K VECI: Záleží na tom, čo „Boh povedal“

Niekomu by sa mohlo zdať zvláštne, že pápež sa vo svojej homílii na Veľkonočnú vigíliu detailnejšie venuje učeniu o stvorení. Veľká noc je predsa o utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Benedikt nám pripomína, že Veľkonočné udalosti treba chápať v „súvise s počiatkom dejín, v súvise so stvorením.“

Pápež sa už ako kardinál často zamýšľal nad otázkou stvorenia a pochopiteľnosti univerza. V rámci týchto úvah vždy bránil rozum zakorenený vo viere. Homília, ktorú Benedikt predniesol počas Veľkonočnej vigílie, nám opäť pripomína kľúčovú otázku dnešnej doby: Je posledným prameňom existencie a zmyslu rozum (racionalita) alebo nerozum (iracionalita) a teda náhoda?

Spôsob tvorenia versus stvoriteľský akt

Azda je namieste podrobnejšie preskúmať Benediktovu odpoveď:

Táto cesta skrze Sväté písmo začína vo Veľkonočnej vigílii opisom stvorenia. Týmto nám liturgia chce povedať, že aj tento opis stvorenia je proroctvom. Nie je iba informáciou o vonkajšom priebehu vzniku vesmíru a človeka. Cirkevní otcovia si to veľmi dobre uvedomovali. Neinterpretovali tento opis ako rozprávanie o pôvode vecí, ale ako odkaz na to podstatné, na skutočný počiatok aj finalitu nášho bytia. (...)

Zdieľať

Cirkevní otcovia aj mnohí iní vzdelanci hľadali súvis medzi úvodnými kapitolami knihy Genezis (šesť dní stvorenia) a projektom sveta z hľadiska prírodných vied. Teológovia ako Tomáš Akvinský neustále zdôrazňovali, že to podstatné v knihe Genezis nie je „spôsob alebo mód tvorenia sveta.“, ale „stvoriteľský akt“. Bibliu nemôžeme čítať ako vedecký traktát. Galileo často citoval kardinála Baroniusa: Biblia nás učí ako sa dostať do neba, a nie ako nebesia fungujú.

Vo svojej homílii pápež zasadzuje úvodné slová Jánovho evanjelia do príbehu stvorenia opísaného v knihe Genezis:

„Na počiatku bolo Slovo.“ Príbeh o stvorení, ktorý sme si vypočuli, skutočne charakterizuje veta, ktorá sa s pravidelnosťou opakuje: „Boh povedal ... .“ Svet bol stvorený Slovom, Logosom, ako to Ján vyjadruje pomocou ústredného pojmu v gréckom jazyku. „Logos“ znamená „rozum“, „zmysel“, „slovo“. Nie je to len rozum, ale stvoriteľský rozum, ktorý hovorí a predstavuje seba samého. Je Rozumom, ktorý je zmyslom a ktorý tvorí zmysel. Príbeh o stvorení nám teda hovorí, že svet je výtvorom tvorivého Rozumu.

Zdieľať

Biblický rozum je širší ako Descartesov

Vďaka poznaniu, že prameňom všetkého je tvorivý Rozum – ktorý zahŕňa lásku a slobodu – môžeme uchopiť omnoho plnší význam pojmu rozum, než ten, ktorý sa počnúc Descartom stal pre novovek modlou. Tento širší pojem rozumu zahŕňa omnoho viac a neobmedzuje sa iba na racionalitu, s ktorou pracujú prírodné vedy či filozofia. Poznanie, že Rozum, Logos je tvorivým prameňom všetkého čo jestvuje zároveň znamená odmietnutie náhodnosti či náhody ako posledných vysvetľujúcich princípov bytia.

Pápež hovorí:

Tu sa v diskusii medzi vierou a nevierou nachádzame zoči-voči finálnej alternatíve, ktorá je v hre: iracionalita, absencia slobody a náhoda je princípom všetkého, alebo rozum, sloboda a láska sú princípom bytia? Patrí primát nerozumnosti alebo rozumu? Toto je otázka, o ktorú tu v podstate ide. Ako veriaci odpovedáme príbehom stvorenia a Jánom: Na počiatku je sloboda. (...)

Zdieľať

Je univerzum výsledkom slobodného tvorivého Slova, ktoré bolo u Boha, a všetko čo jestvuje závisí v každom okamihu svojej existencie v príčinnej súvislosti od stvoriteľského aktu Boha ako pôvodcu všetkého? Alebo si naopak myslíme, že posledný prameň vecí neexistuje a všetko jednoducho iba jestvuje, a to bezo zmyslu?

Bez tvoriaceho rozumu nepochopíme prírodu

Benedikt hovorí, že všetko závisí od našej odpovede na túto otázku. A neostýcha sa načrtnúť deliacu čiaru v pojmosloví, ktoré používa v rámci aktuálneho diskurzu evolučná biológia a kozmológia:

Nie je to tak, že na konci rozširujúceho sa vesmíru, v neznámom malom kúte, sa náhodou nejakým spôsobom vytvoril druh živej bytosti, schopnej myslieť a pokúšať sa hľadať v stvorení nejaký rozum či priniesť mu ho. Ak je človek iba takýmto produktom evolučnej náhody na nejakom okraji vesmíru, potom by jeho život bol bezvýznamný, alebo dokonca narušením prírody. Ale nie je tomu tak. Na počiatku je Rozum, tvoriaci božský rozum.

Zdieľať

Je dôležité, aby sme pochopili, že pápež neodmieta základné tézy evolúcie, ktoré v určitej miere zahŕňajú aj prvky náhody súvisiace s vývojom a zmenou. Benedikta skôr trápi, keď niekto odmieta uznať, že tvorivý Rozum je posledným princípom racionality a pochopiteľnosti tohto sveta. Pápež odmieta nielen tvrdenie, že človek je „iba náhodným produktom evolúcie“, ale aj snahy hľadať „racionalitu vo vnútri stvorenia“. Namiesto toho nás nabáda, aby sme pochopili, že vďaka Rozumu, ktorý stojí na počiatku stvorenia, môžeme pochopiť prírodu.

Pápežova homília je teologickou reflexiou zakorenenou vo viere a je určená veriacim. Hoci ponúka iný projekt sveta než rôzne formy „nového ateizmu“, nezaoberá sa snahami popierať stvorenie na pôde filozofie. To bude úloha pre iný čas a iné miesto. V každom prípade môže byť vzorom teológie, ktorá bráni Rozum – Logos ako tvorivý prameň všetkého bytia. Teológie, ktorá poukazuje na koncept pochopiteľnosti tohto sveta zahŕňajúci vieru aj zjavenie. Pápež pripomína veriacim aj neveriacim, že viera a rozum si navzájom neodporujú.

William E. Carroll
Autor je členom Inštitútu Tomáša Akvinského a prednáša teológiu a vedu v centre pre štúdium katolíckej teológie Blackfriars Hall, Univesity of Oxford. Článok je upravenou verziou prednášky, ktorá odznela v Kolégiu Antona Neuwirtha v Ivanke pri Dunaji.

Pôvodný text: What "God Said" Matters, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo