo podobné a úmyselne by systematicky vyhladovala už len jeden milión ľudí – nie 45 miliónov, ale 1 milión – tuším, že by nastalo veľké morálne rozhorčenie a boli by sme svedkami, ako naši duchovní vodcovia volajú po dlhých modlitbách a pôstoch, až kým by toto zlo nepominulo. Bol by to však prípad vedenia zozadu, čiže v dôsledku rozhorčenia, neviedli by opozíciu voči tejto ukrutnosti.

Smrť všetkých týchto detí rok čo rok, ako aj neúmerne malé morálne rozhorčenie a praktické činy môžu byť tiež nebezpečným pohoršením pre kresťanov. Prečo to Boh dovoľuje? Prečo Cirkev robí tak málo vzhľadom na veľkosť tohto zla?

V konečnom dôsledku je to všetko súčasťou tajomstva Božej Prozreteľnosti. Božie cesty úplne nechápeme. A rozhodne nechápeme vždy ani cesty jeho Cirkvi. Vieme však, že Boh vyvodí dobro dokonca i z tohto zla a že nejakým spôsobom do jeho božského plánu zapadajú dokonca i zlyhania jeho Cirkvi.

Tvárou v tvár tomuto kameňu úrazu sme nútení s dôverou sa postaviť na miesto sv. Jána Krstiteľa, ktorému raz Kristus povedal: „A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

P. Mark A. Pilon
Autor je kňazom arlingtonskej diecézy vo Virginii, získal doktorát posvätnej teológie na Univerzite Santa Croce v Ríme. Pôsobil na katedre systematickej teológie v seminári na Mount St. Mary, pravidelne prispieval do časopisu Triumph a je bývalým a stále externe vyučujúcim profesorom na Notre Dame Graduate School of Christendom College. Pravidelne píše pre littlemoretracts.wordpress.com.

Pôvodný text: 45-Million Aborted Children: Only a Statistic?

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo